BRATISLAVA – Diskusia o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok v Národnej rade SR sa začala tradične vystúpením jeho predkladateľa, ministra financií Petra Kažimíra. Vyzdvihol, že v návrhu rozpočtu verejnej správy je prvýkrát “čierne na bielom“ napísané, že Slovensko by malo dospieť k vyrovnanému rozpočtu. Stať by sa tak malo v roku 2018. Primárny prebytok sa predpokladá už o rok skôr.
“Som presvedčený, že návrh tohto rozpočtu vytvára základ aj pre pokračovanie v konsolidácii verejných financií. Prispeje k ďalšiemu znižovaniu hrubého dlhu,“ povedal dnes pred poslancami minister. Ako dodáva, cesta k vyrovnanému rozpočtu si vyžiada v rokoch 2017 a 2018 ďalšiu konsolidáciu v objeme zhruba 400 mil. eur ročne, stanovený cieľ však považuje za dosiahnuteľný.
“Predkladám návrh štátneho rozpočtu, v ktorom chceme podporovať domácu ekonomiku, znižovať deficit, zvyšovať zamestnanosť a vytvárať predpoklady vyrovnaného rozpočtu v roku 2018. Som presvedčený, že ciele v ňom obsiahnuté sú dosiahnuteľné,“ vyhlásil v rámci svojho vystúpenia k rozpočtu Kažimír. Ako dodal, nech už bude vo vláde po budúcoročných parlamentných voľbách ktokoľvek, ak dodrží ciele, ktoré sú v rozpočte definované, bude sa môcť určite na konci budúceho roka zodpovedne pozrieť občanom do očí.
Medzi najvýznamnejšie rozpočtové opatrenia podľa ministra pritom patrí napríklad zníženie sadzby DPH na základné potraviny či možnosť platby DPH až po uhradení faktúr a tzv. samozdanenie. Zmenou prechádza aj financovanie samospráv, ktoré budú od budúceho roka jediným príjemcom dane z príjmov fyzických osôb.
Pripomenul, že v rámci kapitoly ministerstva hospodárstva sú rozpočtované aj vratky za plyn, rozpočet pokrýva aj rast platov pracovníkov verejnej správy o 4 %. Materiál počíta aj s dvoma novými rezervami, a to s rezervou na významné investície a s rezervou na riešenie migračnej krízy. Podobne ako v tomto roku sa aj v rozpočte na budúci rok počíta s rezervou na hospodárenie zdravotníckych zariadení.
Minister priznal, že v rámci diskusie o rozpočte budú predložené aj pozmeňujúce návrhy, ktoré majú vytvárať, resp. posilňovať rezervy. Jedným opatrením by sa mala zvýšiť rezerva na významné investície o 100 mil. eur na 176 mil. eur a taktiež sa má vytvoriť 150-miliónová rezerva na nepriaznivý ekonomický vývoj.
Krytie týchto opatrení má byť podľa Kažimíra zabezpečené lepším výberom daní, ako aj pozitívnym vplyvom veľkej investície. Okrem toho budú poslanci rozhodovať aj o dvoch pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rokovania gestorského finančného výboru. Jedným sa rozširuje okruh zamestnancov verejnej správy, ktorým sa zvyšujú mzdy o 4 %, aj o profesionálnych vojakov, druhým sa zase do rozpočtu zapracúva vyplácanie vratiek za plyn.
Kažimír využil prezentáciu návrhu rozpočtu aj na výpočet úspechov, ktoré podľa neho vláda vo fiškálnej oblasti dosiahla. Hovoril napríklad o úspešných aukciách štátnych dlhopisov, ktoré sa v posledných dvoch prípadoch predávali investorom aj so zápornými výnosmi. Podľa ministra je to predovšetkým vyjadrením dôvery investorov v budúcnosť slovenskej ekonomiky a riadenia verejných financií. Podobne sa pochválil aj pokračujúcim bojom proti daňovým únikom, ktorý priniesol do rozpočtu dodatočné stovky miliónov eur.
“Dnes teda môžem povedať, že za štyri roky sme prešli dlhú a úspešnú cestu,“ tvrdí Kažimír, ktorý pripomenul aj pokračujúci rast hospodárstva, ktorý by mal aj v nasledujúcich rokoch patriť medzi najvyššie v eurozóne. Za pozitívum označil, že hospodárstvo v poslednom období ťahá domáci dopyt, čo pomáha eliminovať negatívne dopady externých vplyvov.
Slovensko by podľa uvedeného návrhu rozpočtu malo v budúcom roku hospodáriť s deficitom na úrovni 1,93 % hrubého domáceho produktu. Na nasledujúce roky pritom rezort financií naplánoval ďalšiu konsolidáciu na 0,42 % výkonu ekonomiky v roku 2017, pričom vyrovnaného rozpočtu by sme sa mohli dočkať už o rok neskôr. Kabinet Roberta Fica tak naplánoval na budúci rok relatívne ambicióznu konsolidáciu, keďže v tomto roku rezort financií očakáva schodok na úrovni 2,74 % hrubého domáceho produktu. Tohtoročný deficit by tak mal byť v skutočnosti o 0,25-percentuálneho bodu vyšší, ako sa predpokladalo v aktuálnom rozpočte, čo je podľa ministra financií Petra Kažimíra spôsobené hlavne korekciami pri eurofondoch.
Ambicióznejšie ciele na ďalšie roky majú priniesť aj ďalšie skresávanie dlhu verejnej správy. Ten by mal v tomto roku dosiahnuť 52,8 % hrubého domáceho produktu a podľa očakávaní rezortu financií by mal postupne klesať na 52,1 % výkonu ekonomiky v roku 2016, cez 51,3 % hrubého domáceho produktu v roku 2017 až po 48,9 % v roku 2018. “Od roku 2017 sa pri pokračujúcej konsolidácii predpokladá primárny prebytok, ktorý spolu s ekonomickým rastom prispeje k výraznejšiemu poklesu dlhu,“ píše sa v návrhu.
Samotný návrh hotovostného štátneho rozpočtu predpokladá v budúcom roku celkové príjmy štátnej správy na úrovni 14,027 mld. eur, kým celkové výdavky sa rozpočtujú na úrovni 15,997 mld. eur. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu na budúci rok sa tak navrhuje na úrovni 1,97 mld. eur. Pre porovnanie, štátny rozpočet na rok 2015 počíta s celkovými príjmami na úrovni 14,495 mld. eur, výdavkami v objeme 17,479 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu by tak mal v tomto roku dosiahnuť 2,984 mld. eur.