BRATISLAVA – Chorváti definitívne požiadali o vstup do systému ERM-2. Ide o prvý krok, ktorý urobili na svojej ceste k prijatiu jednotnej európskej meny – eura. Ak im všetko vyjde podľa plánu, platiť by ním mohli už od roku 2023. Stali by sa tak ďalšou krajinou, pri vycestovaní do ktorej Slováci nemusia rozmýšľať, ako a kde zamenia svoje peniaze. Z toho, čo spôsobuje úsmev na perách nejednému milovníkovi Jadranu, však majú hlavu v smútku prevádzkovatelia tunajších zmenární.
Ak Slováci doteraz chceli stráviť letné voľno v obľúbenom Chorvátsku, bez kún to nešlo. Platidlo, ktoré je v obehu od roku 1994 si mohli našinci zameniť u nás na pobočkách komerčných bánk či v zmenárňach. Ak tak z nejakého dôvodu neurobili, zameniť peniaze mohli aj priamo pri Jadrane. Prípadne si miestnu hotovosť mohli vybrať priamo z bankomatu alebo tam, kde je to možné, platiť bezhotovostne. Prerátavaniu na eurá sa však nevyhli v žiadnom prípade. Aktuálne sa kurz pohybuje na úrovni zhruba 7,39 kún za 1 euro. Prerátavaniu však môže byť už v dohľadnej dobe koniec.
Chorváti chcú do eurozóny
Napriek problémom, ktorým spoločná európska mena v uplynulých rokoch – v dôsledku zlej hospodárskej politiky niektorých členských štátov ako Grécka či Talianska – čelila, o vstup do jej radov je stále záujem. Dokazuje to aj príklad Chorvátska, ktoré sa stalo členom Európskej únie iba v roku 2013. Chorváti sa ako aj ostatné členské štáty zaviazali, že spoločné platidlo príjmu, ak splnia potrebné kritériá. So svojím vstupom do eurozóny sa však na rozdiel od iných štátov ponáhľajú a o vstup do systému ERM-2 požiadali už minulý týždeň.
Z ich strany ide o prvý v rade krokov, ktorý na dosiahnutie tohto cieľa musia podniknúť. Na to, aby sa stala 21. členskou krajinou eurozóny okrem iného napríklad urobiť opatrenia na svojej domácej scéne, ktoré sú zamerané na boj proti praniu špinavých peňazí, či vykonať viaceré bankové reformy. Ak sa im to všetko podarí, eurom by mohli platiť už o štyri roky. Zatiaľ, čo sa dá predpokladať, že väčšina Slovákov by takúto zmenu uvítala, nájdu sa aj takí, pre ktorých ide o zlé správy.
Ťažké obdobie pre zmenárne
To, že čoraz viac štátov sa stáva členmi eurozóny a prijíma jednotnú európsku menu, neteší prevádzkovateľov zmenární. Tie zažívali ešte pred vyše desiatimi rokmi dobré časy. Podľa ich prevádzkovateľov tvorilo gro ich obratov hlavne zamieňanie slovenskej koruny za eurá.
Po tom, ako sme sa však v roku 2009 zaradili medzi členské štáty eurozóny aj my, záujem o ich služby prirodzene klesol. Ľudia ich síce navštevujú, no tým, že v rámci Európy si vystačia v stále väčšom počte štátov so svojou “domácou menou”, zmenila sa aj veľkosť klientely zmenární. Svoju úlohu v tom mala zohrať aj väčšia možnosť bezhotovostných platieb. “Po prijatí eura teraz počas roka klienti najčastejšie zamieňajú najmä české koruny, maďarské forinty či americké doláre,” povedala pre Glob.sk prevádzkovateľka jednej z košických zmenární Nineľ Kremnická.
V lete sa podľa jej slov zákazníci najviac zháňajú zasa po bulharských levoch či práve spomínaných chorvátskych kunách. Ako totiž upozornila, aj keď veľa dovolenkárov vyberá hotovosť až priamo pri Jadrane, alebo platí kartami, mať pri sebe vo vrecku “nejaké tie drobné” ľudia chcú. Kuny u nich preto zvyčajne zamieňajú v hodnote 100, 200 ale aj 300 eur. Pokiaľ by však Chorváti, rovnako ako ďalšie európske štáty prešli na euro, pre zmenárne na Slovensku by to znamenalo ďalší klinec do rakvy. “Už teraz ledva prežívame, odkedy sa na Slovensku platí eurom, veľa zmenární pozatvárali,” uviedla Kremnická, ktorej podnik je na trhu od roku 2004.
To, že v lete sú v zmenárňach populárne najmä kuny, nám potvrdil aj Adrián Kováč z jednej z trnavských zmenární. Popri českých korunách ich turisti u nich zamieňajú najčastejšie. Aj on však priznal, že posledných desať rokov záujem o ich služby klesol. “Naše zisky sa výrazne znížili od dňa, odkedy je Slovensko členom eurozóny,” uviedol. Ak by do eurozóny vstúpilo aj Chorvátsko, situáciu zmenárňam by skomplikovalo ešte viac. “Samozrejme, po zavedení eura v Chorvátsku budeme mať výrazne menej klientov počas letnej sezóny,” uviedol Kováč.
Štatistika nepustí
Za prevádzkovateľov zmenární hovoria aj čísla. Podľa údajov zo živnostenského registra sa počet podnikateľov v tejto oblasti za posledných 10 rokov na Slovensku výrazne znížil. V roku 2009, teda v čase, keď sme vstupovali do eurozóny, u nás bolo 1 389 podnikateľov, ktorí si ako predmet viazanej živnosti uvádzali zmenárne. Dnes je ich už iba 775, pričom číslo zahŕňa aj tých, ktorí majú činnosť momentálne pozastavenú. Ohlásených prevádzkarní k predmetu viazanej živnosti – zmenárne – je u nás aktuálne 348. Od začiatku tohto roka vznikli pritom iba štyri zmenárne.