Zahraničné Spoločnosť Politika Top

Celoeurópsky prieskum o antisemitizme odhalil hrozivé čísla

Prieskum odhalil alarmujuce čísla o antisemitizme v EÚ. (TASR/AP)

BRATISLAVA – Americká televízna stanica CNN uskutočnila celoeurópsky prieskum o otázke antisemitizmu. Pýtala sa v ňom na problematiku holokaustu, na vplyv, ktorý majú mať Židia na spoločnosť. Údaje, ktoré prieskum odhalil, sú alarmujúce.

 

Antisemitské predsudky, kritika Izraela a skepsa týkajúca sa pripomínania holokaustu sú v Európe  veľmi rozšírené. Ukázal to prieskum americkej spravodajskej televízie CNN v siedmich štátoch EÚ a to v Nemecku, Francúzsku, Veľkej Británii, Rakúsku, Maďarsku, Poľsku a Švédsku. 

Jedna pätina opýtaných si podľa prieskumu myslí, že Židia majú príliš veľký vplyv v politike a v médiách. Iba 54 percent osôb schvaľuje existenciu Izraela ako židovského štátu. 

V Rakúsku mala tretina opýtaných názor, že Židia majú príliš veľký vplyv v oblasti financií. V Poľsku a Maďarsku to bolo dokonca 40 percent.  Tridsaťjeden percent zo 7-tisíc účastníkov prieskumu si myslí, že spomienka na holokaust zatieňuje iné hrozné činy, ktoré sa v histórii odohrali. 35 percent ľudí má zas názor, že Izrael pripomína holokaust preto, aby obhájil svoje súčasné konanie.

Takisto 35 percent ľudí tvrdí, že podporovatelia Izraela využívajú obviňovanie z antisemitizmu na to, aby umlčali svojich kritikov. Naopak iba 10 percent opýtaných s týmto názorom nesúhlasí.

Nevedia, čo je holokaust

Jedna dvadsatina účastníkov prieskumu podľa vlastných slov nikdy o holokauste nepočula. Vo vekovej hranici 18 až 34-ročných tento podiel rastie až na 20 percent (týka sa to konkrétne Francúzska). V Rakúsku je to 12 percent. Až 40 percent dospelých Rakúšanov priznalo, že o holokauste vedia len málo. 

40 percent opýtaných priznalo, že Židia sú často terčom rasistického násilia. Asi polovica ľudí zastáva názor, že príslušné vlády musia viac proti tomuto javu bojovať. Na druhej strane si 28 percent ľudí myslí, že antisemiitizmus je len odpoveďou na konanie samotného Izraela. 18 percent opýtaných odôvodnilo antisemitizmus tým, ako sa Židia správajú v bežnom živote.

Čo je však zarážajúce, je fakt, že až dve tretiny opýtaných si myslia, že počet Židov je príliš vysoký. Jedna štvrtina všetkých Maďarov uviedla, že 20 percent obyvateľov v ich štáte je židovského pôvodu. V skutočnosti je to len 0,2 percenta. Vo Veľkej Británii a Poľsku tomu verí pätina ľudí. Dvaja z piatich opýtaných si myslia, že podiel Židov v ich krajinách sa pohybuje od troch po desať percent.  V skutočnosti je Izrael jediným štátom, kde je podial židov viac ako dve percentá.

Žiadny kontakt so židmi

Vo všetkých krajinách musela väčšina ľudí priznať, že so Židmi ešte nemali žiadny kontakt. V Nemecku, Rakúsku a Poľsku to boli dve tretiny. Až desať percent opýtaných sa otvorene priznalo k antisemitizmu. V Maďarsku povedalo 19 percent ľudí, že majú negatívny vzťah k Židom. Iba 21 percent k nim vyjadrilo pozitívny postoj. Okrem toho anketa odhalila  ešte väčší odpor ľudí k iným menšinám. 39 percent opýtaných priznalo, že majú negatívny názor na Rómov, nasledujú moslimovia (37 percent), prisťahovalci (36 percent) a homosexuáli (16 percent).

O antisemitizme rokoval aj slovenský parlament

Problematikou holokaustu a antisemitizmu sa v stredu zaoberali aj poslanci Národnej rady SR. Šéfovi parlamentu Andrejovi Dankovi sa podarilo presadiť uznesenie k pracovnej definícii antisemitizmu. Hlasovalo za neho 112 poslancov. 

Poslanci v uznesení zobrali na vedomie pracovnú definíciu antisemitizmu, ktorú vypracovala Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu (IHRA) a prijalo ju 31 účastníckych štátov vrátane SR 26. mája 2016 v Bukurešti. 

Parlament zobral na vedomie aj uznesenie Európskeho parlamentu z 1. júna 2017 o boji proti antisemitizmu. To zdôrazňuje, že nenávistné prejavy a všetky druhy násilia proti európskym židovským občanom sú v rozpore s hodnotami EÚ. Poslanci tiež zobrali na vedomie spoločné stanovisko 26 štátov vrátane Slovenskej republiky, ktoré odsudzuje rastúcu hrozbu antisemitizmu.

Pracovnú definíciu antisemitizmu presadil v slovenskom parlamente šéf SNS Andrej Danko. Zdroj: SITA / Diana Černáková

Čo sa hovorí v pracovnej definícii antisemitizmu

“Antisemitizmus je také vnímanie Židov, ktoré sa môže prejaviť ako nenávisť k Židom. Rétorické a fyzické prejavy antisemitizmu sú namierené proti židovským alebo nežidovským jednotlivcom a/alebo ich majetku, proti inštitúciám židovskej komunity a náboženským ustanovizniam.” Podľa uznesenia terčom takýchto prejavov môže byť tiež štát Izrael, chápaný ako židovské spoločenstvo. Avšak kritiku Izraela podobnú tej, aká býva vznesená proti akejkoľvek inej krajine, nemožno považovať za antisemitskú. “Antisemitizmus často obviňuje Židov z konšpirácie poškodzujúcej ľudstvo a často sa používa na obviňovanie Židov z ‘toho, prečo veci nefungujú’,” píše sa definícii.