BRATISLAVA – Dnes bol posledný deň na podanie návrhov kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Ten totiž čaká už o pár týždňov výrazná obmena. Vymení sa až deväť z 13 sudcov. Dosluhujúcim uplynie funkčné obdobie vo februári. Podľa Ústavy bude parlament koncom januára voliť 18 kandidátov. Z nich si nakoniec prezident vyberie polovicu.
Nominácie kandidátov na sudcov Ústavného súdu mohli byť podané už iba dnes. Ústavnoprávnemu výboru bolo doručených 40 mien. Návrhy kandidátov je potrebné zverejniť 15 dní pred zasadnutím výboru. ,,Nemôžeme vylúčiť, že drvivá väčšina kandidátov to podá osobne na podateľni v posledný deň, to znamená, že aj tak budú musieť pracovníci nocovať, aby sa to všetko v lehote zverejnilo,‘‘ vysvetlil predseda ústavnoprávneho výboru Róbert Madej. Doterajších kandidátov navrhli prevažne inštitúcie. Právomoc navrhnúť uchádzačov má ale aj každý poslanec parlamentu.
Kandidáti ukážu to najlepšie
Schôdza výboru by sa mala začať 22. januára. Tento deň má byť určený na rokovanie o zákonoch. Počas ďalších dní sa už však bude konať verejné vypočúvanie kandidátov. ,,Schôdza 23. januára bude výlučne na vypočutie navrhnutých kandidátov, rokovať budeme, koľko bude treba,‘‘ zdôraznil Madej. Uchádzač na schôdzi predstaví nielen svoje pracovné skúsenosti a výsledky, ale aj publikačnú činnosť. Na vypočutí sa môže zúčastniť aj prezident, alebo ho zastúpi vedúci pracovník kancelárie. Hlava štátu má právo, keď o to požiada, dostať slovo.
Následne budú kandidátov na sudcov voliť poslanci v parlamente na schôdzi koncom januára. Podľa Ústavy v tejto voľbe majú poslanci zvoliť dvojnásobný počet kandidátov, teda 18. Z nich potom prezident vymenuje polovicu za ústavných sudcov. Uchádzačovi stačí získať nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, najmenej však 39.
Slovensko nepadne
Predseda koaličnej strany Most-Híd Béla Bugár pripúšťa, že parlamentu sa nemusí podariť včas zvoliť potrebný počet kandidátov. Ak by sa ale na Ústavnom súde neobsadili všetky stoličky, nevidí v tom vážny problém. ,,A čo keď nebudú zvolení, jeden mesiac nie je problém. Hlavne, aby sme zvolili 18. Áno, ten mesiac zabrzdí ich rozhodovanie, ale Slovensko nepadne. Budeme sa snažiť, aby boli dovolení,‘‘ skonštatoval Bugár.
Premiér Peter Pellegrini dodal, že ak sa nepodarí zvoliť spomínaný počet kandidátov, plánom B je predĺženie mandátov. Ústavný súd by tak neostal paralyzovaný. Toto riešenie by však podľa predsedu parlamentu a koaličnej strany SNS Andreja Danka bolo ,,cez čiaru” a zrejme ani nie je možné. ,,Národná rada si splnila úlohu vyhlásenia volieb, toto už nie je v mojich rukách. Je to v rukách koalície, opozície a prezidenta. Všetci si musia sadnúť za stôl. Či to zvládneme, ja neviem. Ak si koalícia, opozícia a prezident k tomu zodpovedne nesadnú, hrozí, že ústavní sudcovia nemusia byť zvolení,‘‘ pripustil Danko pre TASR.
Politický kompromis
Medzi kandidátmi sa nachádza aj nominant koaličného partnera SNS, poslanec Most-Híd Peter Kresák. ,,Ak sa tu bude hľadať politický kompromis na zvolenie Petra Kresáka či ďalších, budeme ten kompromis hľadať. Lebo potom by nastala horšia situácia, že by sme nemali ústavných sudcov,‘‘ dodal Danko. Strana Most-Híd nemá výhrady ani voči kandidatúre bývalého poslanca a expredsedu strany Sieť Radoslava Procházku. ,,Každý môže zlyhať, ale ako právnik bol dobrý,‘‘ povedal Bugár pre TASR. Procházku za kandidáta navrhol exminister kultúry za Smer-SD a v súčasnosti nezaradený poslanec Marek Maďarič.
Ficova šanca?
Dlhé debaty sa viedli aj okolo expremiéra a šéfa koaličnej strany Smer-SD Roberta Fica. O tom, či bude kandidovať na post ústavného sudcu nebolo doteraz známe. Predseda ústavnoprávneho výboru Róbert Mádej pred samotným návrhom nepotvrdil, ale ani nevyvrátil možnosť, že sa o post ústavného sudcu bude uchádzať aj samotný Fico.
Dnes je však už isté, že Robert Fico je na zozname nominovaných. Potvrdil to poslanec Martin Glváč, ktorý osobne odniesol Ficovu nomináciu do podateľne Národnej rady. ,,Myslím si, že ide o najschopnejšieho kandidáta na základe jeho doterajšieho pôsobenia,” tvrdí Glváč.
Mená kandidátov
Ústavnoprávny výbor doteraz prijal 69 návrhov kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Niekoľko mien sa v nich objavilo viackrát. Aktuálne má teda výbor na stole 40 kandidátov.
- Daniela Švecová
- Ján Šikuta
- Peter Kresák
- Libor Duľa
- Martina Jánošíková
- Robert Šorl
- Soňa Mesiarkinová
- Marek Tomašovič
- Dagmar Fillová
- Pavol Malich
- Peter Molnár
- Martin Vernarský
- Ladislav Duditš
- Marián Sluk
- Michal Matulník
- Ján Štiavnický
- Peter Straka
- Boris Gerbery
- Ľuboš Szigeti
- Zuzana Pitoňáková
- Ján Drgonec
- Michal Truban
- Radovan Hrádek
- Radoslav Procházka
- Robert Fico
- Monika Jankovská
- Edita Pfundtner
- Eva Kováčechová
- Peter Melicher
- Juraj Sopoliga
- Anton Dulak
- Eva Fulcová
- Karol Kovács
- Miloš Maďar
- Ivan Fiačan
- Michal Ďuriš
- Lucia Kurilovská
- Martin Javorček
- Kajetán Kičura a Štefan Kseňák
Opletačky okolo spôsobu voľby sudcov
Na jeseň minulého roka v parlamente neprešiel vládny návrh ústavného zákona, ktorý predložil šéf rezortu ministerstva spravodlivosti Gábor Gál. Ten mal upraviť súčasné podmienky voľby ústavných sudcov.
Gál prišiel v auguste s novými pravidlami. Návrh sprísňoval kvalifikačné predpoklady na vymenovanie sudcov. Novela mala zaviesť ústavný predpoklad spočívajúci v tom, že dotknutá osoba musí byť všeobecne uznávanou osobnosťou v odbore práva, musí byť bezúhonná a funkciu sudcu Ústavného súdu bude vykonávať riadne, čestne a nestranne.
O návrhu rokoval minister aj s prezidentom Andrejom Kiskom. Ten následne viedol debaty s koaličnými, ale aj opozičnými stranami. K návrhu jednotlivé strany pripájali ďalšie zmeny, ktoré začarovaný kruh okolo zmien pri voľbe ústavných sudcov uzatvárali.
Neschválená novela ústavy riešila aj otázku odchodu sudcov do dôchodku, keď zavádzala zánik funkcie sudcu všeobecného súdu pri dosiahnutí vekovej hranice 70 rokov.
