BRATISLAVA – Prezidentka Zuzana Čaputová kritizuje pokusy o zásadné zmeny Ústavy SR, ktoré v Národnej rade SR prichádzajú na poslednú chvíľu, bez poctivej debaty. Viaceré predstavila koalícia. OĽANO napríklad hovorí o zmenách na Ústavnom súde vrátane skrátenia funkčného obdobia sudcov ÚS. Alojz Baránik zo SaS by zas chcel riešiť novú definíciu prokuratúry.
“Majme úctu k základnému zákonu štátu. Na práve prebiehajúcej schôdzi Národnej rady SR som zaznamenala pokusy o zásahy do znenia Ústavy, ktoré zásadným spôsobom menia charakter, činnosť a kreovanie ústavných orgánov. Takéto zmeny by sa mali prijímať po poctivej odbornej a verejnej debate. Nie tvoriť na poslednú chvíľu,” uviedla prezidentka na sociálnej sieti. Zdôraznila, že “nepremyslené zásahy výrazne oslabujú právnu istotu a môžu viesť k nepredvídateľným a neželaným následkom”.
OĽANO by chcelo skrátiť funkčné obdobie sudcov ÚS tak, aby ďalšie vládne garnitúry volili iba časť sudcov. Navrhuje aj zmenu systému kreovania senátov Ústavného súdu (ÚS) SR. Prejsť chce od systému žrebovania ku kreácii senátov na základe rozvrhu práce. Bolo ho možné zmeniť len vtedy, ak dôjde k zmene zloženia ÚS. Meniť chce tiež spôsob voľby kandidátov na ústavných sudcov.
Baránik zas chce riešiť novú definíciu prokuratúry. Pripravil pozmeňujúci návrh, v ktorom navrhuje, aby verejnú kontrolou nad činnosťou prokuratúry vykonávali parlament a vláda, alebo v jej mene člen vlády. Pozmeňujúce návrhy avizovala aj opozícia. Parlament aktuálne rokuje o reforme súdnictva z dielne ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí). Reforma počíta so zmenou zloženia Ústavného súdu (ÚS) i Súdnej rady. Súčasťou je aj návrh na zriadenie Najvyššieho správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov. Zrušiť by sa mohla aj rozhodovacia imunita sudcov.
Ozval sa aj Fiačan
Predseda Ústavného súdu (ÚS) SR Ivan Fiačan požiadal poslancov Národnej rady (NR) SR, aby zvážili prijatie úpravy kompetencie ÚS posudzovať súlad noviel ústavy s ústavou samotnou. Uviedol to v pléne NR SR počas diskusie k novele ústavy súvisiacej s reformou justície. Hovorí, že ÚS nemá ambíciu voľne zrušovať ústavné zákony prijaté parlamentom. Súhlasí, že na posudzovanie súladu ústavných zákonov s ústavou nie je explicitne oprávnený. Má však ísť o poistku pri možnom ohrození právneho štátu, demokracie a slobody občanov. Zdôraznil, že nad parlamentom aj ÚS stojí Ústava SR.
Predloženú novelu podľa slov Fiačana Ústavný súd rešpektuje. S viacerými navrhovanými zmenami dokonca súhlasí, napríklad vypustenie tzv. procesného zamietania v konaní pred ÚS, či zriadenie Najvyššieho správneho súdu. Ocenil prácu ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí), ktorá v relatívne krátkom čase vytvorila kvalitný materiál. Nesúhlasí ale so zamýšľaným zavedením výslovného zákazu skúmania súladu ústavných zákonov s ústavou zo strany ÚS. Ozrejmil, že táto zmena ÚS najviac prekvapila najmä preto, že nebola v pôvodnom návrhu ministerstva spravodlivosti, nebola predmetom medzirezortného pripomienkového konania a absentovala odborná diskusia. Podotkol, že ide o najpodstatnejší zásah do ústavy a systému ochrany ústavnosti spomedzi všetkých navrhovaných ústavných zmien. Fiačan podľa vlastných slov nechce naznačovať protiústavnosť zmeny.
Úprava podľa neho nebola premyslená do dôsledkov. Vysvetlil, že sa ÚS odoberá kompetencia zasiahnuť v záujme ochrany ústavnosti pri extrémnych okolnostiach, alebo pri zjavnom zlyhaní ústavodarcu. “Ide o poistku proti tomu, aby sa pod plášťom ústavných zákonov, teda formálne ústavným a zákonným spôsobom, rozkladal právny štát,” podotkol. Aktuálne neeviduje signály, že by predkladatelia či poslanci mali ambíciu zneužiť navrhovanú zmenu. “Nevidím za tým žiadny nečestný úmysel alebo nedobromyseľnosť. Porozumel som a rešpektujem, že ide o určitý prístup k parlamentarizmu, k ústavnosti a úvahy o ústavne adekvátnom nastavení vzťahu medzi ústavodarnou a súdnou mocou sú v tomto smere úplne legitímne,” povedal. Fiačan by nebol rád, keby sa jeho vystúpenie chápalo ako boj medzi ústavodarnou mocou a ÚS, alebo aby sa jeho vyjadreniami, či vyjadreniami súdu ktokoľvek “zaštíťoval”. Keďže sa ale aktuálne upravuje základný zákon štátu, nedovolí si podľa vlastných slov nebyť v pléne pri diskusii.