Regióny Top Žilina

Budatín postavili na močariskách. Povesť o Kataríne na hrad dodnes láka mnohé ženy

Prvá písomná zmienka o najstaršom stredovekom hrade Budatín pochádza z roku 1321. Vybudovaný bol v močaristom teréne na nízkom skalnom brale, ktorého plochu rozšírili umelým hlinitým násypom. Zdroj: Glob.sk/juh

ŽILINA – Hrad s bohatou minulosťou. Romantický zámok Budatín sa nachádza v mestskej časti Žiliny a podľa archeologických nálezov bol vybudovaný pravdepodobne koncom 13. storočia na sútoku Váhu a Kysuce ako strážny hrad. Hrad často menil majiteľov, pričom jedným z nich bol aj obávaný pán Váhu a Tatier Matúš Čák Trenčiansky.

Prvá písomná zmienka o najstaršom stredovekom hrade pochádza z roku 1321 (castrum Budetyn), kedy Matúš Čák Trenčiansky zomrel. Zaujímavosťou je, že bol vybudovaný v močaristom teréne na nízkom skalnom brale, ktorého plochu rozšírili umelým hlinitým násypom. Hrad Budatín postavili pravdepodobne Balašovci, ktorí tu vlastnili pozemky. Často menil majiteľov. V 15. storočí už  bol kráľovským majetkom a Žigmund Luxemburský ho daroval svojej manželke Barbore. Žiaľ, bolo to obdobie husitských spanilých jázd, a zrejme i preto sa v roku 1429 spomína ako spustnutý.

Historický pohľad na Budatínsky hrad v prvej polovici 19. storočia s dnes už zrúteným barokovo-klasicistickým palácom. Zdroj: Archív

Všetko sa začalo valcovou vežou

Najstarší hrad pozostával z valcovitej veže so vstupom z prízemia a ďalších stavieb z dreva a hliny, ktorých polohu však archeologický výskum neodhalil. Hrad bol obohnaný hradbou a vodnou priekopou na vonkajšej strane opevnenia. Hradba sa však v dôsledku zlého založenia do umelého násypu asi v 2. polovici 15. storočia zrútila. S opravou objektu začal Juraj z Hatného, ktorý ho dostal za verné služby kráľovi. Ten v roku 1450 zomrel a vdova si zobrala za manžela Gašpara Suňoga. Definitívne získavajú hrad do majetku Suňogovci až v roku 1487 za verné služby kráľovi Matejovi Korvínovi. Rodina vlastnila objekt až do roku 1727, kedy Ladislavom vymiera budatínska vetva a zámok prechádza do rúk sliezskej časti rodu. Ani tá ho ale nevlastnila dlho, lebo v roku 1798 zomiera Ján, posledný mužský  potomok, ktorého dcéra Jozefína sa vydala za Antona Csákyho. Zámok Budatín potom zostal v držbe Csákyovcov až do roku 1945.

Najstarší hrad pozostával z valcovitej veže so vstupom z prízemia. Nákres zobrazuje ako vyzeral v roku 1321. Obohnaný bol hradbou a vodnou priekopou na vonkajšej strane opevnenia. Hradba sa však v dôsledku zlého založenia do umelého násypu asi v druhej polovici 15. storočia zrútila. Zdroj: Glob.sk/juh

Prestavby hrad zmenili na zámok

V druhej polovici 15. a začiatkom 16. storočia sa hrad dostal do rúk Suňogovcov a prešiel rozsiahlou rekonštrukciou. V tom čase bola vybudovaná nová hradba a nová vodná priekopa, ktoré obkolesovali oveľa väčší hradný komplex. Opevnenie prebiehalo pod neskorším barokovým palácom s kaplnkou, pod ktorou sa hradba zalamovala a kde sa zároveň nachádzal bastión. Na juhu hradobný múr vytvoril základ pre neskoršiu južnú terasu. Do takto opevneného priestoru pribudli nové murované objekty, ktoré boli súčasťou tzv. Horného hradu. Hradba samotná bola z vnútornej strany obstavaná rozsiahlou budovou, ktorá tvorila Dolný hrad. K ďalším prestavbám došlo opäť za Suňogovcov na prelome 17. a 18. storočia. Prestavby sa dotkli najmä tzv. Dolného hradu, kde hradba stratila svoju funkciu a preto ju rozobrali. Renesančné budovy boli nahradené novými priestormi. Hrad v dôsledku zmeny jeho hlavnej – obrannej funkcie na hospodársku nadobudol vzhľad zámku s barokovými prvkami. Zrejme najzávažnejšie boli prestavby v 19. a 20. storočí za posledných majiteľov – Csákyovcov. Pri požiari v roku 1849 bola poškodená najmä južná a západná časť barokového paláca, ktoré následne rozobrali. Nový vzhľad získali aj fasády zámku, podobne ako samotné jadro stredovekého hradu. Stavebnou sutinou a odpadom, ktorý vznikol pri týchto nešetrných prestavbách, zasypali celé prízemie veže.

Asi najzávažnejšie boli prestavby v 19. a 20. storočí za posledných majiteľov – Csákyovcov. Jedným z nich bol aj Gejza Csáky, ktorému hrad patril do roku 1945. Zdroj: Glob.sk/juh

Anglický park s vtáčím spoločenstvom

Zámocký park bol pravdepodobne založený v polovici 19. storočia, v prírodno – krajinárskom anglickom slohu. Dominantné boli domáce dreviny, cudzokrajné dreviny sa vysadili len v obmedzenom počte, a to zväčša až v neskorších úpravách parku. Dreviny tvoria kostru parku, v ktorom sa zachovali aj niektoré pozoruhodné jedince. Z domácich druhov vekom „odchádzajú“ mohutné topole čierne s obvodom kmeňa 500 i viac cm. Impozantne pôsobia niektoré lipy malolisté a veľkolisté. U najstarších sa odhaduje vek do 250 rokov a obvod kmeňa 435 až 600 cm. Mohutne pôsobia jedince javora horského s obvodom kmeňov od 310 do 560 cm a odhadovaným vekom do 230 rokov. Previsnutá forma buka lesného a obvodom kmeňa 320 cm bola vysadená pravdepodobne na konci 19. storočia. Z cudzokrajných drevín sú zastúpené platany javorolisté s obvodom kmeňov od 390 do 570 cm. Najstaršie stromy sú zároveň najvyššími exemplármi v parku s výškou až do 30 m. Rôznorodosť sa odráža aj v pestrom druhovom zložení vtáčích spoločenstiev. Zistilo sa tu až 28 hniezdiacich druhov vtákov.

V parku pri zámku Budatín môžu návštevníci obdivovať nielen domáce dreviny, ktoré tvoria kostru parku, ale aj niektoré pozoruhodné a mohutné jedince. Navyše, zistilo sa tu až 28 hniezdiacich druhov vtákov. Zdroj: Archív

Najkrajšia povesť o krásnej Kataríne

S rodinou Suňogovcov sa spája azda najkrajšia povesť vzťahujúca sa k Budatínu. Hovorí o krásnej a dobrej dcére Gašpara Suňogu – Kataríne. Chýry o jej kráse sa rýchlo šírili, a preto sa nemožno čudovať tomu, že na ňu myslelo veľa šľachticov. Povesť preslávila Budatínsky hrad natoľko, že ešte i v dnešnej modernej dobe prichádzali devy k erbu vo veži a chceli sa ho dotknúť, aby im to prinieslo šťastie v živote a našli si toho pravého.

Povesť o krásnej Kataríne si môžu návštevníci zámku prečítať pri vstupe do kaplnky. Zdroj: Glob.sk/juh

O vodníkovi z Budatínskeho krutidla

Ďalšou veľmi zaujímavou povesťou zo zámku Budatín je povesť o vodníkovi, ktorý za odvoz sľúbil prekvapenému a vyľakanému furmanovi dobrú odmenu za jeho službu.

Návštevníkov zámku určite zaujme aj povesť o záhadnom sľube vodníka, ktorá je tiež vystavená pri vstupe do kaplnky. Zdroj: Glob.sk/juh

Zaujímavosti odhalili aj vykopávky v okolí

Od roku 1956 sa jeho priestory stali súčasťou Považského múzea. Archeologický výskum v rokoch 2006 a 2007 v exteriéroch aj interiéroch hradu priniesol mnoho zaujímavých zistení. Park v areáli je miestom kontaktu geologických období, veľkých tektonických štruktúr a dynamických procesov neustále formujúcich krajinu. Na sútoku riek Váh a Kysuca priamo nad parkom sa dvíhajú horské chrbáty Javorníkov a Kysuckej vrchoviny. Prítomnosť týchto vodných tokov formovala aj reliéf Žilinskej kotliny, budovanej prevažne treťohornými usadeninami pieskovcov a ílovcov.

Galéria
Medzi archeologickými vykopávkami, ktoré sa našli v okolí Žiliny sú aj kosti z pravekého mamuta ako kel, zub s ďasnom, časť rebra a lopatky. Pochádzajú z obdobia asi 3000 rokov p.n.l. Zdroj: Glob.sk/juh
Vzácnym kúskom je i erbová listina zo Žiliny z roku 1612, ktorou kráľ Matej II. udelil šľachtický titul Baltazárovi Košeľovi zo Žiliny. Zdroj: Glob.sk/juh
Pre návštevníkov je zaujímavá aj kópia žilinskej mestskej knihy, v ktorej sa nachádzajú prvé zmienky v slovenskom jazyku, a to nielen o Žiline. Zdroj: Glob.sk/juh
Zaujímavým a zároveň veľmi pekným je aj odev, aký nosili poslanci uhorského snemu v 19. storočí, ktorí v ňom boli za mesto Žilina.
Keďže Žilina bola mestom, kde sa mohol vykonávať trest smrti, návštevníci si môžu pozrieť aj meče z 15. a 16. storočia, ktoré používali miestni kati. Boli vyrobené v Nemecku a na každom z nich je aj znak jeho výrobcu, čo bola jeho akási ochranná známka. Zdroj: Glob.sk/juh
Tieto cechové zvolávacie tabuľky slúžili v 18. a 19. storočí na to, že keď boli zavesené nad dverami cechového majstra tak každý remeselník vedel, že sa majú dostaviť na stretnutie či poradu. Ak na ňu neprišli, museli platiť penále. Zdroj: Glob.sk/juh
Zrejme iba málo ľudí vie, že v Žiline asi tri mesiace sídlila prvá slovenská vláda, ktorá sa potom presťahovala do Bratislavy. Vo výtlačku je vidieť vľavo fotografiu jej prvého ministra Vavra Šrobára, vpravo sú jej členovia. Zdroj: Glob.sk/juh
Na zámku je aj maketa lietadla M. R. Štefánika počas jeho návratu z Talianska na Slovensko, pri ktorej je originálny obhorený kúsok vraku jeho lietadla po tragickom páde. Zdroj: Glob.sk/juh
Návštevníkov určite zaujme aj legionárska vojenská uniforma z obdobia I. svetovej vojny (vpravo), kde na čapici je aj česko-slovenský odznak, pri ktorej si môžu pozrieť aj rakúsko-uhorskú vojenskú uniformu. Nad nimi je obraz mladého cisára Františka Jozefa. Zdroj: Glob.sk/juh
Unikátny je aj rodokmeň rodu Gejzu Csákyho, ktorý bol až do roku 1945 posledným majiteľom Budatínskeho hradu. Zdroj: Glob.sk/juh
Zrekonštruovaná predpokladaná podoba renesančného Budatínskeho hradu niekedy v 17. storočí. Zdroj: Glob.sk/juh
Najstaršou maľbou na hrade je kresba perom obraz Svätá rodina zo 16. storočia od Giacoma Franca Formu. Zdroj: Glob.sk/juh
V podkroví zámku je vystavený aj pôvodný stroj z 19. storočia, ktorý poháňal hodiny vo veži. Zdroj: Glob.sk/juh
Z hradnej veže je vidieť aj neďaleký sútok riek Váh a Kysuca. Zdroj. Glob.sk/juh
Na zámku sa nachádza aj jedna z najväčších, najkrajších, najvzácnejších a najtajomnejších máp Uhorska, ktorú vyhotovil na podnet poľného maršala grófa F.M. Lacyho (1725 – 1801) major Ignaz Müller. Mapa v mierke 1:370 000 má rozmery 204×244 cm. Obsahuje veľa údajov dôležitých z vojenského hľadiska, preto bola dlho utajovaná. Zdroj: Glob.sk/juh
Medzi hojne vyhľadávané výstavy na zámku patrí aj tá, ktorá je venovaná drotárstvu. Na snímke je vidieť slona a postavy drotára a jeho učňa od drotára Jozef Keraka z roku 1941-42. Zdroj: Glob.sk/juh
Vystavené sú aj najstaršie drotárske výrobky, medzi ktoré patrili jednoduché výrobky pre domácnosť a hospodárstvo pochádzajúce zo začiatku 20. storočia (vpravo). Návštevníkov určite upúta aj zemeguľa z kolorovaného oceľového drôtu a plechu, ktorú zostrojil v roku 1941 Jozef Kerak. Zdroj: Glob.sk/juh
navigate_before
navigate_next