Domáce Spoločnosť Top

Brusel bojuje za čistejšiu klímu. Zmeny pocítime aj na Slovensku

Zdroj: pixabay

BRATISLAVA – Deň D je tu a každý z nás má možnosť sa aspoň malým dielom pričiniť o zlepšenie aktuálnej stuácie. Eurovoľby nemajú len zmeniť obsadenie kresiel v Európskom parlamente, ale aj prispieť k súdržnosti členkých štátov a pomôcť spoločnému riešeniu konfliktov. Brusel sa už v minulosti pričinil nemalým kúskom o zlepšenie životného prostredia vo svete. V boji za záchranu planéty však nekončí.

 

Otázka plastov bola pre Európsku komisiu skutočnou výzvou. Zatiaľ čo ju na stole mali celý rok, rozmýšľali ako sa najefektívnejšie s plastovým odpadom môžu vysporiadať. Proces recyklácie sa síce ukázal ako funkčný, ale nie natoľko efektívny, aby sa zamedzilo ďalšej produkcii plastového odpadu. Preto Brusel pristúpil k radikálnejšiemu kroku. Čoskoro tak plastovým príborom, tanierom, paličkám na balóny či slamkách definitívne odzvoní. Od roku 2021 práve vďaka smernici Európskeho parlamentu sa na pultoch predajní, reštaurácií a fast foodov neobjavia jednorazové plasty. Majú ich nahradiť alternatívy, ktoré nezaťažujú životné sprostredie. Nariadenie z Bruselu sa netýka len Slovenska, ale všetkých členských štátov EÚ.

Používanie jednorazových plastov bude minulosťou. Zdroj: pixabay

Až 70 percent odpadu končí v európskych moriach. Čo je v prepočte 25 miliónov ton odpadkov. Planétu však najviac znečisťujú plastové výrobky, ktoré má v domácnosti, či ich používa azda každý z nás. Patria sem slamky, príbory, plastové fľaše, poháre s viečkom, igelitové tašky, krabičky na jedlo, obaly na cukríky a čipsy či hygienické potreby a vatové tyčinky. A práve tieto výrobky by už nemali byť vyrábané z plastov, ale výlučne z materiálov šetrných k životnému prostrediu. Má tak dôjsť nielen k zakázaniu jednorazových plastov, ale aj k zmene výrobných procesov.

Pevné plastové vrchnáčiky

Európsky parlament však boj za záchranu životného prostredia nekončí. Na mušku si zobral aj také drobnosti, ako sú vrchnáky od plastových fliaš. Tie by sa už viac nemali dať odkrútiť. Táto novinka však u výrobcov nealkoholických nápojov nenašla pozitívnu odozvu. Obávajú sa väčšej záťaže. „Pevne pripojené uzávery nie sú vhodným riešením znižovania množstva odpadu. Pripojené vrchnáky budú mať neželané vedľajšie environmentálne a ekonomické následky,“ uviedla pre HN Lucia Morvai z Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd.

Plastové vrchnáčiky už viac od fliaš neoddelíme. Zdroj: pixabay

Slovensko taktiež nezaháľa

Jednorazové plasty trápia aj Slovensko. Štát sa preto rozhodol rozbehnúť zálohovanie PET fliaš a plechoviek. Napriek zavedeniu systému recyklácie, v prírode končí približne 40 percent obalov z nápojov. Táto zmena pramení z dielne ministerstva životného prostredia, ktorá má vstúpiť do platnosť od 1. januára 2020. So zálohovaním sa začne až o dva roky neskôr (1. január 2022).

Náklady na túto novinku pritom nie sú malé. Nákup strojov, špeciálne značenia a zriadenie zúčtovacieho centra vyjdú štát na 80 miliónov eur. Envirorezort pritom hovorí o ročných prevádzkových nákladov v hodnote 33 miliónov eur.

K zálohovaniu by sa mal postaviť zodpovedne každý obchod, vykupovať fľaše a plechovky však nemusí každá prevádzka. Plastová fľaše či plechovky sa budú zbierať ručne alebo špeciálnymi automatmi. Cena za vrátenú PET fľašu by mala byť 12 centov a za plechovky by ste mali spätne získať 10 centov.

Na Slovensku sa má pristúiť k zálohovaniu PET fliaš a plechoviek. Zdroj: pixabay

Mladá krv

Iniciatíva na záchranu životného prostredia pramení aj od mladej populácie. Prieskum Rady pre mládež ukazuje, že životné prostredie nie je ,,mladým” ľahostajné. Vyplýva z neho, že takmer tri štvrtiny mladej generácie sa snaží chrániť životné prostredie, či už šetrením energie alebo podpísaním petície na ochranu životného prostredia. Slováci sa tiež v piatok zúčastnili celosvetového protestu študentov za budúcnosť klímy. Inšpirovali sa hnutím Fridays for Future, ktoré pochádza zo Švédska.

Galéria
K zálohovaniu PET fliaš a plechoviek by malo dôjsť 1. januára 2022. Zdroj: pixabay
Od roku 2021 by jednorazové plasty nemali byť v krajinách EÚ dostupné. Zdroj: pixabay
Zakázané by mali byť jednorazové slamky, plastové tašky, vatičky do uší či paličky od balónov. Zdroj: pixabay
Až 70 percent odpadu končí v európskych moriach. Čo je v prepočte 25 miliónov ton odpadkov.Zdroj: WWF
navigate_before
navigate_next