BRATISLAVA – Bratislavské podhradie sa čoskoro zmení k nepoznaniu. Začiatkom budúceho roka začnú v miestach Vydrice prebiehať stavebné práce, počas ktorých postavia multifunkčný komplex. Po Zuckermandeli tak pôjde o ďalšiu masívnu stavbu, ktorá môže ovplyvniť dopravu v Bratislave. Otázniky visia aj nad krytom civilnej obrany, v ktorom v súčasnosti sídli známa bratislavská diskotéka. Samotný developer zajtra predstaví celý projekt verejnosti, kde sa obyvatelia Bratislavy budú môcť viac dozvedieť o chystanom projekte prostredníctvom virtuálnej reality.
Pohľad na bratislavské Podhradie, ktoré je v súčasnosti tŕňom v oku viacerých obyvateľov Bratislavy, plánujú radikálne zmeniť. Už o pár rokov tu bude stáť nový komplex, ktorý podľa developerov spojí historickú časť mesta s korzom. Vydrica je bývalá židovská oblasť Bratislavy, ktorá sa zbúrala a niekoľko desaťročí čakala na svoju novú podobu. Už v roku 2006 sa hovorilo o jej revitalizácii, nikdy však ku konkrétnym činom neprišlo. V čase hospodárskej krízy bola vyhlásená architektonická súťaž, no víťazné projekty nikdy realizované neboli.
Situácia sa však zmenila a teraz sa developeri pripravujú na prvú etapu výstavby projektu Vydrica. Tú rozdelia do viacerých častí, počas ktorých bude dostávať novú podobu. Podľa slov spoločnosti Lucron Group, ktorá je developerom projektu, bude hodnota investičných nákladov na výstavbu približne 200 miliónov eur, pričom pôjde o komplex, kde sa bude nachádzať 450 bytov a spolu vyše 18-tisíc metrov štvorcových administratívnych a obchodných priestorov. Predovšetkým však má ísť o verejný priestor pre obyvateľov a návštevníkov hlavného mesta. “V rámci komplexu bude centrálne námestie, budú zachované pôvodné ulice s ich pôvodnými názvami a malými uličkami s priehľadmi na hrad. Vysoký podiel zelene je dôležitý, preto okrem zelených plôch a zelených striech bude súčasťou projektu aj náučný chodník s prepojením na hrad,” uviedol developer.
Mesto už dlhodobo rieši problém s dopravou a s nedostatkom parkovacích miest. V tomto prípade developer hovorí, že v projekte vybudujú veľkokapacitnú podzemnú garáž s kapacitou 700 parkovacích miest. “Bude to zdieľané parkovanie, miesta sa budú prenajímať, nie kupovať. Počet miest bude vychádzať z výpočtov statickej dopravy v zmysle vydaných povolení na výstavbu. Celá dopravná obslužnosť bude zapustená pod zemou. Napojenie na cestnú komunikáciu bude na dvoch miestach,” vysvetlili s tým, že pôjde o pešiu zónu. Chcú podporovať cyklodopravu, či integrovanú MHD, keďže ide o historické centrum.
Čo bude s bunkrom?
Samotné miesto sa už pripravuje na príchod ťažkých strojov a pracovníkov – Podhradie, kde sa komplex bude nachádzať, je už takmer celé vyklčované. Investori a developeri už požiadali úrady mestskej časti o povolenie likvidácie stavieb nachádzajúcich sa na území. To sa týka aj známej bratislavskej diskotéky, ktorá už pred časom ohlásila, že sa blíži ich koniec. Otázniky visia nad krytom civilnej obrany, resp. bývalým bunkrom, v ktorom diskotéka sídli. V prípade nebezpečenstva ide totiž o kryt, do ktorého by sa obyvatelia mali premiestniť, aby boli chránení pred nebezpečenstvom.
Podľa hovorcu magistrátu Petra Bublu by sa však s CO krytom nemalo nič diať. Pri výstavbe by sa zmena mala týkať iba riešenia prístupu do bunkru, a nie CO krytu ako celku. To znamená, že by sa do CO krytu nezasahovalo. Samotný developer uviedol, že nejde o ich majetok, tak sa nemôžu k priestoru vyjadrovať. “S majiteľom priestorov CO krytu a strelnice intenzívne komunikujeme o technických a majetkových riešeniach sprístupnenia tohto priestoru pre verejnosť. Zrušenie CO krytu sme nikdy nežiadali,” vysvetlili.
Glob.sk zaujímal názor primátora Bratislavy Matúša Valla na pripravovanú masívnu výstavbu, ktorá opäť zaťaží hlavné mesto. Po mohutnej stavbe Zuckermandel, ktorá už teraz zahustila dopravu na nábreží, ide tak o ďalšiu stavbu, ktorá bude znamenať zvýšený pohyb a počet áut. Magistát je však s developerským projektom spokojný. Podľa ich slov plán projektu nadväzuje na schválený územný plán z roku 2006 a následné územné rozhodnutie.
“Z aktuálne prezentovanej dokumentácie je zrejmé, že tento projekt nie je zásadne o budovách, ale skôr o verejnom priestore. Na rozdiel od susedného developerského projektu prichádza k výraznému zníženiu celkovej hmoty a k použitiu materiálov, ktoré rešpektujú ráz tohto územia a jeho historický kontext. Prichádza zároveň aj k predĺženiu pešej zóny mimo historické centrum mesta, čo tiež považujeme za pozitívum projektu,” vysvetlil Primaciálny palác.
Otvorená otázka ohľadne Vodnej veže
Poukázali však na to, že naďalej ostáva otvorená otázka ohľadne Vodnej veže, ktorá sa nachádza v mieste výstavby. Tá je stále v správe magistrátu. Konkrétne ide o gotickú stavbu, ktorá je situovaná na južnom úpätí hradného vrchu, pričom ide o jednu z najstarších a najhodnotnejších stavebných pamiatok na území Bratislavy. Podľa magistrátu bude jej ďalšia funkcia predmetom rokovaní medzi odborníkmi mesta a developerom stavby. Rovnako má podľa ich slov riešiť aj estakády Mosta SNP, ktoré nie sú národnou kultúrnou pamiatkou, ale samotný most je.
“Projekt zároveň ako aktuálnu otvára otázku estakád Mosta SNP, ktoré je mesto pripravené riešiť medzinárodnou architektonickou súťažou. Naším spoločným cieľom musí byť hľadanie dopravného či architektonicko-urbanistického riešenia pre dotvorenie nábrežia, eliminovať negatívny dopad stavby Mosta SNP v tomto území a v širšom kontexte aj Staromestskej. Masív vrchu a zelene je rámcom celého Podhradia a v tomto smere aj mesto ako vlastník pozemkov má záujem podporiť tvorbu zelene odolnej voči dopadom zmeny klímy, suchu či prívalovým dažďom,” uviedol magistrát.
Pozitívne sa k projektu stavia aj Staré mesto, pod ktoré oblasť spadá. “Projekt vnímame ako pozitívny vstup do územia, ktoré je dlhodobo vnímané ako problémové. Projekt Vydrica prepája staré centrum pešou zónou so zámostím (s priestorom, ktorý je riešený v území) a vytvára tak obrovský priestor pre vznik nových verejných priestranstiev, ktoré by mali poskytovať aktivity vo verejnom záujme,” uviedol hovorca starostky Starého mesta Matej Števove. Samotný developer tvrdí, že sa stretol s pozitívnymi reakciami verejnosti. “Viac ako 90 percent opýtaných agentúrou Focus súhlasilo so zámerom revitalizácie územia, rozšírením pešej zóny a vytvorením priestoru pre život Bratislavčanov a návštevníkov mesta,” uzavreli.