BRATISLAVA – Áno, je pravda, že aj ja som mal kedysi o kolečko navyše. V roku 2010 som s ním dokonca prvýkrát behal po parkovisku v Trnave a spolu s ostatnými členmi SaS som presviedčal voličov, ako parádne si na svojej výplate prilepšia po zavedení odvodového bonusu.
„Koľko zarábate teraz? 700 eur? Manželku máte? Nie? Deti? Nie?“ Otočil som kolečkom. „Tak to vám po zavedení odvodového bonusu na účte pristane o 29,29 eura viac.“
Bolo to výborné. Nech ste tým kolečkom točili akokoľvek, vždy ste dostali viac, ako ste mali doteraz. Museli ste to milovať. Mne sa to páčilo. Jednoducho som veril tomu, že máme superobrovské odvody, štát nám všetkým berie strašne veľa, Sulík odvody zníži, nám všetkým viac ostane abudeme vysmiati.
Niečomu podobnému verili aj ľudia, keď štrngali v 89-tom na námestiach. Mysleli si, že to dobré, čo bolo, ostane, a čo bolo zlé, to nahradia výhody zo západu. Ale také jednoduché to nakoniec nebolo a také jednoduché to nie je ani s odvodovým bonusom.
Keď som si neskôr uvedomil, že Sulík považuje podnikateľov a dobre zarábajúcich ľudí za akýsi vyšší živočíšny druh, ktorým by mala ísť väčšina výhod, odvodový bonus som si skutočne naštudoval. Vychádzal som totiž z toho, že je nepravdepodobné, aby takto zmýšľajúci človek nadizajnoval sociálno-odvodovú reformu ústretovo voči bežnému človeku. Jeho knihu o odvodovom bonuse som prečítal asi štyrikrát.
A teraz tu naozaj nikoho nebudem nudiť komplikovanými výpočtami. Povieme si len tri veci a snáď sa tejto reforme pre bohatých už nebudeme musieť venovať nikdy viac.
Odvodový bonus je výhodný pre tých, čo zarábajú veľmi veľa. Napríklad, človek s dnešnou mzdou 800 euro v hrubom dostane po zavedení odvodového bonusu 48 eur navyše, ale ten, čo má teraz 3000 euro v hrubom, dostane v čistom 387 eur navyše. A čím viac zarobíte, tým viac dostanete.
Samotné slovo bonus znie veľmi pozitívne. Bonus. To je príjemné, nie? Máte pocit, že ide o niečo navyše. Niečo, čo ste predtým nemali. Lenže tento „bonus“, tých 48 euro navyše k vašej čistej mzde, je vykúpených veľmi draho.
Na oplátku vám odovodový bonus totiž garantuje dôchodok iba 120 euro mesačne a na zvyšok si máte našetriť zo svojej čistej mzdy. Zrátajte si, koľko by ste museli 40 rokov odkladať, aby ste mali aspoň 400 eurový dôchodok po dobu 20 rokov. Už sme si povedali, že 120 euro vám na dôchodku Sulík dá tak či tak. Ale to je všetko.A vám k 400 eurám chýba ešte ďalších 280 euro mesačne. Koľko toho musíte počas pracovného života odložiť, aby ste si tých ďalších 280 euro mohli vyplácať aspoň 20 rokov?
A viete, ako to s tým šetrením na dôchodok býva. Nikto vám negarantuje zhodnocovanie peňazí, ktoré si naň budete odkladať. Práve naopak, tak ako sa môžu vaše peniaze zhodnotiť, tak sa pokojne môže stať, že po 40 rokoch sporenia sa zobudíte do finančnej krízy, ktorá vám všetky úspory znehodnotí. Buď budete mať len to, čo ste tam navkladali, alebo niečo menej, alebo nedajbože nič, alebo len trochu navyše. Keby sa vám peniaze nijak nezhodnocovali ale ani neznehodnocovali, tak na dôchodok 400 eur po dobu 20 rokov by ste museli mesačne 40 rokov odkladaťďalších 105 eur z vašej čistej mzdy. A to sa oplatí, nie? Veď máte bonus: 48 eur.
Ale čo tam po dôchodkoch. Ešte horšie než zabezpečenie v starobe je na tom základná zdravotná starostlivosť. Tú totiž odvodový bonus redukuje na naozaj základnú, rozumej minimálnu, a za všetko ostatné si budete musieť znova priplatiť tzv.individuálne zdravotné poistenie. Takže, to, čo teraz bežne dostávate zadarmo, bude v odvodovom bonuse nadštandard. Ale je to problém? Veď na to budete mať: dostanete predsa bonus 48 eur.
Čiže, áno, odvodový bonus vám pár drobných na výplate pridá, ale zoberie vám dôchodky a zredukuje zdravotnú starostlivosť na drastické minimum. Slovami Richarda Sulíka: „Nikoho nenecháme vykrvácať na ulici.“ Tomu hovorím zdravotníctvo 21. storočia.
Dizajn tejto reformy je v skutku fascinujúci. Tí, čo už teraz majú vysoko nadpriemerné príjmy, si drasticky polepšia ešte viac, budú si schopní na dôchodok našetriť, a to dokonca oveľa skôr ako za 30 alebo 40 rokov, budú si schopní zaplatiť nadštandardnú zdravotnú starostlivosť – takú, ktorá je dnes štandardom pre všetkých.
A všetci ostatní, čo majú príjmy bežné, priemerné, alebo kúsok nadpriemerné, dostanú síce pár drobných navyše, ale výdavky budú mať v skutočnosti ešte vyššie: budú si musieť priplácať zdravotné poistenie a budú musieť šetriť na dôchodky oveľa viac než teraz. Takto budú vlastne pracovať nie do dôchodku, ale až do smrti, pretože si zo svojho príjmu na slušný dôchodok nikdy nenašetria.
Takže toto je to veľké čaro odvodového kolečka. Ale čo sa čudujeme? Veď slovami Richarda Sulíka: „Dávame odvody na polovicu, ale potom nečakajte rovnakú náhradu.“
Milan Kuruc, autor je zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba