Regióny Prešov Top

Blíži sa Veľká noc: Ako ju vnímajú významné autority kresťanských cirkví?

PREŠOV – Tajomstvo Veľkej noci je najvýznamnejším posolstvom kresťanstva. Je to obdobie, počas ktorého si kresťanský svet pripomína ukrižovanie a oslavuje zmŕtvychvstanie spasiteľa Ježiša Krista po jeho smrti na kríži na Golgote.

Veľkonočné sviatky predstavujú päťdnie, počas ktorého si kresťania pripomínajú poslednú večeru, krížovú cestu, umučenie a ukrižovanie Ježiša a jeho slávne zmŕtvychvstanie. Štvrtok pred Veľkou nocou sa nazýva Zelený štvrtok. V tento deň sa v katolíckej cirkvi slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša Krista so svojimi učeníkmi a ustanovenia sviatosti oltárnej a sviatosti kňazstva. Počas obradu je zvykom umývanie nôh 12 mužom.

V gréckokatolíckej cirkvi sa v tento deň počas svätej liturgie posväcuje myro – olej používaný na vysluhovanie sviatosti birmovania (myropomazania), ktorá sa u gréckokatolíkov udeľuje hneď po udelení sviatosti krstu. Ustanovenie Večere Pánovej si na Zelený štvrtok pripomínajú počas služieb Božích aj evanjelickí veriaci.

Nasledujúci deň – Veľký piatok je deň spomienky na utrpenie, umučenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží priniesol svetu najväčšiu obetu. Svojou smrťou na kríži zomrel za naše hriechy, aby neskôr víťazstvom nad smrťou dokončil dielo vykúpenia sveta. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. V katolíckej cirkvi sa v tento deň veriaci prichádzajú pokloniť a pomodliť k Božiemu hrobu a ku krížu.

To najväčšie dielo Božie je dokonané na veľkonočnú nedeľu. Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je najväčší a najradostnejší deň liturgického roku vo všetkých kresťanských cirkvách. Predovšetkým v gréckokatolíckych chrámoch sa posväcujú veľkonočné pokrmy, pôstne obdobie sa končí. Katolíci sa zdravia radostnou správou: “Kristus vstal z mŕtvych!” Na pozdrav nadšene odpovedajú: “Naozaj vstal!” Gréckokatolícka verzia: “Christos voskrese! Voistinu voskrese!” (starosloviensky: „Христóсъ воскрéсе! Воистину воскресе!“)

Veľkonočný pondelok je na Slovensku spojený s viacerými ľudovými tradíciami. Na Slovensku až do súčasnosti pretrvali aj tradície, ktoré majú svoj pôvod ešte pred prijatím kresťanstva. Súvisia s odchodom zimy a s vítaním jari ako životodarného ročného obdobia. Na území Slovenska sa ľudia lúčili so zimou na Smrtnú nedeľu vynášaním Moreny, ktorú znázorňovala figúra dievčaťa vyrobená zo slamy. Zapálenú ju hádzali do potoka.

S vítaním jari – príchodom Vesny – súviseli aj ďalšie kultové obrady, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v nasledujúcom období. V tomto čase sa napríklad čistili príbytky, obstaral sa nový odev. Rôzne zvyky a tradície vrcholili na Veľkonočný pondelok šibaním vŕbovými korbáčmi a oblievaním mladých dievčat, aby boli po celý nasledujúci rok zdravé. Šibači a oblievači,okrem pohostenia dostávali zdobené vajíčko – kraslicu, alebo farebnú stuhu na korbáč.

Staré pohanské zvyky nám tak splynuli s kresťanskými do toho, čo dnes nazývame sviatky Veľkej noci. Každá kresťanská cirkev ale nahliada na Veľkú noc svojou vlastnou optikou a práve tá zaujímala redakciu glob.sk. Svoj pohľad na Veľkú noc a jej posolstvo poskytli zástupcovia štyroch kresťanských cirkví v Prešove, a to: vladyka Ján Babjak, arcibiskup prešovský a metropolita Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku,  Jozef Dronzek,  rímskokatolícky farár-dekan Farnosti sv. Mikuláša v Prešove,  Slavomír Sabol, biskup Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a Peter Ruščin, pastor zboru Apoštolskej cirkvi v Prešove. Vyjadrenie prešovského pravoslávneho arcibiskupa Rastislava, metropolitu českých krajín a Slovenska, sa nám do uzávierky nepodarilo získať.

Uvedeným významným autoritám kresťanských cirkví, etablovaných v Prešove, sme položili tri otázky. Existujú rozdiely vo vnímaní Veľkej noci medzi kresťanskými cirkvami? Ako Vy osobne vnímate a prežívate sviatok Veľkej noci? Čo by si mal človek vziať z tohto sviatku a zakoreniť to vo svojom živote? 

Existujú rozdiely vo vnímaní Veľkej noci medzi kresťanskými cirkvami?

Ján Babjak

Ján Babjak:

„Iste sú určité rozdiely, každá kresťanská cirkev podčiarkuje niektorý iný prvok. Napríklad pre protestantské cirkvi je najväčším sviatkom Veľký piatok, keď sa Kristus obetoval na kríži. Lepšie bude, ak sa opýtate priamo predstaviteľov týchto cirkví. Ale pre všetkých kresťanov je veľkonočné tajomstvo najväčšie.”

Jozef Dronzek:

„Substanciálna pravda viery je pre každého kresťana a teda aj pre všetky kresťanské cirkvi  tá istá: „Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera.“ (1 Kor 15, 14) Prvá pravda viery, ktorú  kresťania ohlasovali nebola  pravda Vianoc, ale pravda, že  Kristus  žije. V tom  sú všetky kresťanské  cirkvi zajedno. Rozdiely sú v liturgickom slávení, v ich pompéznosti, časovom zadelení a podobne. Pre každú  kresťanskú cirkev je  teda Veľká noc najväčším sviatkom viery.”

Slavomír Sabol:

„Osobne si myslím, že nie. Veľká noc je základ, na ktorom stoja všetky kresťanské cirkvi. Veľká noc ako sviatok Kristovej vykupiteľskej smrti a jeho vzkriesenia je niečo, čo učí každá jedna kresťanská cirkev. Iné je, aké prípravy k Veľkej noci a obrady k jej sláveniu rôzne kresťanské cirkvi používajú, prípadne v akom čase tento sviatok slávia. Sú tu určité odlišnosti, ale nie sú to odlišnosti v podstate sviatku.”

Peter Ruščin:

„Podľa mňa nie, všetko sa koncentruje okolo udalostí Veľkého piatku a Nedele vzkriesenia. Základom kresťanskej zvesti je smrť a vzkriesenie Ježiša Krista – Božieho syna a náš osobný postoj k tejto ohromujúcej pravde.”

Ako Vy osobne vnímate a prežívate sviatok Veľkej noci?

Ján Babjak:

„Sviatok Veľkej noci, ktorý sa vo východnom obrade volá sviatok Paschy, je najväčší a najdôležitejší kresťanský sviatok. Môžeme povedať, že Kristovo vzkriesenie je kľúčom od všetkého čo veríme, je podstatou našej viery. Sv. apoštol Pavol v prvom liste Korinťanom napísal: „Keď Kristus nevstal, vaša viera je márna… Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých“ (1 Kor 15, 17 – 20).  V tento sviatok Paschy si pripomíname Ježišovo najväčšie víťazstvo nad hriechom, nad smrťou a nad diablom. Vzkriesený Kristus nám otvára bránu neba, čiže vykupuje celé ľudstvo z otroctva hriechu, do ktorého ho dostal diabol spáchaním dedičného hriechu. Preto tento sviatok vnímam ako najdôležitejší v živote kresťana, teda aj v mojom živote, lebo veriacemu človeku ukazuje a ponúka cestu do nášho cieľa – do neba. Pascha znamená prechod. Sviatok Paschy nám pripomína prechod zo smrti do života, z tohto pozemského života do Otcovho domu v nebi.”

Jozef Dronzek

Jozef Dronzek:

„Som fascinovaný Veľkou nocou, lebo toto obdobie ma vždy udivovalo, udivuje a verím, že to tak aj ostane. Údiv vychádza z otázky: Čo to  pre mňa, pre nás, Kristus urobil? Ako malý a dospievajúci chlapec som chodil na obrady do farského kostola, ktorý  bol natrieskaný až  do posledného miesta aj v čase komunizmu. Prežíval som vo svojom vnútri veľmi hlboko „búranie oltára“, tak sme to ľudovo volali (obrad po skončení sv. omše na Zelený štvrtok, keď sa z oltára odnáša všetko), spev pašií dospelými chlapmi na Veľký piatok, „pálenie Judáša“ (obrad ohňa na Bielu sobotu), slávnostné Aleluja či sprievod okolo kostola so sochou Vzkrieseného Krista. Dodnes z toho žijem, aj keď už  viac ako 20 rokov slávim obrady ako kňaz. Áno, som Veľkou nocou  fascinovaný, veď Kristus zomrel aj za moju  spásu.”

Slavomír Sabol:

„Veľká noc je najstarším kresťanským sviatkom, na ktorom stojí celý základ kresťanskej viery. Keby nebolo vzkriesenia Kristovho, celé cirkevné snaženie by bolo zbytočné. Apoštol Pavol to veľmi dobre vystihol: „Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera.“ (1 Kor 15,14). Samotný sviatok pre mňa dáva zmysel bytiu a dáva cieľ môjmu snaženiu.”

Peter Ruščin:

„Pre mňa je to pripomienka môjho obrátenia a spasenia. Tak ako Izraeliti opustili Egypt, prešli Červeným morom a vydali sa na cestu do zasľúbenej zeme, aj ja som musel opustiť starý život a začať nasledovať Ježiša Krista. Pán Ježiš urobil zo svojej strany všetko – opustil nebo, prišiel na zem, zomrel za môj hriech, bol vzkriesený. Ja mám urobiť svoju časť – odložiť staré veci, oddeľovať sa, áno, dennodenne zomierať hriechu a nasledovať Ježiša Krista. Veľká noc je príležitosť utvrdiť sa v tomto rozhodnutí a zdieľať ho v rodine so svojimi deťmi, rozprávať im spolu s manželkou príbeh svojho obrátenia. Vtedy môžeme všetci spolu prežívať ozajstnú radosť zo vzkriesenia Pána Ježiša Krista.”

Čo by si mal človek vziať z tohto sviatku a zakoreniť to vo svojom živote? 

Ján Babjak:

„Každý veriaci človek by si mal vziať z tohto sviatku to podstatné. Zámerne hovorím „veriaci človek“, lebo neveriaci človek neverí vo vzkriesenie a neprijíma ho. Ľudia, ktorí stratili vieru, alebo tí, ktorí sa k viere nikdy nedostali a neboli pokrstení, pre nich sú sviatky Veľkej noci iba akousi folklórnou záležitosťou, či dávnou tradíciou. Oblievačka, šibačka, dobré jedlo, či pitie… Ak však ľudia nepreniknú do podstaty sviatku Veľkej noci a zostávajú iba na jeho povrchu, potom pre nich sviatok Veľkej noci neznamená skoro nič. Pochybujúcim a hľadajúcim ľuďom, tým, ktorí túžia spoznať pravdu, odporúčam vyhľadať si v Evanjeliách a v celom Novom zákone správy o vzkriesení Ježiša Krista a zamyslieť sa nad nimi. Pán Ježiš, ktorý je Boží Syn, iste ich pochybnosti rozptýli a dá im pochopiť a prijať pravdu o svojom vzkriesení.  Christos voskrese! Voistinu voskrese! Kristus vstal z mŕtvych! Skutočne vstal!

Jozef Dronzek:

„Uistenie, presvedčenie, ba istotu, že  hrob nebude mať v našom  mieste posledné  miesto, ku tomu Heideggerovskému: „Človek je bytie k smrti“. Veľká noc pridáva jasne: Človek  je bytie pre večný život. Tajomstvo zla a tmy, tajomstvo bolesti, zrady, utrpenia, choroby, sklamania a smrti má svoju moc a svoj čas. Ako na dlani to vidíme aj v živote  Krista. Aký zmysel by mala mať Kristova pravda, keby bola vymedzená len na časový úsek medzi jasličkami a hrobom? Veď všetko by sa nám javilo ako veľká katastrofa, blamáž a boli by sme z toho  len hlúpi a zúfalí. Kristus vstal a žije, preto nie je naša viera márna ani  zbytočná. Nechajme sa fascinovať Vzkriesením. Požehnaný  čas vám želám.”

Slavomír Sabol

Slavomír Sabol:

„V prvom rade nás tento sviatok núti premýšľať nad základnými existenčnými otázkami života človeka. Predovšetkým dáva tento sviatok ľuďom odpoveď na otázku smrti a čo bude s nimi potom. Apoštol Pavol hovorí, že smrť v Kristovom vzkriesení prestala byť víťaznou doménou nad ľudským životom. Myslím si, že ak človek premýšľa nad svojou existenciou a jej zmyslom, tak práve veľkonočné sviatky mu na to môžu dať odpoveď.”

Peter Ruščin

Peter Ruščin:

„Potrebuje zaujať jasný postoj k tomu, čo pre neho Boh urobil. Ak Boh zaplatil takú vysokú cenu, aj človeka to niečo musí stáť. Spasenie je zadarmo, ale nasledovanie Pána Ježiša určite zadarmo nie je. Spasenie potrebuje obidve strany – Boha aj človeka, ktorý reaguje na Božiu výzvu.”

Zdroj: Marcel Kušnír, Foto: FB / Mesto Prešov – oficiálna stránka