Nemecký priemysel je v najdlhšom prepade od globálnej finančnej krízy v roku 2008. V apríli zhromažďoval už štvrtý mesiac za sebou menej objednávok ako sa očakávalo.
Spoločnosti dostali o 2,5 percent menej objednávok ako v predchádzajúcom mesiaci, čo bolo spôsobené slabým dopytom zo strany Nemecka a eurozóny, oznámilo to federálne ministerstvo hospodárstva dnes vo štvrtok. To je prekvapenie: ekonómovia, ktorých si Reuters prizval, očakávali rast okolo 0,8 percenta. “Do akej miery táto neistota, najmä z vonkajšieho prostredia, zohráva úlohu, je ťažké posúdiť,” uviedlo ministerstvo. Informuje Deutsche Wirtschafts Nachrichten.
Obchodný konflikt s USA, neistota spôsobená blížiacim sa odchodom Veľkej Británie z EÚ a narastajúce obchodné bariéry na celom svete, ako sú vyššie tarify alebo dodatočné clá, zasiahli Nemecko ako lídra vývozu. “Najmä konflikty v obchodnej politike prispievajú značne do neistoty zvonku,” varovala expertka Nemeckej obchodnej a priemyselnej komory (DIHK), Sophia Krietenbrink. Zvlášť konflikt medzi najdôležitejším nemeckým exportným zákazníkom USA a EÚ spôsobuje, že mnohí investori sa obávajú celosvetovej obchodnej vojny.
Objednávky z eurozóny klesli o 9,9 percenta, objednávky z ostatných krajín mimo eurozóny sa zvýšili o 5,4 percenta. Domáci dopyt klesol o 4,8%. Objednávky v oblasti “inej konštrukcie ako sú vozidlá” klesli výrazne o takmer 36 percent. Patria sem napríklad lode, vlaky a lietadlá.
Navyše odpoveď Merkelovej na Macronove návrhy o reforme eurozóny sklamala a čiastočne pobavila odborníkov na portáli Politico. Ukazujú totiž, že Merkelová žiadne návrhy nemá a bojuje o status quo. V napätí z možnej ekonomickej krízy, ktorej meno sa radšej ani nevyslovuje sa nemecká politika prepadá sama do seba. Merkelovú v reformách teda v úplnom odmietnutí Macrona doma drží za nohu aj vyše 150 ekonómov, ktorí už stihli reformu eurozóny pochovať.
Ivan Korčok pre agentúru SITA dnes zaperlil. Nikto totiž nedokáže dať toľko optimizmu z pripravovaných dohôd pred blížiacim sa samitom lídrov EÚ a zároveň skonštatovať, že takmer na ničom neexistuje dohoda.
Je možné, že dobré časy sa čoskoro skončia a možno to už aj Kažimír vie, to by vysvetlovalo tých 450 miliónov eur na 50 rokov. Pre neho “úspech”, pre vaše vnúčatá možno nočná mora.
Ak sa údaje resp. trendy z nemeckého ministerstva hospodárstva potvrdia aj za máj a jún, po prázdninách si môžeme rovno klásť otázku: A čo takého sme urobili pre umenšenie našej katastrofálnej závislosti na automobilovom priemysle?
Odpoveď nás tak, či onak raz dobehne.
Autor je analytikom európskych záležitostí Inštitútu regionálnej politiky