Rusko poskytlo zoznam neželaných osôb

HAAG 30. mája (SITA) – Holandský premiér Mark Rutte v piatok potvrdil existenciu ruského zoznamu osôb, ktoré majú zakázaný vstup do Ruska. Podľa jeho slov je zoznam s desiatkami menami európskych politikov určený veľvyslanectvám krajín EÚ a Rusi si podľa vlády v Haagu neželajú jeho zverejnenie. Zoznam je reakciou na hospodárske a cestovné sankcie západných krajín uvalené na Rusko a jeho vybraných, vysokopostavených predstaviteľov za minuloročné pričlenenie polostrova Krym. Na verejnosť však prenikli niektoré z mien. Je medzi nimi aj belgický expremiér Guy Verhofstadt či nemecký poslanec Karl-Georg Wellmann, ktorému pred týždňom neumožnili opustiť priestory moskovského letiska. Údajne je na ňom aj český exminister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg spolu so svojím krajanom a bývalým eurokomisárom Štefanom Fülem.

Vzťahy medzi Západom a Ruskom sú pre krízu na Ukrajine najhoršie od pádu železnej opony koncom 80. rokov. Ruská vláda v auguste na jeden rok zakázala dovoz mäsa, rýb, mliečnych produktov, ovocia a zeleniny z krajín Európskej únie, USA, Kanady, Austrálie a Nórska. Urobila tak v reakcii na ekonomické sankcie voči Rusku, ktoré Západ obviňuje z rozpútania takmer rok trvajúcej krízy na juhovýchode Ukrajiny. Platné sankcie však rozdeľujú krajiny EÚ a niektoré požiadali o vyňatie spod ruského embarga.

V rezorte obrany pracuje oveľa viac mužov ako žien

BRATISLAVA 30. mája (SITA) – Vo všetkých skupinách zamestnancov rezortu obrany na Slovensku pracuje oveľa viac mužov ako žien, k 31. júnu 2013 tvorili ženy 9,1 percenta zo všetkých profesionálnych vojakov. V prípade štátnych zamestnancov zastávali ženy 43,3 percenta pozícií a v prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme 41,2 percenta. Vo vedúcich pozíciách profesionálnych vojakov predstavoval podiel žien 6,3 percenta, informuje o tom správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku v roku 2014, ktorej autorom je ministerstvo práce. Zverejnená je na portáli právnych predpisov, medzirezortné pripomienkové konanie k nej je už ukončené.

Medzi veliacimi poddôstojníkmi bolo 1,6 percenta žien, veliteľmi družstva 3,1 percenta, veliteľmi čaty 18,1 percenta, veliteľmi roty 3,3 percenta a medzi veliteľmi práporu bolo 1,4 percenta žien. Na vyšších postoch neboli ženy vôbec. “Pri výberových konaniach do služieb v ozbrojených silách rovnakých pre ženy aj mužov je najväčšia časť žien vyradená na základe previerky fyzickej spôsobilosti,” píše sa v správe. Rozhoduje sa tiež o rozmiestnení žien a mužov podľa odbornosti. V rámci výkonu vojenského povolania sa záujem žien sústreďuje do oblasti vojenského zdravotníctva, právnych služieb, personálneho manažmentu alebo finančno-ekonomických služieb, menej žien sa orientuje na technické odbory.

Ženy sú však tiež súčasťou mierových misií, napríklad pri pravidelnej rotácii personálu v marci tohto roku vyslali do slovenského kontingentu mierových síl OSN UNFICYP 77 profesionálnych vojakov, z nich päť žien. “Pôsobenie žien v mierových zboroch a misiách je dôležité aj z hľadiska osvety a presadzovania hodnôt našej spoločnosti smerom k domácemu obyvateľstvu krajín, kde je úroveň povedomia o právach žien a rovnosti medzi mužmi a ženami nepomerne nižšia ako v rámci Európskej únie a NATO,” informuje v správe ministerstvo práce.

SNS si myslí, že predaj vozňov a výzva na privatizáciu Carga je škandál

BRATISLAVA 30. mája (SITA) – Slovenská národná strana (SNS) je šokovaná predajom a následným prenájmom železničných vozňov v spoločnosti Cargo. Ministra dopravy Jána Počiatka v tejto súvislosti žiada o nápravu a odvolanie generálneho riaditeľa Carga Vladimíra Ľuptáka. V tlačovej správe o tom informoval predseda SNS Andrej Danko.

“Ide o do neba volajúcu drzosť, keď nielenže bolo predaných vyše 12-tisíc železničných vozňov a následne prenajatých 8-tisíc vozňov za takmer identickú cenu, ale navyše generálny riaditeľ začal hovoriť verejne o privatizácii tej istej spoločnosti, ktorú takto zaťažil, vlastne ticho sprivatizoval,” uvádza vo svojom vyhlásení Danko s tým, že ak Počiatek neurobí opatrenia na nápravu, bude to nasvedčovať tomu, že ide o riadený a cieľavedomý proces ovládnutia tejto spoločnosti. “Pokiaľ vláda chce privatizovať, musí tak robiť transparentne, a tak musí konať aj manažment v týchto spoločnostiach. V novodobej histórii Slovenska došlo k mnohým predajom strategických spoločností. Neudiali sa však až tak škandalózne postupy, aby manažment najprv predal strategický majetok, následne sa nechal majetkovo ovládnuť a ovplyvňovať a navyše následne začal vyzývať na privatizáciu,” dodáva Danko.

Denník Hospodárske noviny v piatok 29. mája priniesol informáciu o tom, že generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. Vladimír Ľupták je za jej privatizáciu a plánuje to navrhnúť aj ministrovi dopravy Jánovi Počiatkovi. “Teraz je ten správny čas. Máme totiž dlhodobé kontrakty, firma bude oddlžená a stabilná. Momentálne sú všetky náznaky toho, že Cargo by mohlo ísť na predaj,” povedal Ľupták pre Hospodárske noviny. Ako tiež uviedol denník, ministerstvo dopravy v súčasnosti o privatizácii ZSSK Cargo neuvažuje. “Otázka privatizácie spoločnosti Cargo nie je na programe dňa a určite ju nebude riešiť táto vláda. Akú stratégiu však zvolia budúce vlády, dnes nevieme predpokladať,” odkázal pre Hospodárske noviny rezortný hovorca Martin Kóňa.

Jurinová tvrdí: Minimálny dôchodok vytvára vrstvu druhotriednych dôchodcov

BRATISLAVA 30. mája (SITA) – Zákon o minimálnom dôchodku vytvára podľa podpredsedníčky NR SR Eriky Jurinovej vrstvu druhotriednych dôchodcov. „Som rada, že prezident Andrej Kiska sa stotožnil s obavami opozície v súvislosti so zákonom o sociálnom poistení. Zákon diskriminuje a to nie je spravodlivé,“ povedala Jurinová dnes pre agentúru SITA. Základné ľudské práva a dôstojná staroba sa podľa nej predsa nemôžu stať rukojemníkom politických šarvátok. „Máme tu dôchodcov, ktorí ak pracovali, sporitelia prvého, či druhého piliera, nesmú byť penalizovaní len z dôvodu, že premiér má rád len prvý pilier. Diskriminovať ľudí, ktorí si v dobrej viere sporia ťažko zarobené prostriedky, je neprijateľné, najmä ak vieme že v iných prípadoch sa na to, v akom systéme dôchodkov sa sporí, neprihliada,“ zdôraznila s tým, že je to dobrý signál, ak sa do tejto problematiky zaangažoval aj prezident Andrej Kiska. „Vetovaný zákon sa teraz opäť vráti do parlamentu a v prípade opätovného schválenia bez odstránenia nespravodlivosti, pokračujeme ďalej podaním na Ústavný súd,“ dodala.

Prezident SR Andrej Kiska vo štvrtok vrátil do parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa má od začiatku júla tohto roku zaviesť na Slovensku minimálny dôchodok. Hlave štátu sa nepozdáva to, že sporitelia v druhom pilieri majú mať nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu ako osoby, ktoré v sporivom pilieri neboli. “Niet legislatívneho vyjadrenia nevyhnutnosti takej právnej úpravy, ktorá diskriminuje dôchodcov, ktorí boli zároveň v druhom pilieri,” uviedol prezident v zdôvodnení svojho rozhodnutia. Penzisti, ktorí boli sporiteľmi v druhom pilieri, sú podľa Kisku znevýhodňovaní len pre svoju účasť v kapitalizačnom pilieri. “Takúto právnu úpravu, podľa môjho názoru, možno považovať za priamu diskrimináciu,” uviedol. Prezident preto navrhuje, aby mali sporitelia v druhom pilieri nárok na rovnakú výšku minimálneho dôchodku ako tí, ktorí boli účastníkmi výlučne štátneho priebežného dôchodkového systému.

Novele zákona o sociálnom poistení vyčíta prezident aj to, že zásluhovo definovaný princíp nároku na minimálny dôchodok tak, ako ho upravuje schválený zákon, vytvorí v praxi viaceré kategórie dôchodcov s nízkymi príjmami. “Niektorí dôchodcovia budú mať nárok na minimálny dôchodok, iní budú mať nárok na znížený minimálny dôchodok a ďalší budú naďalej odkázaní na dávky v hmotnej núdzi,” upozornil prezident. Dôsledkom toho podľa neho budú existovať rôzne úrovne minimálneho garantovaného príjmu dôchodcov, ktorých sociálna situácia môže byť podobná.

Hlava štátu spochybňuje argument vlády pre nižší minimálny dôchodok pre sporiteľov, ktorým má byť morálny hazard a riziko motivácie k nezodpovednému správaniu sa sporiteľov. “Zdôrazňovaním rizika morálneho hazardu sa vytvára dojem, akoby hlavnou skupinou adresátov inštitútu minimálneho dôchodku mali byť sporitelia, ktorí “nezodpovedne investovali”. Skutočným adresátom sú a budú dôchodcovia, ktorí počas svojej profesionálnej kariéry mali nízke príjmy bez ohľadu na dôchodkové piliere a investičné rozhodnutia,” tvrdí prezident.

Novelou zákona by sa mal od začiatku júla tohto roka na Slovensku zaviesť minimálny dôchodok. Podmienkou pre nárok na minimálny dôchodok bude získanie najmenej 30 rokov dôchodkového poistenia. Pre ľudí, ktorí počas života nadobudli 30 rokov dôchodkového poistenia, bude minimálny dôchodok tvoriť 136 % zo sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 269,5 eura. Suma minimálnej penzie sa bude zvyšovať za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o 2 percentuálne body a od 40 rokov o 3 percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia by minimálna penzia v tomto roku predstavovala 340,8 eura.

Nový poľský prezident Duda chce presadiť svoj volebný program

Vyšlo aj v EKO

VARŠAVA 29. mája (SITA, Reuters) – Novozvolený poľský prezident Andrzej Duda chce presadiť nižší vek odchodu do dôchodku, zvýšenie nezdaniteľného minima a mimoriadne detské prídavky sociálne odkázaným rodinám. Kľúčové body svojho programu potvrdil v rozhovore pre piatkové vydanie denníka Rzeczpospolita. Podľa agentúry Reuters by opatrenia mohli zaťažiť štáty rozpočet sumou 300 mld. poľských zlotých (PLN).

“Sľúbil som, že zvýšim hranicu nezdaniteľných príjmov a môžete si byť istý, že pripravím takýto zákon,” povedal Duda. “Hovoril som o znížení dôchodkového veku a aj ponúknem relevantný zákon, takisto ako (ponúknem) aj zákon, ktorý poskytne každej chudobnejšej rodine 500 zlotých na jedno dieťa,” dodal novozvolený prezident. Hlava štátu má v Poľsku skôr reprezentatívnu funkciu, môže však predkladať návrhy zákonov, vetovať schválenú legislatívu, podieľa sa aj na výkone zahraničnej politiky.

Andrzej Duda, ktorý prekvapujúco zvíťazil v druhom kole poľských prezidentských volieb 24. mája, prevezme úrad hlavy štátu 6. augusta. V minulosti pôsobil ako poradca exprezidenta Lecha Kaczynského, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí v ruskom Smolensku. Duda kandidoval s podporou konzervatívnej opozičnej strany Právo a Spravodlivosť (PiS), ktorá sa podľa agentúry Reuters považuje za menej protrhovú ako vládna Občianska platforma (PO).

Štyridsaťdvaročný Duda odmieta zavedenie eura. Chce tiež zvrátiť reformu z dielne súčasnej vlády PO, ktorá zvýšila vek odchodu do dôchodku na 67 rokov. Nárok na skorší nástup do penzie by podľa neho mohli mať ľudia, ktorí odpracovali aspoň 40 rokov. Novozvolený poľský prezident sa vyslovil aj za mimoriadne zdanenie bánk a obchodných reťazcov.

Úspech kandidáta PiS zároveň znižuje šance na znovuzvolenie vlády v jesenných parlamentných voľbách. V parlamentných voľbách, ktoré sa v Poľsku uskutočnia koncom októbra, by podľa aktuálnych prieskumov zvíťazila s miernym náskokom strana PiS nad vládnou PO.

SMK: Správa o menšinách neobsahuje zmeny vo volebnom práve

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Správa o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín za rok 2014, ktorú v stredu 27. mája schválila vláda, neobsahuje zmeny o podmienkach výkonu volebného práva prijaté parlamentom v zákone vlani v máji . Práve tieto zmeny sú podľa Strany maďarskej komunity (SMK) jediné pozitívne v uplynulom roku, ktoré posilnili používanie jazyka menšín, uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré agentúre SITA poskytla Helena Fialová z SMK. “Správa hneď na začiatku vymenúva zmeny v právnych predpisoch, týkajúce sa menšín, avšak je zaujímavé, že tieto zmeny autori nezahrnuli. Hlavným nedostatkom dokumentu je teda to, čo z neho chýba,” píše sa v stanovisku.

SMK pripomenula, že práve na jej návrh sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní dostalo do návrhov ministerstva vnútra viacero opatrení, ktoré mali používanie jazykov menšín posilniť. Išlo o vydanie dvojjazyčných volebných preukazov, dvojjazyčné písomné informácie vo volebných miestnostiach či nápisy v národnostnom jazyku.

Jednou z hlavných úloh povereného splnomocnenca vlády pre menšiny podľa SMK je, aby ako poradný orgán vlády poskytoval kabinetu rady pri riešení problémov národnostných menšín. “V správe sú však najskromnejšie popísané práve existujúce problémy,” upozornila Strana maďarskej komunity. Dodala, že bez nastolenia skutočných problémov je ťažké navrhnúť ich riešenia a poskytnúť vláde rady v tejto oblasti. “Viacročná činnosť splnomocnenca vlády potvrdzuje, že zapojenie národnostných menšín do zákonodarstva, čo vyžadujú aj medzinárodné zmluvy, súčasná inštitucionálna štruktúra nie je schopná zabezpečiť. Súčasný systém slúži skôr na zametanie problémov pod koberec a nie na riešenie nárokov menšín,” uzavrela strana.

Správa o postavení a právach menšín za minulý rok, ktorú v stredu vláda schválila, pochádza z dielne Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny. Podľa úradu podáva komplexný obraz o postavení a dodržiavaní práv príslušníkov menšín žijúcich na Slovensku, garantovaných Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Poskytuje informácie o používaní jazykov menšín, výchove a vzdelávaní ich príslušníkov, kultúre či participácii na riešení veci verejných za rok 2014.

Orbán zdôraznil podporu členstva v EÚ aj NATO

BUDAPEŠŤ 29. mája (SITA/AP) – Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok vyhlásil, že aj napriek rozdielnostiam v názoroch musí krajina zostať členom Európskej únie (EÚ) aj NATO.

Orbán v prejave, ktorý predniesol na slávnosti pri príležitosti jeho piatich rokov v úrade, opäť označil niektoré prísľuby EÚ ohľadom riešenia migrantskej krízy za “hraničiace so šialenstvom”. Napriek tomu však vyslovil, že je proti akémukoľvek pokusu krajiny o odchod z EÚ či NATO. Politik, ktorého vládna strana Fidesz v maďarskom parlamente zastáva väčšinu, povedal, že je v záujme Maďarska zlepšiť chod EÚ, nie však “odísť z nej”.

Opačný názor na vec dlhodobo zastáva ultranacionalistické Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik), ktoré označuje NATO za “bezpečnostné riziko” pre Maďarsko a zároveň trvá na uskutočnení referenda o zotrvaní v EÚ. Hnutie za lepšie Maďarsko je momentálne treťou najsilnejšou stranou v maďarskom parlamente.

Šéfka MMF pripustila odchod Grécka z eurozóny

Vyšlo aj v ZAH

BERLÍN 29. mája (SITA) – Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová pripustila možnosť odchodu Grécka z eurozóny, ktorej stabilita by však podľa jej slov nebola ani v takomto prípade ohrozená. Podľa nej by to síce nebola “žiadna prechádzka parkom, no pravdepodobne by to nebol ani koniec eura”.

Francúzska exministerka financií v štvrtok zverejnenom rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung taktiež pripustila, že dohoda s gréckou vládou o ďalšom pokračovaní spolupráce so zahraničnými veriteľmi je ďaleko. Podmienkou MMF sú totiž potrebné reformy. V následnom vyhlásení jej kancelárie Lagardeová zase uviedla, že z Grécka prišli pre desiatimi dňami pozitívne signály, no “minulý týždeň sme zase vytriezveli”.

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme takmer štvrť bilióna eur. Poslednú splátku v sume viac ako sedem miliárd eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Rozhovory viaznu na nezhodách medzi ľavicovou gréckou vládou a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA) premiéra Alexisa Tsiprasa však v predvolebnej kampani sľubovala Grékom rušenie úsporných opatrení.

Haščák: Lipšic je klamár, ktorý klame o mne rád a účelovo

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Poslanec NR SR Daniel Lipšic je podľa podnikateľa Jaroslava Haščáka klamár. „Klamár, ktorý obzvlášť o mne klame rád, vypočítavo a na efekt,“ vyhlásil Haščák, ktorý tým reaguje na slová Lipšica z rokovania brannobezpečnostného parlamentného výboru, kde povedal, že „podnikateľ Jaroslav Haščák verejne rozpráva, že sa vyšetrovania (kauzy Gorila – poznámka SITA) neobáva, lebo má vopred informácie, aké úkony budú urobené.“ Haščák tvrdí, že toto Lipšicovo tvrdenie je nepravdivé. „Nikdy som sa týmto a ani iným podobným spôsobom k vyšetrovaniu kauzy nevyjadroval a nemám dôvod sa takto vyjadrovať,“ uvádza v stanovisku, ktoré dnes agentúre SITA zaslal Gabriel Tóth z Penta Investments, s. r. o.

Haščák upozorňuje, že Lipšic toto tvrdenie neuvádza ako niečo, čo kdesi počul, ale ako fakt. „Ani nespresnil, kde som ho mal konkrétne predniesť,“ konštatuje Haščák. V Lipšicovom výroku je podľa neho pravdivé iba to, že je podnikateľ a že sa vyšetrovania Gorily naozaj nebojí. „Aj preto s vyšetrovacím tímom spolupracujem, keďže ako svedok som sa žiadnemu výsluchu nevyhýbal a tímu som aj v podobe dokumentácie sprístupnil všetky informácie, o ktoré prejavili záujem. Tvrdenia Lipšica preto vnímam ako snahu vyvíjať na procesné orgány politický nátlak. A aj to nie v záujme „riešenia“ Gorily, ktorá mu je ukradnutá, ale len v zúfalej snahe za každú cenu upútať pozornosť verejnosti,“ vyhlásil Haščák.

Lipšic o Haščákovi hovoril 12. mája. Upozornil, že Jaroslav Haščák vraj rozpráva, že sa neobáva Gorily, lebo má informácie o priebehu vyšetrovania. Povedal to na rokovaní výboru, ktorý sa mal zaoberať vyšetrovaním kauzy Gorila. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik na mimoriadne rokovanie parlamentného brannobezpečnostného výboru však vtedy neprišiel. Iniciátorom rokovania bola opozícia na čele práve s Danielom Lipšicom, ktorá chcela počuť, ako pokračuje vyšetrovanie kauzy Gorila. Kováčik sa ospravedlnil z rokovania listom.

Smer potvrdí nižšie minimálne penzie pre sporiteľov

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Poslanci za Smer-SD na júnovej schôdzi parlamentu prelomia veto prezidenta k novele zákona o sociálnom poistení a minimálny dôchodok schvália v pôvodnej podobe. Na piatkovej tlačovej besede to uviedol premiér Robert Fico. Sporitelia v druhom pilieri tak budú mať nárok na nižšiu minimálnu penziu ako tí, ktorí zostali výlučne v štátnom dôchodkovom systéme. “Ak by sme garantovali v druhom pilieri rovnakú výšku minimálneho dôchodku, ako tak robíme v Sociálnej poisťovni, tak preberá štát na seba riziká, ktoré musí prebrať dôchodková správcovská spoločnosť,” povedal predseda vlády. Prioritou vlády podľa neho je, aby novela zákona upravujúca minimálny dôchodok sa začala v praxi uplatňovať od 1. júla tohto roka.

Ak by pri rovnakom minimálnom dôchodku aj pre sporiteľov podľa predsedu vlády penzijná spoločnosť zle hospodárila, tak rozdiel medzi minimálnym dôchodkom a tým, čo “zarobí” dôchodková spoločnosť, by platil štát. “A to prečo, a to sme kde? Prečo by mal štát platiť za dôchodkové správcovské spoločnosti a za ich zlé hospodárenie,” zdôraznil Fico. Ten, kto je v druhom pilieri, podľa Fica nemôže mať taký istý minimálny dôchodok ako ten, kto prispieva svojimi odvodmi len do Sociálnej poisťovne. Prezident podľa premiéra pri vetovaní zákona nepriniesol žiadne nové argumenty. “Vo svojom vrátenom návrhu používa len tie argumenty, ktoré použila aj opozícia, keď kritizovala tento zákon,” tvrdí.

Na tom, že sporitelia v druhom pilieri majú mať nárok na nižší minimálny dôchodok, nevidí premiér nič diskriminačné. “Druhý pilier je dnes otvorený, každý má právo doňho vstúpiť alebo vystúpiť, je tam prvok dobrovoľnosti,” upozornil. Kto sa podľa neho rozhodne byť v druhom penzijnom pilieri, ten znáša určitú mieru rizika. Ľudia s nárokom na minimálny dôchodok podľa Fica v druhom pilieri nemajú čo robiť. “Verím, že absolútna väčšina z týchto ľudí do 15. júna využije svoju príležitosť a z druhého piliera vystúpi,” dodal premiér.

Prezident SR Andrej Kiska vo štvrtok vrátil do parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa má od začiatku júla tohto roku zaviesť na Slovensku minimálny dôchodok. Hlave štátu sa nepozdáva to, že sporitelia v druhom pilieri majú mať nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu ako osoby, ktoré v sporivom pilieri neboli. “Niet legislatívneho vyjadrenia nevyhnutnosti takej právnej úpravy, ktorá diskriminuje dôchodcov, ktorí boli zároveň v druhom pilieri,” uviedol prezident v zdôvodnení svojho rozhodnutia. Penzisti, ktorí boli sporiteľmi v druhom pilieri, sú podľa Kisku znevýhodňovaní len pre svoju účasť v kapitalizačnom pilieri. “Takúto právnu úpravu, podľa môjho názoru, možno považovať za priamu diskrimináciu,” uviedol. Prezident preto navrhuje, aby mali sporitelia v druhom pilieri nárok na rovnakú výšku minimálneho dôchodku ako tí, ktorí boli účastníkmi výlučne štátneho priebežného dôchodkového systému.

Novele zákona o sociálnom poistení vyčíta prezident aj to, že zásluhovo definovaný princíp nároku na minimálny dôchodok tak, ako ho upravuje schválený zákon, vytvorí v praxi viaceré kategórie dôchodcov s nízkymi príjmami. “Niektorí dôchodcovia budú mať nárok na minimálny dôchodok, iní budú mať nárok na znížený minimálny dôchodok a ďalší budú naďalej odkázaní na dávky v hmotnej núdzi,” upozornil prezident. Dôsledkom toho podľa neho budú existovať rôzne úrovne minimálneho garantovaného príjmu dôchodcov, ktorých sociálna situácia môže byť podobná.

Hlava štátu spochybňuje argument vlády pre nižší minimálny dôchodok pre sporiteľov, ktorým má byť morálny hazard a riziko motivácie k nezodpovednému správaniu sa sporiteľov. “Zdôrazňovaním rizika morálneho hazardu sa vytvára dojem, akoby hlavnou skupinou adresátov inštitútu minimálneho dôchodku mali byť sporitelia, ktorí “nezodpovedne investovali”. Skutočným adresátom sú a budú dôchodcovia, ktorí počas svojej profesionálnej kariéry mali nízke príjmy bez ohľadu na dôchodkové piliere a investičné rozhodnutia,” tvrdí prezident.

Novelou zákona by sa mal od začiatku júla tohto roka na Slovensku zaviesť minimálny dôchodok. Podmienkou pre nárok na minimálny dôchodok bude získanie najmenej 30 rokov dôchodkového poistenia. Pre ľudí, ktorí počas života nadobudli 30 rokov dôchodkového poistenia, bude minimálny dôchodok tvoriť 136 % zo sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 269,5 eura. Suma minimálnej penzie sa bude zvyšovať za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o 2 percentuálne body a od 40 rokov o 3 percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia by minimálna penzia v tomto roku predstavovala 340,8 eura.

Nízkopríjmoví sporitelia v druhom pilieri majú mať pritom nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu ako ľudia s nízkymi zárobkami, ktorí v druhom pilieri neboli. Minimálna penzia sa bude sporiteľom znižovať v takom pomere, v akom v jednotlivých rokoch išli ich dôchodkové odvody na ich osobné účty v druhom pilieri voči celkovým starobným dôchodkovým odvodom. Do dôchodkového príjmu sa pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok nebudú započítavať doživotné penzie z druhého piliera.

Porošenko podpísal zákon umožňujúci prerušiť splácanie dlhu

KYJEV 29. mája (SITA, Reuters) – Ukrajinský prezident Petro Porošenko vo štvrtok podpísal zákon, ktorý Ukrajine umožňuje pozastaviť stanovené splátky zahraničného dlhu v prípade, ak to bude potrebné. Informovalo o tom tlačové oddelenie prezidenta. Zákon bude účinný od okamihu svojho zverejnenia a v platnosti ostane do 1. júla budúceho roku. Parlament zákon schválil 19. mája po tom, čo sa zintenzívnili spory Ukrajiny s veriteľmi týkajúce sa reštrukturalizácie zahraničného dlhu v hodnote 23 mld. USD. Ukrajina musí dosiahnuť medzi rokmi 2015 a 2018 úspory v hodnote 15,3 mld. USD. Požaduje to Medzinárodný menový fond (MMF).

Výbor veriteľov Ukrajiny má námietky voči výzvam Kyjeva na odpísanie dlhov, hoci hovorí, že chce dohodu o reštrukturalizácii, ktorá povedie k hospodárskemu zotaveniu. Výbor reprezentuje veriteľov, ktorých podiel na zahraničnom dlhu Ukrajiny predstavuje približne 9 mld. USD.

Ukrajinské ministerstvo financií tento týždeň vyjadrilo presvedčenie, že Kyjev dosiahne dohodu o reštrukturalizácii s veriteľmi. Ukrajine sa tak otvorí cesta k ďalšej pomoci od MMF. Ukrajinský rezort financií však naznačil, že bude naďalej trvať na odpísaní dlhov.

(1 EUR = 1,0896 USD)

Dohoda medzi EÚ a USA nesmie oslabiť štandardy únie

Vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Obchodná dohoda medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými by mala prehĺbiť prístup únie na trh USA, nesmie však oslabiť štandardy Európskej únie, ani právo na reguláciu vo verejnom záujme. Vyplýva to z návrhu odporúčaní, ktoré vo štvrtok schválil výbor Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod. Poslanci tiež požadujú reformu a vylepšenie nástrojov na urovnávanie sporov medzi investormi a štátom.

Odporúčania vyjednávačom Európskej komisie k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), ktoré schválil výbor pre medzinárodný obchod, musí ešte potvrdiť plénum Európskeho parlamentu. Informuje o tom Európsky parlament.

Nakoľko hrubý domáci produkt (HDP) Európskej únie je silne závislý na obchode a exporte, dobre zostavená dohoda so Spojenými štátmi americkými, ktorá by umožnila drobným firmám a malým a stredným podnikom prístup na trh s 850 miliónmi spotrebiteľov, by mohla do roku 2020 zvýšiť podiel priemyslu na HDP o 15 až 20 %, uvádza sa v schválenom texte.

Na druhej strane však protirečiace si závery štúdií podľa poslancov sťažujú hodnotenie potenciálneho prínosu dohody TTIP pre hospodárstvo Európskej únie. Výbor preto zdôraznil nevyhnutnosť transparentných rozhovorov, ktoré by viedli k dosiahnutiu ambicióznej a zároveň vyváženej dohody s prínosom pre všetky členské štáty a k vytvoreniu efektívneho hospodárskeho prostredia podporujúceho hospodársku súťaž bez necolných obchodných prekážok. Dohoda však musí garantovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov EÚ týkajúcu sa napríklad ich údajov, zdravia a bezpečnosti a zabrániť daňovému a environmentálnemu dumpingu, uvádza sa v schválenom texte.