Kaliňák: Nepohyblivú hranicu chceme na všetkých hraničných riekach

BRATISLAVA 3. júna (SITA) – Nepohyblivé hranice chce mať Slovensko postupne na všetkých miestach, kde hranice so susednými štátmi tvoria rieky. Vyhlásil to dnes po rokovaní vlády minister vnútra Robert Kaliňák. Podľa neho sa týmto zamedzí prípadom z minulosti, keď Slovensko prišlo zmenami riečnych korýt o územie.

“Slovensko v uplynulých desaťročiach prišlo pohyblivými hranicami o niekoľko hektárov územia. Ešte počas spoločnej federatívnej republiky sme takto prišli o územie v prospech Maďarska a Rakúska,” povedal Kaliňák. V dôsledku zmien koryta Hornádu podľa neho napríklad Slovensko stratilo 30 hektárov územia, z ktorých sme naspäť dostali len 18. “Neustále povodne zintenzívňujú zmeny tokov riek,” povedal minister s tým, že pôvodne sa vždy vodohospodári snažili vracať rieky do pôvodného koryta. To je ale značne finančne náročné. Nepohyblivé hranice so všetkými našimi susedmi budú podľa neho určené prostredníctvom GPS.

Vláda SR na svojom dnešnom zasadnutí schválila návrh na určenie nepohyblivej riečnej hranice s Českou republikou a Rakúskom v oblasti trojštátneho hraničného bodu Dyje-Morava. Ako sa uvádza v dokumente nazvanom Návrh na uzavretie Zmluvy medzi Slovenskou republikou, Českou republikou a Rakúskou republikou o trojštátnom hraničnom bode Dyje-Morava, ktorý na rokovanie predložilo ministerstvo vnútra, hranica situovaná v riečnom koryte Moravy bola doteraz pohyblivá. Z technického a hospodárskeho hľadiska je však podľa ministerstva výhodnejšie tento stav zmeniť. Nepohyblivý stav znamená, že sa štátna hranica neprispôsobuje prirodzeným zmenám riečneho koryta.

Stanovenie nepohyblivej hranice podľa ministerstva vnútra obmedzí časté zmeny v katastroch dotknutých štátov, obmedzí sa tiež rozsah nutných zameriavacích prác na zistenie aktuálneho stavu hranice a medzištátne vodohospodárske orgány si po zmene budú môcť sami určiť, či a v akej miere je potrebné upravovať koryto do pôvodného stavu, a to bez iniciatívy orgánov spravujúcich štátnu hranicu. Stabilizovanie hranice má tiež prispieť k stabilizácii výmery prihraničných katastrálnych území, čo v konečnej miere postupnou aplikáciou na ďalších štátnych hraniciach stabilizuje výmeru štátneho územia Slovenskej republiky. Vláda dnes takisto schválila vzájomnú výmenu územia medzi Slovenskom a Maďarskom. Nutnosť výmeny spôsobili zmeny toku rieky Ipeľ.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu

Ruskí poslanci a diplomati majú obmedzený prístup do EP

BRUSEL 3. júna (SITA/Reuters) – Európsky parlament (EP) obmedzil prístup ruských diplomatov a poslancov do svojich priestorov. Predseda EP Martin Schulz tak reagoval na nedávne zverejnenie ruského zoznamu neželaných osôb, na ktorom figuruje 89 európskych politikov a predstaviteľov. Ruskí diplomati a poslanci budú odteraz musieť mať špeciálne povolenie na vstup do budov parlamentu. Obmedzenie sa týka aj ruského veľvyslanca pri EÚ Vladimira Čižova. Schulz tiež pozastavil činnosť komisie tvorenej ruskými a európskymi poslancami, ktorá sa schádza niekoľkokrát do roka s cieľom upevniť vzťahy medzi Ruskom a EÚ.

Ruský zoznam neželaných osôb je reakciou na hospodárske a cestovné sankcie západných krajín uvalené na Rusko a jeho vybraných, vysokopostavených predstaviteľov za minuloročné pričlenenie polostrova Krym. Minister zahraničia Sergej Lavrov povedal, že na zoznam zaradili osoby, ktoré “podporovali prevrat na Ukrajine”, čím mal na mysli zvrhnutie exprezidenta Viktora Janukovyča po masových demonštráciách.

Novým prezidentom Lotyšska sa stal Raimonds Vejonis

RIGA 3. júna (SITA/AP) – Poslanci lotyšského parlamentu si v stredu za nového prezidenta zvolili súčasného ministra obrany Raimondsa Vejonisa, ktorý tak porazil sudcu Európskeho súdneho dvora Egilsa Levitsa. Ten bol jeho hlavným konkurentom po tom, ako poslanci po prvých kolách voľby eliminovali ďalších dvoch kandidátov. Štyridsaťosemročný Vejonis získal rozhodujúcu väčšinu 55 hlasov spomedzi 100-členného lotyšského parlamentu zvaného Saeima až v piatom kole voľby, kde už nemal súpera. Novozvolený prezident v úrade nahradí doterajšieho lídra Andrisa Berzinša, ktorý sa o ďalšie funkčné obdobie neuchádzal z rodinných dôvodov. Vejonisovo pôsobenie na poste ministra obrany bolo doposiaľ v očiach verejnosti vnímané ako silné. Pobaltská krajina, ktorá vyhlásila nezávislosť v roku 1991 po páde Sovietskeho zväzu, v súčasnosti pociťuje obavy v súvislosti s aktivitami susedného Ruska na Ukrajine.

Most: O zákone o financovaní menšín diskutovali s Rusínmi a Rómami

BRATISLAVA 2. júna (SITA) – Pracovný návrh zákona, ktorým chce strana Most-Híd zmeniť spôsob financovania kultúry menšín na Slovensku, predstavili dnes v Prešove zástupcom tamojšej rusínskej a rómskej menšiny podpredseda strany Most-Híd László Solymos, prešovský krajský predseda strany Štefan Szidor a prešovský okresný predseda strany Peter Krajňák.

„Dôvod, prečo sme si so zástupcami menšín sadli za jeden rokovací stôl bol ten, aby sme im nielen priblížili naše predstavy v oblasti, ktorá sa ich bytostne týka, ale vypočuli si aj ich názory a pripomienky k nášmu návrhu,“ vysvetlil Solymos, ktorý stretnutie v Prešove označil za užitočné. „Je pre nás vždy kľúčové, aby sme pri tvorbe každého legislatívneho návrhu dobre poznali názor tých, ktorých sa týka. Rovnako to bolo aj v tomto prípade,“ uviedol podpredseda Mosta-Híd, ktorý je spolutvorcom návrhu. „Zástupcovia menšín sú pripravení spolupodieľať sa na vypracovaní finálnej podoby naozaj kvalitného zákona,“ uzavrel Solymos.

Kiska podpísal novelu o azyle, aj o ochrane pred požiarmi

BRATISLAVA 2. júna (SITA) – Prezident Andrej Kiska dnes podpísal novelu zákona o azyle, aj novelu o ochrane pred požiarmi. Agentúru SITA o tom informovala Elena Bianchi z tlačového odboru Kancelárie prezidenta. Parlament obe novely schválil 14. mája.

Podľa novely o azyle maloletí žiadatelia, ktorí prídu na Slovensko bez rodičov alebo zákonného zástupcu, počas rozhodovania o udelení azylu zostanú v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Novela tiež zosúladí slovenskú legislatívu s európskymi smernicami, ktoré upravujú medzinárodnú ochranu. Rezort vnútra pri príprave novely spolupracoval s ministerstvom práce i spravodlivosti.

Detský domov bude podľa nového zákona o azyle povinný vytvoriť také podmienky, aby mohli pohovor s maloletým bez sprievodu robiť priamo v domove. Tiež bude musieť vytvoriť podmienky na stretnutia detí so zástupcami medzinárodných organizácií. V novele sa vypustilo ustanovenie, ktorým sa obmedzuje čas pobytu príslušníka tretej krajiny, držiteľa povolenia na malý pohraničný styk. Rozširuje sa tiež okruh osôb, ktorým policajný útvar vydá cudzinecký pas. Pôjde napríklad aj o štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí získali dlhodobý pobyt na základe poskytnutej doplnkovej ochrany. Rozšíri sa však aj okruh osôb, ktorým môže policajný útvar udeliť trvalý pobyt na neobmedzený čas.

Hlava štátu podpísala aj novelu o ochrane pred požiarmi. Hasiči zmenou legislatívy bojujú proti požiarom, ktoré vznikajú pre nevyhovujúci stav komínov. Novela zákona o ochrane pred požiarmi zavádza, aby si ľudia dali kontrolovať aspoň raz ročne komín odborníkom, teda kominárom. Pred desiatimi rokmi táto povinnosť zo zákona vypadla. Zároveň legislatíva zavádza povinnosť, že všetky komíny budú musieť kontrolovať osoby s odbornou spôsobilosťou. Novelizovaný zákon začne platiť od 1. septembra.

Turecký prezident pred voľbami žaluje lídra opozície

ANKARA 3. júna (SITA/Reuters) – Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok formálne podal žalobu na lídra opozície Kemala Kiliçdaroglua, ktorý minulý týždeň skritizoval jeho luxusný životný štýl. Poukázal v tejto veci na prezidentský palác, lietadlá, no aj mercedesy. Nevynechal ani záchody, ktoré sú podľa neho vykladané zlatom. Erdogan v pondelok najprv Kiliçdaroglua pozval, aby zlaté záchodové dosky našiel, a v prípade nájdenia prisľúbil svoju rezignáciu. Po novom však od neho žiada v prepočte takmer 40-tisíc eur. V nedeľu sú totiž v Turecku voľby a prezident chce prostredníctvom silného mandátu vládnej strany dosiahnuť zmenu ústavy s cieľom posilniť svoje právomoci.

Erdoganova pozícia v Turecku je dlhé roky neohrozená. Ešte ako premiér ustál okrem iného aj pobúrenie sveta z nekompromisného zásahu proti opozičným demonštrantom pred dvoma rokmi. Pevnosťou jeho kresla neotriasla ani sporná výstavba viac tisícizbového palácového komplexu známeho ako Biely dom. Náklady sa vyšplhali na takmer pol miliardy eur. Jeden záchod v ňom údajne vyšiel na takmer 4000 eur. Ako povedal Kiliçdaroglu, “nechajte ho samého s jeho zlatými doskami, poznám jeho túžbu po zlate, dolároch a eurách”.

Svet podľa irackého premiéra nerobí dosť v boji proti Islamskému štátu

PARÍŽ 2. júna (SITA/Reuters) – Medzinárodná koalícia na čele so Spojenými štátmi nerobí dosť na potlačenie radikálov zo sunnitskej skupiny Islamský štát (IŠ). Obvinenie vzniesol iracký premiér Hajdár al-Abádí, ktorý sa v utorok zúčastnil v Paríži na medzinárodnej konferencie o boji proti IŠ. Saudskú Arábiu a ďalšie krajiny zas obvinil z nedostatočnej snahy zabrániť prenikaniu zahraničných bojovníkov do Iraku. Al-Abádí, ktorý je umiernený šiit, zároveň odmietol kritiku, že jeho vláda zaostáva v snahách zmieriť šiitskú a sunnitskú komunitu Iraku. Hostiteľ konferencie, francúzsky minister zahraničia Laurent Fabius konštatoval, že “boj proti IŠ bude dlhý”. Vyhlásil tiež, že problémy Iraku potrvajú, až kým nepadne vláda sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada.

IŠ, ktorý ovláda časti severného a západného Iraku, zaznamenal v poslednej dobe niekoľko vojenských úspechov, keď napríklad dobyl mesto Ramádí v provincii Anbár ležiace necelých 90 kilometrov od Bagdadu. Al-Abádí a jeho vláda sa snažia zapojiť do boja proti IŠ aj sunnitské milície. Armáda momentálne chystá veľkú ofenzívu za podpory šiitských kmeňov a milícií s cieľom vyhnať islamistov z Anbáru. V záujme úspechu ofenzívy iracký premiér žiada viac podpory od medzinárodného spoločenstva. “Je to zlyhanie na strane sveta,” povedal a dodal, že iracká vláda robí v boji proti IŠ, čo môže. Al-Abádí žiada spojenecké krajiny o poskytnutie viac zbraní vrátane protitankových striel ako aj podrobnejších informácií od tajných služieb. “Letecké útoky sú užitočné, no nestačia. IŠ je veľmi mobilná skupina a pohybuje sa v malých skupinách,” vyhlásil. Irak sa snaží kúpiť zbrane od Iránu a Ruska, nákup ale hatia zbrojné sankcie voči týmto krajinám.

Rusko prijme odvetné opatrenia pri ďalších sankciách

vyšlo aj v EKO

MOSKVA 2. júna (SITA) – Ruská federácia prijme odvetné opatrenia v prípade, ak Európska únia sprísni, alebo predĺži sankcie. Vyhlásil to v utorok predseda vlády Ruskej federácie Dmitrij Medvedev na stretnutí s premiérom SR Robertom Ficom. “Keď nie, tak budeme zachovávať naše dobré vzťahy s partnermi v Európskej únii, pretože v nej máme aj takých, ktorí sú proti sankciám,” povedal.

Ako poznamenal premiér Fico, sankcie neboli prioritnou témou diskusie predsedov vlád oboch krajín. Premiéri hovorili najmä o obchodnej a hospodárskej spolupráci. “Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a veľmi nám záleží na jednotnom postoji, pokiaľ ide o situáciu na Ukrajine. Sme za jednotný prístup, ale súčasne si vyhradzujeme právo, ako suveréna krajina, povedať svoj názor, presadzovať svoje vlastné záujmy, ale pri plnom rešpektovaní potreby zachovať jednotný postoj Európskej únie,” povedal na margo sankcií Fico.

Slovensku podľa premiérových slov záleží na stabilnej a životaschopnej Ukrajine. “Nechceme, aby Ukrajina dopadla ako Irak alebo Líbya, pretože je to náš bezprostredný sused,” doplnil Fico. Sankcie podľa neho slovenská vláda nikdy nepovažovala, ani nebude považovať za obsah politiky, ale len za jeden z nástrojov.

“Pokiaľ ide o zasadnutie Európskej rady, ktoré bude v júni, pre nás je rozhodujúca implementácia dohôd, ktoré boli dosiahnuté v hlavnom meste Bieloruska, Minsku. Hovorím o implementácii z oboch strán tohto konfliktu,” vyjadril svoj postoj premiér. V prípade úspešnej implementácie spomínaných dohôd bude Slovensko patriť ku krajinám, ktoré podporia zmierňovanie sankcií.

Premiéri hovorili aj o energetike, konkrétne o dodávkach plynu. “Slovenská republika nevie ovplyvniť vzájomné obchodné vzťahy medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Rovnako nemôžeme zostať so založenými rukami a nechať narastať riziko, že dôjde k úplnému vyradeniu Ukrajiny z tranzitu bez akejkoľvek alternatívy pre Slovensko,” povedal Fico. Slovensko podľa neho berie na vedomie, že počnúc 1. januárom 2020 prestane platiť dohoda, ktorá umožňuje Ukrajine prevážať cez svoje územie ruský plyn do západnej Európy. Pokiaľ by Slovensko nebolo tranzitnou krajinou v oblasti plynu, tak by sme podľa premiéra utrpeli obrovské a nevyčísliteľné hospodárske škody.

“Preto sme opätovne predstavili ruskej strane projekt Eastringu, ktorý má byť spoločným projektom Rumunska, Bulharska, Maďarska a Slovenska, určite aj v spolupráci s Európskou úniou,” poznamenal predseda vlády SR. Spomínaný projekt by mal nadviazať na rusko-turecký tok plynu, ktorý sa má začať realizovať v roku 2016. Ako ďalej vyhlásil Fico, každá vláda na Slovensku má zabezpečiť, aby tranzitná rúra nezostala prázdna.

Podnikatelia a zástupcovia štátnych inštitúcií podpísali viaceré memorandá, dohody o spolupráci v oblasti dopravy, turizmu, pôdohospodárstva, či školstva. Premiér sa počas svojej dvojdňovej pracovnej cesty v Moskve stretol okrem iného s ministrom obchodu a priemyslu Ruskej federácie Denisom Manturovom. Rokoval tiež s predsedom Štátnej dumy Sergejom Naryškinom, či prezidentom Vladimírom Putinom.

Škótska premiérka varovala pred vzdorom po odchode Britov z EÚ

BRUSEL 2. júna (SITA/Reuters) – Škótska premiérka Nicola Sturgeonová v utorok varoval britskú vládu pred možným ďalším referendom o nezávislosti v prípade odchodu Londýna z EÚ. Sturgeonová v Bruseli uviedla, že pred týmto scenárom vystríhala aj samotného britského premiéra Davida Camerona. Ten však krátko po májovom znovuzvolení odmietol druhý plebiscit pre Škótov, ktorí sú väčšími prívržencami zotrvania v EÚ ako samotní Briti. Ako povedala škótska líderka, “musíme byť súčasťou EÚ”, ak by nás z nej vyňali proti našej vôli, “vyprovokovalo by to silnú odozvu”. Pred rovnakou reakciou varovala aj v prípade ďalších dvoch samostatných súčasti Spojeného kráľovstva – Walesu a Severného Írska.

Cameronova Konzervatívna strana má vďaka májovému nečakanému volebnému úspechu parlamentnu väčšinu, pričom Sturgeonovej stredoľavicová SNP je treťou najsilnejšou stranou. Cameron potvrdil svoj zámer posilniť postavenie Škótov. Tí v minuloročnom referende na jeho radosť v pomere 55 ku 45 percent hlasov odmietli nezávislosť od vlády v Londýne.

Maďarsko bude môcť prijať euro po roku 2020

BUDAPEŠŤ 2. júna (SITA, Reuters) – Maďarsko bude schopné rozvinúť svoju ekonomiku tak, aby bola vhodná pre vstup do eurozóny v ktoromkoľvek čase po roku 2020. Povedal to v utorok guvernér centrálnej banky krajiny György Matolcsy. “Teraz musíme trochu dlhšie čakať, ale ako guvernér centrálnej banky vidím, že Maďarsko bude schopné vytvoriť podmienky na vstup do eurozóny kedykoľvek po roku 2020,” konštatoval.

Matolcsy dodal, že Maďarsko by nebolo schopné riešiť ekonomickú krízu po roku 2008, keby použilo ortodoxnú hospodársku politiku typickú pre Európsku úniu a Medzinárodný menový fond. Budapešť pôvodne plánovala prijať spoločnú európsku menu v roku 2007, ale následná neopatrná fiškálna politika krajiny realizáciu tohto zámeru zmarila.

Rusko prijme odvetné opatrenia pri ďalších sankciách

MOSKVA 2. júna (SITA) – Ruská federácia prijme odvetné opatrenia v prípade, ak Európska únia sprísni, alebo predĺži sankcie. Vyhlásil to v utorok predseda vlády Ruskej federácie Dmitrij Medvedev na stretnutí s premiérom SR Robertom Ficom. “Keď nie, tak budeme zachovávať naše dobré vzťahy s partnermi v Európskej únii, pretože v nej máme aj takých, ktorí sú proti sankciám,” povedal.

Ako poznamenal premiér Fico, sankcie neboli prioritnou témou diskusie predsedov vlád oboch krajín. Premiéri hovorili najmä o obchodnej a hospodárskej spolupráci. “Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a veľmi nám záleží na jednotnom postoji, pokiaľ ide o situáciu na Ukrajine. Sme za jednotný prístup, ale súčasne si vyhradzujeme právo, ako suveréna krajina, povedať svoj názor, presadzovať svoje vlastné záujmy, ale pri plnom rešpektovaní potreby zachovať jednotný postoj Európskej únie,” povedal na margo sankcií Fico.

Slovensku podľa premiérových slov záleží na stabilnej a životaschopnej Ukrajine. “Nechceme, aby Ukrajina dopadla ako Irak alebo Líbya, pretože je to náš bezprostredný sused,” doplnil Fico. Sankcie podľa neho slovenská vláda nikdy nepovažovala, ani nebude považovať za obsah politiky, ale len za jeden z nástrojov.

“Pokiaľ ide o zasadnutie Európskej rady, ktoré bude v júni, pre nás je rozhodujúca implementácia dohôd, ktoré boli dosiahnuté v hlavnom meste Bieloruska, Minsku. Hovorím o implementácii z oboch strán tohto konfliktu,” vyjadril svoj postoj premiér. V prípade úspešnej implementácie spomínaných dohôd bude Slovensko patriť ku krajinám, ktoré podporia zmierňovanie sankcií.

Premiéri hovorili aj o energetike, konkrétne o dodávkach plynu. “Slovenská republika nevie ovplyvniť vzájomné obchodné vzťahy medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Rovnako nemôžeme zostať so založenými rukami a nechať narastať riziko, že dôjde k úplnému vyradeniu Ukrajiny z tranzitu bez akejkoľvek alternatívy pre Slovensko,” povedal Fico. Slovensko podľa neho berie na vedomie, že počnúc 1. januárom 2020 prestane platiť dohoda, ktorá umožňuje Ukrajine prevážať cez svoje územie ruský plyn do západnej Európy. Pokiaľ by Slovensko nebolo tranzitnou krajinou v oblasti plynu, tak by sme podľa premiéra utrpeli obrovské a nevyčísliteľné hospodárske škody.

“Preto sme opätovne predstavili ruskej strane projekt Eastringu, ktorý má byť spoločným projektom Rumunska, Bulharska, Maďarska a Slovenska, určite aj v spolupráci s Európskou úniou,” poznamenal predseda vlády SR. Spomínaný projekt by mal nadviazať na rusko-turecký tok plynu, ktorý sa má začať realizovať v roku 2016. Ako ďalej vyhlásil Fico, každá vláda na Slovensku má zabezpečiť, aby tranzitná rúra nezostala prázdna.

Podnikatelia a zástupcovia štátnych inštitúcií podpísali viaceré memorandá, dohody o spolupráci v oblasti dopravy, turizmu, pôdohospodárstva, či školstva. Premiér sa počas svojej dvojdňovej pracovnej cesty v Moskve stretol okrem iného s ministrom obchodu a priemyslu Ruskej federácie Denisom Manturovom. Rokoval tiež s predsedom Štátnej dumy Sergejom Naryškinom, či prezidentom Vladimírom Putinom.

Fico prirovnal sankcie ku kubánskemu embargu

MOSKVA 2. júna (SITA) – Slovenský premiér Robert Fico prirovnal minuloročné hospodárske sankcie západných krajín voči Rusku k obchodnému embargu USA voči Kube. Fico v pondelok v rozhovore pre agentúru TASS oba postupy označil za nesprávne a nerozumné. EÚ by preto podľa jeho slov mala sankcie zrušiť. Fico sa totiž domnieva, že podobné obmedzenia nemôžu byť súčasťou politiky. V tejto veci zároveň pre ruskú agentúru vysvetľoval svoju pozíciu v rámci EÚ. “Počas summitu som pristúpil k veci rozumným spôsobom a povedal som: Ak sankcie škodia EÚ aj Rusku, aký je ich zmysel?” vyjadril sa Fico.

“Sankcie nedosiahli očakávaný efekt. Škodia Európe aj Rusku. Neviem, kto môže byť šťastný s takýmito vzájomnými škodami. Čo sa dosiahlo sankciami voči Kube? Nezmenili kubánsky prístup k USA ani americký prístup ku Kube,” povedal pre TASS pred utorňajšou oficiálnou návštevou Ruska a stretnutím s jeho najvyššími ústavnými činiteľmi. Sankcie však podľa pondelňajších slov Putinovho hovorcu Dmitrija Peskova témou rokovaní medzi šéfom Kremľa a Ficom nebudú.