SITA | Stránka 644 | Regióny.zoznam.sk

Proti Frešovej nominácii Mitríka má výhrady prešovský šéf strany

BRATISLAVA 11. mája (SITA) – Nominácia exriaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Karola Mitríka na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR šéfom SDKÚ-DS Pavlom Frešom vyvolala v strane nevôľu. Po Ľudovítovi Kaníkovi, ktorý sa vzdal ešte minulý týždeň straníckych funkcií, zvažuje vzdať sa členstva v prezídiu SDKÚ-DS aj prešovský krajský predseda strany Eduard Vokál. Členom prezídia je ako krajský šéf, znamenalo by to teda, že sa vzdá aj tejto funkcie. „Nechcem byť spájaný s krokmi politiky Pavla Freša. Nesúhlasím s nomináciou Mitríka. Vzdám sa funkcie v prezídiu,“ povedal dnes pre agentúru SITA Vokál s tým, že 19. mája bude krajské predsedníctvo SDKÚ-DS a tam spolu s kolegami prijme ďalšie rozhodnutia.

Opozícia by sa mala podľa Vokála zjednocovať a nie dávať sólo výstupy. „Netajím sa, že mám dlhodobo odlišné názory na vedenie SDKÚ-DS Frešom. Mám diametrálne odlišné názory ako má SDKÚ-DS pôsobiť,“ zdôraznil.

Poslanci podali tri návrhy kandidátov na voľbu predsedu NKÚ. Poslanec SDKÚ-DS Pavol Frešo navrhol na tento post Karola Mitríka, ktorý bol v rokoch 2002 až 2006 poslancom NR SR a zastával aj funkciu riaditeľa SIS. Podpredseda NR SR a predseda KDH Ján Figeľ navrhol na post predsedu NKÚ Maroša Žilinku, ktorého do funkcie navrhuje ďalších 60 poslancov za KDH, Most-Híd, OĽaNO a SaS, ako aj ďalší opoziční poslanci. Maroš Žilinka je prokurátor – zástupca riaditeľa odboru ekonomickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR a pôsobil aj ako štátny tajomník Ministerstva vnútra SR. Poslanci Marián Kvasnička z KDH a Štefan Kuffa z OĽaNO podali návrh kandidátky na predsedníčku NKÚ Henrietu Crkoňovú.

Voľba predsedu NKÚ SR bude 19. mája na práve sa konajúcej 51. schôdzi NR SR. Rokovanie sa začne o 14:00 a hlasovanie sa uskutoční o 17:00. Za predsedu NKÚ SR bude zvolený kandidát, ktorý získa v hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

Hollande ako vôbec prvý prezident Francúzska navštívi Havanu

PARÍŽ 10. mája (SITA/AP) – Francois Hollande v pondelok navštívi Havanu, čím sa stane vôbec prvým francúzskym prezidentom, ktorý na Kubu zavíta. Paríž by si tak v rámci obnovy diplomatických vzťahov takzvaného Ostrova slobody s Európskou úniou mohol upevniť dôležitú pozíciu v nasledujúcich rokovaniach, uviedla agentúra AFP. Zámerom Hollandovej návštevy je však pravdepodobne najmä posilnenie ekonomických vzťahov oboch krajín. Návšteva Kuby je zároveň súčasťou päťdňovej cesty francúzskeho prezidenta po Karibiku. V rámci nej už v priebehu soboty a nedele navštívil ostrovy Martinik a Guadeloupe a po Kube sa chystá na Haiti.

Európska únia prerušila vzťahy s Kubou v roku 2003 po uväznení 75 disidentov, ktorí sú však dnes už na slobode. Dialóg medzi Havanou a Bruselom obnovili o päť rokov neskôr a výsledkom bol aj podpis niekoľkých dohôd medzi komunistickou krajinou a členmi únie. V tomto roku sa rokovania medzi oboma stranami zintenzívnili, ich predmetom bola najmä citlivá oblasť ľudských práv a politickej spolupráce.

Opozičný kandidát prekvapil: Líder Poľska prehral prvé kolo volieb!

VARŠAVA 11. mája (SITA/Reuters) – Víťazom nedeľňajšieho prvého kola poľských prezidentských volieb sa prekvapujúco stal opozičný kandidát Andrzej Duda, ktorý tak porazil favorita hlasovania, úradujúceho prezidenta Bronisława Komorowského. Vyplýva to z výsledkov povolebných prieskumov zverejnených v nedeľu v noci, krátko po skončení hlasovania. Podľa nich dostal Komorowski kandidujúci s podporou vlády približne 32 percent hlasov, kým 42-ročný europoslanec Duda odmietajúci zavedenie eura takmer 35 percent. Oficiálne výsledky by mali byť známe v priebehu pondelka, no je už je teraz jasné, že o novom prezidentovi Poľska sa rozhodne v druhom kole. To je v pláne 24. mája.

Komorowski sa vo voľbách uchádza o druhé päťročné funkčné obdobie. Voľby v roku 2010, keď s malým náskokom porazil opozičného lídra Jarosława Kaczyńského, sa konali v dôsledku leteckej havárie poľského vládneho špeciálu v Rusku. Pri nej okrem iných zahynul aj vtedajší prezident Lech Kaczynski.

Všeobecný súd EÚ čaká reforma, zvýši sa počet sudcov

BRATISLAVA 9. mája (SITA) – Všeobecný súd Európskej únie, ktorý je súdom prvého stupňa a sídli v Luxemburgu, čaká reforma. Od roku 2010 do roku 2014 stúpol počet nových vecí podaných na tento súd o 43 percent. Úmerne sa tiež zvyšuje aj počet ešte nevyriešených vecí, ktorý v marci dosiahol skoro 1 400. Uviedol pre agentúru SITA terajší sudca za Slovensko Juraj Schwarcz. Členské štáty únie sa preto rozhodli vymenovať dvanásť dodatočných sudcov v tomto roku. Následne sa na budú rok začlenia do Všeobecného súdu siedmi sudcovia Súdu pre verejnú službu EÚ, čím tento súd zanikne. V roku 2019 sa Všeobecný súd posilní ešte ďalších deväť dodatočných sudcov. Tieto kroky je treba vidieť v kontexte stálej tendencie zvyšovania pracovného zaťaženia, konštatoval Schwarcz.

Na Súdnom dvore Európskej únie, ktorý sa skladá zo Súdneho dvora a Všeobecného súdu, v súčasnosti pôsobia dvaja slovenskí sudcovia., jeden na Súdnom dvore a jeden na Všeobecnom súde. Okrem nich tam pôsobia ďalší Slováci na rôznych pozíciách – sú tam traja referendári, dvaja tlmočníci, viac ako dvadsať právnikov- prekladateľov, štyria právnici na poste administrátorov, a viac ako desať asistentiek, zosumarizoval Schwarcz. Ako dodal, on osobne ako sudca spravodajca mal možnosť pracovať na veciach týkajúcich sa okrem iného práva hospodárskej súťaže, štátnej pomoci, ochrany pred dumpingom a pred subvencovanými dovozmi, poľnohospodárstva, ochranných známok, prístupu k dokumentom EÚ, mimozmluvnej zodpovednosti EÚ a rozhodcovských doložiek. Ročne vyrieši sudca na Všeobecnom súde okolo 25-30 vecí, dodal.

Všeobecný súd rozhoduje v komorách zložených väčšinou z troch sudcov – asi 80 prípadov. Ak to odôvodňuje právna zložitosť alebo dôležitosť veci, komora má piatich sudcov. Iba vo výnimočných prípadoch sa rozhoduje vo veľkej komore zloženej z trinástich sudcov. Rozhodovanie samosudcom je zatiaľ pomerne zriedkavé, i keď čerstvo prijatý rokovací poriadok môže túto situáciu zmeniť, pretože rozširuje oblasti, v rámci ktorých nie je potrebné kolegiálne rozhodnutie, vysvetlil ďalej sudca.

.Každý sudca má svoj kabinet, ktorý je zložený z troch referendárov – právnikov a dvoch asistentiek. Na rozdiel od Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého pracovnými jazykmi sú francúzština a angličtina, pracovným jazykom Súdneho dvora a Všeobecného súdu je len francúzština. Znamená to, že i keď sa žalobcovia môžu obracať na Všeobecný súd v zásade v ktoromkoľvek z 24 úradných jazykov EÚ, všetky vnútorné porady a zasadania sa vedú vo francúzštine. Vo francúzštine sa tiež píšu návrhy rozsudkov a uznesení. Agendu si sudca spravodajca vybrať nemôže, prípady sú mu pridelené predsedom Všeobecného súdu.

Všeobecný súd svoju činnosť začal v roku 1989 pod názvom Súd prvého stupňa. Bol zriadený, aby sa zabezpečila európskym občanom dvojstupňová súdna kontrola v určitých oblastiach a zároveň, aby sa odbremenil Súdny dvor. Všeobecný súd rozhoduje v prvom stupni o žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré smerujú k zrušeniu aktov inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie, ktoré sú im určené alebo ktoré sa ich priamo a osobne dotýkajú. Ďalej rozhoduje o žalobách podaných členskými štátmi proti Komisii, žalobách podaných členskými štátmi proti Rade, týkajúcich sa aktov prijatých v oblasti štátnej pomoci, opatrení na ochranu obchodu („dumping”) a aktov, ktorými vykonáva svoju výkonnú právomoc. Rozhoduje tiež o žalobách smerujúcich k náhrade škody spôsobenej inštitúciami alebo orgánmi a agentúrami Európskej únie alebo ich zamestnancami. Do kompetencie tohto súdu patrí aj rozhodovanie o žalobách vo veciach duševného vlastníctva podaných proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) a proti Úradu Spoločenstva pre ochranu odrôd rastlín. Proti rozhodnutiam Všeobecného súdu EÚ možno podať odvolanie na európsky Súdny dvor.

Súdna rada bude 28. mája voliť sudcu za Slovensko v rámci pravidelnej šesťročnej obmeny a aj sudcu na nové dodatočné miesto, ktoré by malo vzniknúť od septembra. Na miesto v rámci pravidelnej rotácie kandiduje doterajší slovenský sudca na tomto sude Juraj Schwarcz. Na novovytvorené miesto sudcu kandidujú – Ján Mazák, Mária Patakyová a Miroslav Gavalec.

Fico rokoval so Zemanom: O čom sa hlavy štátov rozprávali?

MOSKVA 9. mája (SITA) – Predseda vlády SR Robert Fico hovoril na dnešnom stretnutí s českým prezidentom Milošom Zemanom o projekte prepojenia riek Váh a Morava. „Je to obrovský projekt, ktorý Miloš Zeman už dlhodobo presadzuje,“ vyhlásil Fico na dnešnej tlačovej konferencii.

Prepojenie riek Labe – Ondra smerom až na Dunaj podporuje podľa Fica Zeman už dlhší čas. Ako dodal, Zeman mu odovzdal aj niekoľko podkladov. Premiér očakáva, že sa o tomto projekte budú rozprávať aj na spoločnom zasadnutí českej a slovenskej vlády v utorok 12. mája.

Predseda vlády sa dnes zúčastnil aj na slávnostnej recepcii k oslavám konca druhej svetovej vojny v Moskve. „Na sviatočnej recepcii som mal možnosť porozprávať sa aj s generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-Munnom,“ povedal novinárom.

Ako premiér povedal už pred návštevou v Moskve, podiel Červenej armády na víťazstve nad fašizmom je podľa neho nespochybniteľný. Preto považuje za správne uctiť si pamiatku ľudí, „ktorí preukázateľne niesli najväčšiu ťarchu druhej svetovej vojny“´.

Fico sa zúčastnil na oslavách konca druhej svetovej vojny aj v poľskom Gdansku pri pamätníku Westerplatte. V piatok sa zúčastnil na celoslovenských oslavách na vojenskom cintoríne Háj – Nicovô v Liptovskom Mikuláši, kde vystúpili aj prezident Andrej Kiska a predseda parlamentu Peter Pellegrini.

Pellegrini urobí všetko pre to, aby bol šéf NKÚ zvolený 19. mája

BRATISLAVA 10. mája (SITA) – Predseda parlamentu Peter Pellegrini urobí všetko pre to, aby sme mali 19. mája nového predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) a aby ho 20. mája hneď ráno do úradu uviedol. “Voľbu som nevypísal ako krycí manéver. Veľmi by som si želal, aby predseda zvolený bol,” povedal šéf NR SR v relácii V politike na TA3. Ako pokračoval, predseda vlády Robert Fico, ako sľúbil, ponechá rozhodnutie na parlament a poslancov.

Žiadneho z troch kandidátov na post šéfa NKÚ však predseda NR SR favorizovať nechcel. “Nemôžem nikoho favorizovať, ešte to je čerstvé. Budeme o kandidátoch diskutovať, budeme trvať na tom, že voľby majú byť tajné, pretože v personálnych otázkach je slušné hlasovať tajne, a voľba následne ukáže, ktorý z kandidátov bude úspešný,” povedal v relácii. Nerád by tiež hovoril o konkrétnom mene víťaza. “Ani u nás definitívne rozhodnutie nepadlo,” poznamenal. Všetky návrhy na kandidátov budú predmetom rokovania parlamentného výboru pri financie a rozpočet, kde kandidátov podrobia tzv. hearingu.

Kandidátka Henrieta Crkoňová, ktorú navrhli v piatok 8. mája na post predsedu NKÚ poslanci Marián Kvasnička (KDH) a Štefan Kuffa (OĽaNO), je pre Petra Pellegriniho prekvapením. “Aj za našej vlády pracovala v oblasti školstva, takže ja osobne nemôžem byť úplne nezaujatý. Nehodnotím jej odborné kvality, pretože som s ňou pracoval na ministerstve školstva,” povedal na TA3. Každý si však so sebou nosí svoju minulosť, pripomenul, no pri rozhodovaní budú brať do úvahy odborné a morálne zdatnosti, musia to byť osobnosti, pretože NKÚ je vysoko postavený úrad.

Pellegrini by bol rád, keby sa situácia okolo NKÚ konečne po toľkých rokoch uzavrela. Nepáči sa mu však, že aj pri voľbe sa z toho robí politika. “Chce byť z toho súboj opozície a koalície a súboj proti vládnej strane. Má to byť však pragmatické riešenie,” uviedol v relácii V politike. Podľa neho to je príbeh, ktorý sa, ako pevne verí, po 19. máji uzavrie. V prípade opozície však pripomenul, že už boli momenty, keď mohol byť jej kandidát do tejto funkcie zvolený a dnes už mohol pracovať.

Podľa predsedu KDH Jána Figeľa je v prípade doterajšieho nezvolenia šéfa NKÚ chyba na strane premiéra Fica, pretože sľuby treba plniť. Nejde však podľa neho o kreslo a posty, ale o to, že ľudia si zaslúžia účinnú kontrolu peňazí, eurofondov či hospodárenia s majetkom štátu. “Opozícia nie je Národný front, no má predkladať vhodných kandidátov. Takých už predložila, no nebol záujem niektorého z nich zvoliť,” poznamenal v relácii. Slovensko modernú, nezávislú a účinnú kontrolu verejných financií potrebuje, je to nový pilier moci, ktorý je dnes slabučký a krehučký, poznamenal. Kandidát Maroš Žilinka, podporený opozíciou takmer totálne zhodne, je podľa jeho slov dobrý návrh. Šéf KDH si myslí, že ak Smer-SD svoje slovo dodrží, a nebude to teatro alebo zablokovanie, Žilinka má veľkú šancu. “Takého rozhodcu na ihrisku potrebuje aj Smer, pretože, ak sa bude rozvíjať korupcia, poškodí to aj jemu,” dodal.

Smer-SD opozíciu podľa šéfa SDKÚ-DS Pavla Freša už päťkrát podviedol. Je to teda signál, že sa netreba dať šiesty raz oklamať, ale zvoliť inú stratégiu. Strana preto na post šéfa NKÚ navrhla Karola Mitríka, ktorý je podľa Freša iný kaliber ako všetko, čo tu doteraz bolo. “Bude sa to mimoriadne ťažko odmietať,” poznamenal. Mitrík je podľa neho človek, ktorý má veľmi dobré renomé a ako šéf tajnej služby za vlády Ivety Radičovej nemá za sebou žiadny škandál. “Nepovedal som, že Žilinka nie je pre mňa dostatočne zdatný, je to však o tom, že niekto je lepší a niekto ešte lepší,” povedala na záver v relácii na TA3 s tým, že Mitrík má iné kvality ako Žilinka.

Harabin zažaloval Slovensko: V kauze nastal pat!

BRATISLAVA 10. mája (SITA) – V kauze Harabin nastal pat. Ústavný súd odmietol obnoviť jeho disciplinárku a Štrasburg napriek tomu mlčí, informovala o tom televízia TA3 v Hlavných správach. Riešením mala byť podľa televízie novela ústavy. Kým Harabin tvrdí, že na jeho prípad nefunguje, poslanci aj Ústavný súd SR tvrdia opak. Bývalý šéf justície o svojom víťazstve nepochybuje. “Som dostal absolútnu prioritu, samozrejme,” povedal pre TA3 predseda trestnoprávneho kolégia NR SR Štefan Harabin. “Takto optimisticky videl Štefan Harabin ešte pred rokom svoju druhú sťažnosť v Štrasburgu,” uviedla televízia.

Podľa TA3 Slovensko zažaloval, pretože Ústavný súd SR napriek jasnému verdiktu európskeho súdu odmietol nanovo rozhodovať o jeho disciplinárke. Podľa TA3 sa ale zdá, že jeho radosť bola predčasná. “Ešte oficiálne nebola Vláde SR oznámená,” uviedla v reportáži zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková. Akú satisfakciu si Harabin žiada, stále jasné nie je. Keď sa sťažoval na disciplinárny trest, chcel naspäť 50-tisíc eur, o ktoré prišiel krátením platu a ako odškodné ďalších 100-tisíc eur. Ako informovala televízia, koľko je to teraz, si vraj už nepamätá. “Viete, toho je toľko, že ja už ako…ale ako všetko, čo treba, buďte si istý,” povedal. Faktom je, že nesplnenie štrasburského rozsudku Slovensku na kredite nepridalo, tvrdí TA3. Blamáž mala odvrátiť jednoduchá novela ústavy. Keď Štrasburg nariadi obnovu procesu, Ústavný súd SR musí konať. Okrem Harabina sú podľa televízie v hre aj ďalšie dva prípady. Ten ale tvrdí, že novelu poslanci napísali zle. “Nie je úplne jasné, že by sa táto novela vzťahovala aj na môj prípad, pretože ja som jednu obnovu už podal a bola mi zamietnutá,” uviedol. Ako pre TA3 povedala poslankyňa za Smer-SD Anna Vitteková, “je účinná aj na tie prebiehajúce konania.” Ústavný súd cez hovorkyňu odkázal, že návrh na obnovu možno podať do šiestich mesiacov od verdiktu Štrasburgu, resp. od platnosti novely, teda od 1. januára 2015. “Čím sa ošetrili aj prípady prerokúvané ústavným súdom pred prijatím novely,” vysvetlila Martina Demčáková z tlačového odboru ústavného súdu.

Ako odznelo v príspevku, na podanie novej žiadosti o obnovu podania má tak Štefan Harabin ešte necelé dva mesiace. Ten sa ale nikam neponáhľa, zatiaľ mu vraj z 50-tisícov eur, ktoré by mal po verdikte Štrasburgu dostať späť, bežia parádne úroky. “Ja verím v spravodlivosť. Harabin nikdy neprehral. Ako, ja som trpezlivý, čas hrá pre mňa,” povedal pre televíziu.

Putin rokoval s Merkelovou, diskutovali o Ukrajine

MOSKVA 10. mája (SITA/Reuters) – Ruský prezident Vladimir Putin po nedeľnom rokovaní s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou vyjadril presvedčenie, že mierový proces na východe Ukrajiny napriek viacerým ťažkostiam pokračuje. Merkelová mierovému procesu opätovne vyjadrila svoju podporu, pričom Putina opakovane vyzvala k využitiu svojho vplyvu na rokovania s proruskými povstalcami v oblasti, čo by podľa nej mohlo viesť k ukončeniu konfliktu, ktorý si od apríla 2014 vyžiadal už viac ako 6 000 životov.

“Máme všetky dôvody na to aby sme verili, že (mierový) proces naštartovaný v Minsku sa hýbe vpred aj napriek problémom,” uviedol Putin na spoločnej tlačovej konferencii s Merkelovou, pričom odkazoval na mierovú dohodu, podpísanú v bieloruskej metropole vo februári tohto roku. Ruský líder dodal, že v procese bol podľa neho kľúčový práve priamy dialóg medzi povstalcami a kyjevskou vládou. Vzťahy Ruska s Nemeckom v poslednom období značne ochladli v dôsledku ruskej anexie Krymu ako aj údajnej podpory proruských separatistov na východe Ukrajiny. Nemecko zároveň výrazne podporilo ekonomické sankcie, ktoré na Rusko v súvislosti s týmito udalosťami uvalili Západné krajiny. Merkelová dnes na margo ukrajinskej krízy uviedla, že “poučenie z histórie tkvie v tom, že konflikty treba za každú cenu riešiť pokojne a dialógmi a teda diplomaticky”.

Nemecká kancelárka bola v Moskve na návšteve pri príležitosti 70. výročia konca druhej svetovej vojny v Európe. Ako väčšina Západných lídrov sa však ani ona nezúčastnila na sobotňajšej vojenskej prehliadke na Červenom námestí. S ruským prezidentom ale v nedeľu, ešte pred spoločným rokovaním, položila pamätný veniec k hrobu neznámeho vojaka pri kremeľských hradbách.

Atény provokujú EÚ informáciou o telefonáte Putina s Tsíprasom

ATÉNY 7. mája (SITA/Reuters) – Grécky premiér Aléxis Tsípras sa vo štvrtok telefonicky spojil s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Potvrdil to úrad vlády v Aténach, no ďalšie detaily neponúkol. Stalo sa tak dva dni pred Tsíprasovým príchodom do Moskvy na očakávané oslavy 70. výročia porážky fašizmu. Tsípras, ktorého krajina bojuje s vážnymi hospodárskymi i finančnými problémami, pritom v Moskve bol už v apríli. Žiadne konkrétne výsledky jeho rokovaní s Putinom známe dodnes nie sú. Obe strany však popreli možný grécky záujem o ruskú finančnú pomoc. Na pokračovaní programu finančnej záchrany sa Tsíprasova vláda stále nedohodla ani s EÚ a MMF. Práve desiatky miliárd eur od medzinárodných veriteľov pred piatimi rokmi zachránili Grékov pred bankrotom.

Fico: Urobil by som chybu, ak by som nešiel na oslavy do Moskvy

BRATISLAVA 7. mája (SITA) – Predseda vlády Robert Fico by urobil obrovskú chybu, ak by sa nezúčastnil na oslavách konca druhej svetovej vojny v Moskve. Vyhlásil to na dnešnej tlačovej konferencii. „Táto chyba by spochybnila zásadu, ktorá tvorí pilier našej štátnosti. Tou je náš postoj k fašizmu, protifašistickému odboju a úcta k obetiam,“ povedal Fico.

Podľa premiéra je zvláštne a „nedôstojné“, že sa z osláv stala politická téma. Pripomenul, že hoci sa lídri členských krajín Európskej únie dohodli, že na vojenskej prehliadke sa nezúčastnia, objavujú sa ďalšie mená, ktorí si padlých v Moskve uctia, napríklad generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna.

Fico tvrdí, že ak by nešiel na oslavy, poprel by historický fakt, že najväčší podiel na páde fašizmu mala sovietska armáda. „Poprel by som fakt, že pri oslobodzovaní Slovenska zomrelo viac ako 60-tisíc vojakov tejto armády,“ uviedol.

Ako Fico potvrdil, od začiatku bol pevne rozhodnutý ísť do Moskvy. „Nič by ma nebolo bývalo zastavilo,“ vyhlásil. Ako dodal, je to jeho stratégia, kedy svoje rozhodnutie oznámil. O Ficovej účasti informoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a hovorca Miloša Zemana Jiří Ovčáček skôr ako samotný Fico.

Predseda vlády SR Robert Fico dnes oslávi 70. výročie ukončenia druhej svetovej vojny v poľskom Gdansku. Ako agentúru SITA informoval tlačový odbor úradu vlády, v Poľsku sa zúčastní na oficiálnej večeri, ktorú podáva poľský prezident Bronislaw Komorowski a na spomienkovom podujatí pri Pamätníku na Westerplatte. Westerplatte je malý polostrov pri prístavnom meste Gdansk. Nacistickým útokom na Westerplatte sa začala 1. septembra 1939 nemecká invázia do Poľska, a tým aj druhá svetová vojna.

V piatok sa premiér Fico zúčastní na celonárodných oslavách 70. výročia ukončenia druhej svetovej vojny a Dňa víťazstva nad fašizmom na vojenskom cintoríne Háj – Nicovô v Liptovskom Mikuláši. V sobotu 9. mája ráno sa Fico v Moskve stretne s českým prezidentom Milošom Zemanom a položí veniec k pamätníku neznámeho vojaka v Alexandrovskej záhrade. Zúčastní sa aj na slávnostnom obede, ktorý bude ruská strana podávať pre účastníkov osláv vo Veľkom kremeľskom paláci. Na vojenskej prehliadke sa nezúčastní.

Borec podá odvolanie v prípade sudcov v kauze Szabó

BRATISLAVA 7. mája (SITA) – Minister spravodlivosti SR Tomáš Borec nesúhlasí s rozhodnutím disciplinárneho senátu o zastavení konania voči sudcom Najvyššieho súdu SR v kauze prepustenia vraha Štefana Szabóa. Borec sa podľa hovorkyne Ministerstva spravodlivosti SR Alexandry Donevovej, ktorá agentúre SITA tieto informácie poskytla, chystá proti rozhodnutiu podať odvolanie. Donevová uviedla, že jedným z dôvodov podania odvolania ministrom je fakt, že disciplinárny senát návrh zastavil na neverejnom zasadnutí s odôvodnením, že návrh bol údajne podaný oneskorene.

„Odmietam tolerovať pokus zbaviť sudcov najvyššieho súdu zodpovednosti pomocou formalistického a faktami nepodloženého rozhodnutia disciplinárneho senátu. Návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný včas a preto voči zastaveniu stíhania podám odvolanie,“ povedal Borec. Donevová uviedla, že ministrovi zatiaľ rozhodnutie o zastavení konania doručené nebolo.

Podľa zákona o sudcoch a prísediacich možno návrh na začatie disciplinárneho konania podať na disciplinárnom senáte do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa orgán oprávnený podať návrh dozvedel o disciplinárnom previnení. ,,V apríli minulého roka vyjadril v médiách minister Borec znepokojenie nad tým, že z väzby bola prepustená osoba, ktorá sa podľa názoru tak prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu, bez pochyby dopustila minimálne jednej úkladnej vraždy,” uviedla Donevová. Podľa jej slov ministerstvo spravodlivosti v tom čase ešte nedisponovalo podrobnými informáciami o konaní a v tom čase minister len oznámil, že sa prípadom ministerstvo spravodlivosti bude v rámci svojich kompetencií zaoberať.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktoré znamenalo prepustenie vtedy obžalovaného Szabóa z väzby na slobodu, bolo ministerstvu doručené až 9. mája 2014. Až následne mohlo dôjsť k podrobnému preskúmaniu celého priebehu konania, v rámci ktorého došlo k identifikovaniu pochybenia konkrétneho senátu, ktorého chyba neskôr viedla k ďalšiemu prepusteniu Szabóa. ,,Návrh na začatie konania bol preto jednoznačne podaný včas, teda v šesťmesačnej lehote, odkedy sa oprávnený orgán dozvedel o disciplinárnom previnení,” povedala Donevová.

Špecializovaný trestný súd v Pezinku prvýkrát odsúdil Štefana Szabóa v októbri 2013 za dve úkladné vraždy na doživotie, voči verdiktu sa odvolal na najvyšší súd. Trojčlenný senát najvyššieho súdu vinu za jednu vraždu uznal, pri druhej mal výhrady, a preto prvostupňový rozsudok zrušil a prípad vrátil späť na Špecializovaný trestný súd. Szabó v priebehu odvolacieho konania podal aj žiadosť o prepustenie z väzby. O tejto žiadosti však senát na najvyššom súde nerozhodol. Špecializovaný trestný súd sa to potom snažil napraviť, ale bolo neskoro, keďže približne dva mesiace nebolo o väzbe rozhodnuté, čím boli porušené práva obvineného. Po Szabóovej sťažnosti na najvyšší súd ho musel iný senát z väzby prepustiť. Od apríla 2014 bol teda Szabó na slobode. Špecializovaný trestný súd ho 13. mája druhý raz odsúdil na doživotie, pričom pri rozsudku bol Szabó osobne. Znova sa odvolal na najvyšší súd, ktorý mu napokon vlani 29. októbra potvrdil vinu aj za druhú vraždu a tiež aj doživotný trest. Na definitívne rozhodnutie na najvyšší súd však už Szabó neprišiel. Keďže do väzenia sám nenastúpil, policajti po ňom začali pátrať.

Doživotný trest vo väzení s maximálnym stupňom stráženia dostal Szabó za vraždy dvoch mužov, ktorým dlhoval peniaze. Mŕtvolu Andreja Wolfa našli v jeho garáži pri záhradnej chate po tom, ako Szabóa prvýkrát zadržali. Zatkli ho krátko po vražde Tibora Kováča z Holiar z okresu Komárno. Kováč prišiel o život v júni 2012 a Wolf je mŕtvy od novembra 2009. Szabóa odsúdili aj za to, že mal nelegálne zbrane.

Brusel navrhol pokutu pre Španielsko vo výške 18,93 mil. eur

Vyšlo aj v EKO

BRUSEL 7. mája (SITA, Reuters) – Európska komisia (EK) vo štvrtok navrhla udeliť Španielsku pokutu vo výške 18,93 mil. eur. Dôvodom sú chybné údaje o rozpočtovom deficite španielskeho regiónu Valencia. EK totiž zistila, že predstavitelia regionálneho audítorského úradu z nedbanlivosti zlyhali pri vykazovaní výdavkov na zdravotníctvo a rešpektovaní akruálnych princípov. Tieto chyby viedli k nesprávnemu vykazovaniu údajov o deficite verejných financií Španielska v marci 2012 štatistickému úradu Európskej únie Eurostatu.

“Na základe zistení odporúča komisia Rade, aby uložila Španielskemu kráľovstvu pokutu vo výške 18,93 mil. eur,” uviedla EK vo svojom vyhlásení. “Dnešné rozhodnutie vysiela jasný signál: komisia je pripravená využiť svoje nové právomoci, aby zabezpečila, že štatistická základňa pre naše rozhodovanie v ekonomických otázkach je spoľahlivá,” konštatovala Marianne Thyssen, eurokomisárka zodpovedná za štatistický úrad Eurostat.

Putin ponúkol Grécku spoluprácu pri projekte Turecký prúd

Vyšlo aj v EKO

ATÉNY 7. mája (SITA, Reuters) – Rusko je ochotné poskytnúť financovanie gréckym spoločnostiam, ktoré sa zapoja do prác na novom plynovode z Ruska do Turecka. Uviedol to podľa tlačovej služby Kremľa vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom. Podobný návrh mal Putin podľa Kremľa prezentovať už v apríli počas Tsiprasovej návštevy Moskvy. O telefonáte Putina s Tsiprasom predtým informoval úrad gréckeho premiéra, podrobnosti však neposkytol.

Rusko sa v decembri minulého roka vzdalo projektu Južný prúd. Plynovod mal privádzať ruský plyn popod Čierne more do Bulharska. Moskva teraz presadzuje plány na výstavbu tzv. Tureckého prúdu. Plynovod by mal prepravovať zemný plyn z Ruska cez Čierne more a odtiaľ ďalej do Grécka. Zámer je v súlade s plánmi Moskvy neexportovať plyn od roku 2019 cez Ukrajinu.

Netanjahuovi sa na poslednú chvíľu podarilo vytvoriť vládu

JERUZALEM 6. mája (SITA/AP) – Izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi sa v stredu podarilo zavŕšiť rokovania o vytvorení koaličnej vlády, na ktoré mu prezident Reuven Rivlin po prvotnom neúspechu stanovil novú dvojtýždňovú lehotu. Podľa vyhlásenia Rivlinovej kancelárie líder pravicovej strany Likud (Zjednotenie) necelú hodinu pred vypršaním telefonicky oznámil dosiahnutie dohody, čo následne potvrdil jeden z Netanjahuových spolupracovníkov. Výsledkom náročných rokovaní je spojenie Likudu s viacerými stranami, s ktorými bude mať v 120-člennom parlamente tesnú väčšinu v podobe 61 kresiel. Netanjahuova strana zvíťazila v marcových predčasných voľbách so ziskom 30 kresiel. Vytvorenie novej vlády znamená, že premiér úradujúci od roku 2009 zostane vo funkcii dlhšie, než ktorýkoľvek z jeho predchodcov. Počas celej takmer 67-ročnej existencie Izraela ešte nikdy nemala niektorá zo strán v Knesete absolútnu väčšinu.

Kaník na šéfa NKÚ podporil Žilinku, nie Frešovho kandidáta

BRATISLAVA 6. mája (SITA) – Poslanec NR SR za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník nepodporí na post predsedu NKÚ Karola Mitríka, čo je kandidát straníckeho predsedu Pavla Freša, ale kandidáta troch opozičných klubov KDH, Most-Híd a OĽaNO Maroša Žilinku. Kaník sa dnes už podpísal pod Žilinkovu kandidatúru. „Pokiaľ chceme predložiť kandidáta, ktorý skutočne reprezentuje časť opozície, tak musíme predložiť kandidáta, ktorý má podporu. Žilinka získal podporu troch klubov i viacerých nezaradených poslancov. Odmietam podporiť aj ten najlepšíí návrh, ktorý nemá podporu opozície, pretože potom to nie je návrh opozície, ale Smeru,“ povedal Kaník dnes pre agentúru SITA. Podľa neho totiž kandidát, ktorý nemá podporu opozície, je len kandidát, ktorého predloží síce opozičný poslanec, ale ten len pomôže obsadiť post vládnemu kandidátovi. „Na takejto hre sa nemôžem a nebudem podieľať,“ dodal. Okrem Kaníka z nezaradených poslancov podporili kandidatúru Žilinku aj Martin Fedor a Miroslav Beblavý, ktorí sú dnes členmi Siete.

KDH dnes získalo pre kandidatúru Maroša Žilinku na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) po podpore od strany Most-Híd aj podporu klubu poslancov OĽaNO. Žilinka pôsobí ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Nebude však jediný opozičný kandidát na predsedu NKÚ. Prezídium SDKÚ-DS v pondelok na návrh predsedu Pavla Freša schválilo kandidatúru Karola Mitríka. Podľa povolebnej dohody kandidáta navrhovala SaS, ktorá neuspela s Kamilom Krnáčom ani s Vladimírom Klimešom, teraz chce navrhnúť starostu Terchovej a bývalého poslanca NR SR Milana Laurenčíka.

Voľby predsedu NKÚ vypísal nový predseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer-SD). Nominácie možno predkladať do 8. mája do 16:00. Vládna strana Smer-SD už oznámila, že na tento post nikoho nenavrhne.

Merkelová bude v Moskve rokovať s Putinom: Hlavnou témou opäť Ukrajina

MOSKVA 6. mája (SITA/Reuters) – Nemecká kancelárka Angela Merkelová bude počas nedeľňajšej návštevy Moskvy rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Potvrdil to v stredu Putinov zahraničnopolitický poradca Jurij Ušakov. Podľa jeho slov bude hlavným predmetom ich rokovaní situácia na Ukrajine. Práve tá je dôvodom odmietnutia ruského pozvania zo strany západných lídrov na sobotňajšie oslavy 70. výročia porážky fašizmu. Merkelová si však obete niekdajšieho Sovietskeho zväzu príde uctiť v nedeľu položením venca k hrobu neznámeho vojaka.

Účasť na sobotňajších moskovských oslavách, ktorým bude dominovať veľkolepá vojenská prehliadka na Červenom námestí, prisľúbilo približne 25 spomedzi takmer 70 pozvaných medzinárodných lídrov vrátane najvyšších predstaviteľov Kuby, Egypta, Číny, Indie, Vietnamu či Srbska. Naopak, lídri členských krajín EÚ pozvanie na sobotný program odmietli. Dôvodom je vlaňajšia anexia ukrajinského polostrova Krym Ruskom a prebiehajúci konflikt na východe Ukrajiny. Výnimku spomedzi lídrov krajín EÚ tvorí grécky premiér Aléxis Tsípras, český prezident Miloš Zeman, slovenský premiér Robert Fico a za francúzsku vládu príde minister zahraničných vecí Laurent Fabius. Poslední traja menovaní sa však prehliadke vyhnú.

Nemáme záujem na destabilizácii a izolácii Ruska, tvrdí Európska únia

Vyšlo aj v ZAH

PEKING 6. mája (SITA/Reuters) – Nikto nemá záujem na destabilizácii a izolácii Ruska, pričom sankcie zostávajú v platnosti len preto, lebo minské dohody o mieri na východe Ukrajiny nie sú plne implementované. V stredu počas návštevy Pekingu to študentom tamojšej univerzity povedala šéfka zahraničnej politiky EÚ Federica Mogheriniová. Zároveň zdôraznila, že porušovanie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny zo strany Ruska vyvoláva obavy na celom svete. “Prioritou Európy je zastavenie násilia na východe Ukrajiny,” vyhlásila s tým, že EÚ sa v tejto súvislosti sústredí na dodržiavanie minských dohôd, ktoré považuje za najlepší spôsob ukončenia ukrajinského konfliktu. Sankčná politika voči Rusku je podľa nej jedným z nástrojov, ako dosiahnuť tento cieľ. “Neskončíme s ňou, kým nebudú minské dohody plne uvedené do praxe,” povedala Mogheriniová.

Moskva popiera obvinenia Kyjeva a Západu, že na pomoc proruským povstalcom posiela vojakov aj zbrane. EÚ aj USA zaviedli voči Rusku diplomatické aj ekonomické sankcie za anexiu Krymu a jeho aktivity na východe Ukrajiny. Ruský minister Sergej Lavrov naposledy včera označil sankcie za nelegitímne a kontraproduktívne. Vyhlásil tiež, že “niekto v EÚ” sa snaží zaistiť, aby prímerie na Ukrajine nebolo dodržiavané v záujme uchovania sankcií. “Destabilizované a izolované Rusko nie je v záujme EÚ, no musia sa rozhodnúť sami,” odpovedala mu Mogheriniová.