ANKARA – Napriek všetkým apelom na zdržanlivosť odštartovalo Turecko v stredu vojenskú operáciu v Sýrii. Začala sa bombardovaním a delostreleckou paľbou kurdských milícií. O niečo neskôr prekročilo hranicu Sýrie aj pozemné vojsko. Predtým sa z oblasti stiahli americké jednotky a nechali tak svojich kurdských spojencov napospas útoku.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan oznámil začiatok dlho avizovanej operácie na Twitteri: “Naším cieľom je zničiť teroristický koridor, ktorý chcú na našej južnej hranici vybudovať a priniesť do regiónu pokoj a mier.”
Turecká armáda zaútočila na dve hlavné miesta: Tall Abjad a Ras al-Ain. Ras al-Ain leží oproti tureckej obci Ceylanpinar, nachádzajúcej sa v juhovýchodnej provincii Sanliurfa. Tu sídli aj veliteľské stredisko operácie. Tall Abjad sa zase nachádza oproti tureckému mestu Akcakale.
V prvých hodinách operácie prišlo o život najmenej 15 ľudí. Medzi nimi mali byť aj civilisti. Celkovo mala turecká armáda zasiahnuť takmer dvesto teroristických cieľov. Podľa tureckého ministerstva obrany zabili doteraz 277 kurdských bojovníkov. Ešte v stredu sa dalo na útek z oblasti okolo 60-tisíc Sýrčanov.
Kritika Trumpa
Európske médiá kritizovali amerického prezidenta Donalda Trumpa za to, že opustil kurdských spojencov, ktorí mu pomáhali v boji s Islamským štátom. A tým, že stiahol z oblasti americké jednotky, odobril vojenskú operáciu Turecka. Niektoré médiá dokonca tvrdia, že Trump svojím konaním urobil z USA nedôveryhodného partnera.
Na medzinárodnom poli vyvolala ostrú kritiku aj samotná turecká ofenzíva. Štáty Európskej únie (EÚ) v stredu večer v spoločnom vyhlásení vyzvali na prerušenie operácie. Trump zase povedal: “Spojené štáty tento útok nepodporujú a Turecku dali jasne najavo, že táto operácia nie je dobrý nápad.”
Erdogan na kritiku EÚ reagoval hrozbou, že otvorí brány sýrskym utečencom a pustí ich do Európy. “Hej, Európska únia! Nemôžete označovať našu operáciu ako inváziu,” žiadal Erdogan v Ankare.
“Potom otvoríme brány a pošleme vám 3,6 milióna utečencov,” dodal Erdogan s tým, že cieľom tureckej vojenskej operácie je “eliminácia terorizmu”.
Aký bude mať operácia vplyv na Európu?
Glob.sk oslovil bezpečnostného analytika a bývalého poradcu ministra obrany Iva Samsona s otázkou, prečo USA stiahli svoje jednotky z oblasti a aký bude mať operácia vplyv na Európu.
Ako uviedol, vojenská operácia Turecka v Sýrii sa má považovať za gesto dobrej vôle zo strany USA voči Turecku, kontroverznému partnerovi v NATO. “USA si akoby umyli ruky a postavili proti sebe koalíciu Rusko-Irán-Assadov režim verzus Turecko. Kurdi sú obeťou tohto obchodu,” vysvetlil.
Dodal, že vojenský či bezpečnostný vplyv na Európu by táto operácia nemala mať. “Európa bude skôr vyčkávať, čo táto nová taktika USA a stratégia Turecka prinesie. Európa (nielen EÚ) bola vojnou v Sýrii doteraz zneistená, nie však destabilizovaná.”
Podľa analytika USA vyslali signál rôznymi smermi:
- Všeobecne menej angažovania sa na Strednom východe (Afganistan a Irak nám stačí).
- Signál k Európskej únii, že USA nechcú večne hrať svetového policajta (Európa by “láskavo” mala niečo urobiť sama).
- Signál prezidenta Trumpa k prezidentovi Putinovi v zmysle, že v Sýrii USA a Rusko proti sebe nebudú bojovať.
- Odkaz Iránu: v Sýrii si nebudete robiť čo chcete, za bránami máte Turkov!
Operácia prispeje k migrácii
Samson si tiež myslí, že je viac ako pravdepodobné, že utečenecký tlak na Európu sa zvýši. “To, čo Európa zažíva v posledných rokoch, je iba začiatok veľkého moderného sťahovania národov. Vojna medzi Turkami a Kurdmi k migrácii do Európy iba prispeje,” uviedol v odpovedi.
USA “zradili” spojencov už viackrát
Prezidenta Trumpa považujú podľa Iva Samsona za strategicky nevyspelého. “Jeho politika sa však nelíši od politík jeho predchodcov, kde pragmatizmus víťazil nad hlásanými zásadami.”
Samson odporúča si prečítať dielo Henryho Kissingera o demokracii. V ňom sa píše, že USA nemali problém obetovať v roku 1945 východnú Európu, v roku 1972 sa zmierili s Čínou a formálne prijali politiku “jednej Číny”. Taiwan tak nechali v neistote.
V roku 1973 nemali problém opustiť svojho juhovietnamského spojenca a pustiť komunizmus za 17. rovnobežku. A dnes opúšťajú svojich spojencov z druhej vojny v Zálive – Kurdov.
“Tento takmer štyridsaťmiliónový národ je vzhľadom na svoju početnosť jediným etnikom bez vlastného štátu. Pritom to boli Kurdi, ktorí v r. 2003 otvorili svoje územie spojeneckým (spravidla americkým) jednotkám, keď práve Turecko svoju podporu Američanom odoprelo,” vysvetľuje Ivo Samson.
Ako hovorí, Kurdi bojovali tvrdo proti Islamskému štátu, ale výsledkom je, že ich prezident Trump odovzdáva Turkom na striebornom podnose. V oficiálnej tureckej rétorike nejde o boj proti Pešmerge (univerzálne ozbrojené sily Kurdov), ale proti “teroristom”.
“Uvidíme, na akého koňa prezident Trump vsadil. Zbigniew Brzezinski už nežije, Henry Kissinger je na dôchodku, poradcu Johna Boltona zbavil funkcie. Možno mu poradí niekto múdrejší,” uzavrel bývalý poradca ministerstva obrany Ivo Samson.
