Domáce Šport Top

Pekelná horúčava na Strade Bianche zlikvidovala Petra Sagana. V Toskánsku takmer skolaboval a nedokončil

Slovenský cyklista Peter Sagan z tímu Bora-Hansgrohe pred cyklistickými pretekmi Strade Bianche v Siene. Zdroj: TASR / AP

BRATISLAVA – Strade Bianche alebo Biela cesta. Jednorazová klasika, ktorá má síce krátku, iba 14-ročnú tradíciu, ale medzi cyklistami veľké meno. Štart a cieľ sa nachádzajú v jednej z najkrajších oblastí Talianska – Toskánsku a pelotón je prešpikovaný najväčšími menami súčasnej cyklistiky.

 

Pandémia koronavírusu urobila z kalendára cyklistických pretekov trhací kalendár a namiesto začiatku jari sa išlo dnešných 184 kilometrov až uprostred leta. Podmienky boli preto neporovnateľné. Kým v marci je na toskánskych cestách chlad, blato, dážď a teploty maximálne do 15 stupňov a v minulosti nebol ničím výnimočným ani sneh, teraz sme videli peklo v priamom prenose. Teploty atakovali 40 stupňov, prašné a úzke cesty boli ešte prašnejšie, asfalt sa topil pod kolesami. Nervozitu umocnila skutočnosť, že išlo o prvé preteky za posledných päť mesiacov.

Na druhej strane ešte nikdy v histórii nebola na Strade Bianche taká excelentná konkurencia. Každý tím mal viacero adeptov na víťazstvo.  Ani takí cyklisti ako Nibali, Gilbert, Kwiatkowski či náš Sagan nepatrili do skupiny najväčších favoritov. Tam boli iné mená. Van Aert, van der Poel, van Avermaet, Alaphilippe. K tomu ďalších 30 jazdcov, ktorí mohli vyhrať.

Peter Sagan mal po dvoch druhých miestach chuť na premiérový triumf, no bolo otázne, či mu podmienky sadnú. Teplo a prvé preteky po dlhej prestávke mali byť skôr testom pred iným veľkým monumentom sezóny – pretekmi Miláno – San Remo. Tie sú na programe 8. augusta. Sagan mal v Siene a okolí po ruke troch talianskych spolujazdcov Gatta, Benedettiho a Ossa a dvoch Nemcov Schachmanna a Burghardta. K nim sa ešte pridal Rakúšan Muhlbergera, čo signalizovalo, že mali v Bore pripravené dva scenáre. Na Sagana a na Schachmanna.

Trať bola vhodnejšia skôr na cyklokros, ako na cestnú cyklistiku. Dokopy 11 úsekov v celkovej dĺžke 63 kilometrov sa totiž išlo po prašných, kamenistých cestách a bielom štrku. K tomu treba pridať veľa krátkych a prudkých stúpaní so záverečným bonbónikom v Siene na Piazza del Campo. Ulice v historickom centre sú široké maximálne dva metre, namiesto asfaltu sú tam veľké čadičové kocky a “mačacie” hlavy na záver 190 kilometrového martýria z vás vytrasú dušu. Navyše, posledný kopec má priemerný sklon 15 percent a dĺžku 500 metrov, čo je vždy už iba záležitosť psychiky, buldočej sily a vytrvalosti.

Na štarte boli síce veľké mená, ale po prvých piatich kilometroch sa na sólo únik vybral Simon Pellaud (Androni Giocattoli-Sidermec). Francúz bol najskôr sám, neskôr mal aj spoločnosť, no napokon ostal opäť vpredu sám a ešte 75 kilometrov pred cieľom mal k dobru dve minúty. V teple a bezvetrí sa jazdci cítili ako v mikrovlnke a okrem fyzický síl musela dostať zabrať aj Pellaudová psychika. Nikto nikde, iba on, jeho bicykel a sem tam televízna motorka. Divákov bolo vzhľadom na bezpečnostné opatrenia minimum. Pelotón bol v úplnom pokoji, najväčší favoriti sa šetrili v strede balíka a na posledných 30 kilometrov. Mimoriadne aktívni boli tímoví kolegovia Petra Sagana Oss a Burghardt, ktorí vpredu zvyšovali tempo a snažili sa rozdeliť veľmi silnú a početnú skupinu hlavného poľa, kde bolo stále viac ako 30 jazdcov.

 

Cyklisti počas pretekov Strade Bianche v Siene. Zdroj: TASR / AP

Strade Bianche boli po preložení jednou veľkou lotériou. Od posledných pretekov Paríž -Nice jazdci päť mesiacov iba trénovali, takže nik nemohol vedieť, aká je jeho aktuálna forma. Aj preto sa dalo predpokladať, že taktika bude druhoradá. Cyklisti boli zdravo nabudení a to bolo rozhodujúce.

Situácia sa medzitým vpredu zmenila. Pellaud bol rád, že jeho sólo únik sa skončil a dopredu sa dostali iní pretekári. Mimochodom, jazdci v horúčave spotrebovali takmer 10 litrov vody a rovnaké množstvo iontových nápojov.

 

Cyklisti počas pretekov Strade Bianche v Siene. Zdroj: TASR / AP

Svoje si vytrpel obhajca prvenstva z roku 2019 Julian Alaphilippe, ktorý mal defekt, na jednom z prašných úsekov padol a musel meniť bicykel. Šotolinový sektor 52 kilometrov pred cieľom rozdelil pelotón na viacero skupiniek a tá najsilnejšia mala deväťčlenné obsadenie. Bol v nej Davide Formolo, Jakob Fuglsang, Wout Van Aert, Alberto Bettiol, Greg Van Avermaet, Max Schachmann, Michael Gogl či Michał Kwiatkowski. No Peter Sagan v nej chýbal a z hry o víťazstvo tak bol odpísaný. Nebol v nej ani van der Poel, ktorého zlikvidovalo extrémne teplo a smoliar Alaphilippe. Pre cyklistov musel byť maximálne nepríjemný najmä prach, pričinením ktorého bola viditeľnosť nulová a dýchanie takmer nemožné. Opäť sa tak naplnila tradícia, že do cieľa v Siene zatiaľ nikdy neprišla viac ako 11 členná skupina.

 

Cyklisti počas pretekov Strade Bianche v Siene. Zdroj: TASR / AP

Peter Sagan doplatil na vysoké teplo a ukázalo sa, že podmienky ako na Sahare neboli pre slovenského šampióna vôbec optimálne. Postupne sa prepadal dozadu a jeho odstup od prvých miest bol 40 kilometrov pred cieľom viac ako dvojminútový a narastal. Nebol to jednoducho jeho deň.

Na rozdiel od Sagana si Jakob Fuglsang doslova užíval každý kilometer a v závere totálne roztrhal prvú skupinu, ktorá sa scvrkla na šesť mien – boli tam Formolo, Fuglsang, Van Aert, Bettiol, Van Avermaet a Schachmann. Na záverečných 30. kilometroch už nemal nárok na víťazstvo v 14. ročníku pretekov Strade Bianche nik iný.

Slovenský cyklista Peter Sagan z tímu Bora-Hansgrohe pred cyklistickými pretekmi Strade Bianche v Siene. Zdroj: TASR / APKeď už bola Siena na dohľad, šesťčlenná skupina vpredu mierne v tempe poľavila. Jej odstup od trojice Gogl, Brent Bookwalter a Štybar klesol pod minútu, čo zmobilizovalo Schachmanna s van Aertom, ktorí pridali do pedálov a využili taktizovanie konkurencie. Išlo o veľmi silnú dvojicu, veď Schachmann vyhral v marci podujatie Paríž – Nice a van Aert bol v rokoch 2018 a 2019 na pódiu. Malo to však krátke trvanie. Iba 15 kilometrov pred cieľom sa začala veľká šachová partia. Všetko naznačovalo, že rozhodne záverečné kilometrové stúpanie do Sieny a dojazd na Piazza del Campo. To by ale vpredu nesmel byť Wout van Aert, trojnásobný majster sveta v cyklokrose, ktorý na poslednom prašnom úseku vsadil všetko na jednu kartu a išiel do trháku.

Jeho odstup od trojice Schachmann, Formolo a Bettiol bol približne desaťsekundový. Nie veľa, ale pre finiš v centre Sieny dostatočný náskok. Treba však pripomenúť, že záverečný kopec bol pre van Aerta v posledných dvoch rokoch zakliaty. V roku 2018 dostal tak silné kŕče, že spadol z bicykla a pred rokom mu úplne došli sily a takmer opäť skončil na zemi. Van Aert 2020 bol však úplne iný cyklista – takticky aj kondične – a po takmer piatich hodinách vyhral klasiku Strade Bianche. Druhý skončil Talian Davide Formolo a tretí Saganov tímový kolega Nemec Max Schachmann. Peter Sagan preteky nakoniec nedokončil.

“Ak ste skončili dvakrát po sebe tretí, tak si veríte a vrátite sa sem opäť. Dnes to bol dlhý deň plný utrpenia a nikto sa necítil extra dobre. Teplo bolo vyčerpávajúce, no sústredil som sa na to, aby som sa ochladzoval a tak mi na konci zostali nejaké sily. Možno tam nebol nikto, koho by som sa musel v poslednom stúpaní obávať, ale myslím si, že útok je vždy najlepší a z predchádzajúcich edícií viem, že tu to nie je nevýhoda. Myslím si, že moje víťazstvo v etape na Tour de France bolo skutočne veľké, ale Strade Bianche sú jedny z najkrajších jednodňových pretekov v kalendári. Pred dvomi rokmi som si toto podujatie zamiloval a môj cieľ bol vyhrať ho. Mám 25 rokov a už sa mi to podarilo. Som naozaj šťastný,” uviedol van Aert v televíznom rozhovore.

Strade Bianche (Siena – Siena, 184 km)

1. Wout van Aert (Belg./Jumbo-Visma) 4:58:56 h, 2. Davide Formolo (Tal./SAE Team Emirates) +30 s, 3. Maximilian Schachmann (Nem./Bora-Hansgrohe) +32, 4. Alberto Bettiol (Tal./EF Pro Cycling) +1:31, 5. Jakob Fuglsang (Dán./Astana) +2:55, 6. Zdeněk Štybar (ČR/Deceuninck-Quickstep) +3:59, 7. Brent Bookwalter (USA/Mitchelton-Scott) +4:25, 8. Greg van Avermaet (Belg./CCC) +4:27, 9. Michael Gogl (Rak./NTT Pro Cycling) +6:47, 10. Diego Rosa (Tal./Arkea-Samsic) +7:45, … Peter SAGAN (SR/Bora-Hansgrohe) nedokončil

Mohlo by vás zaujímať