Domáce Politika Kauzy Top

AKTUÁLNE Martin Glváč odstupuje z funkcie podpredsedu parlamentu

Zdroj: Glob.sk/Peter Korček

BRATISLAVA – Je to definitívne. Martin Glváč (Smer-SD) odstupuje z postu podpredsedu parlamentu. Urobil tak týždeň po tom, ako ho opozícia chcela z funkcie odvolať, no bezvýsledne. Glváč vtedy avizoval, že svoje plány čoskoro oznámi, no cez sviatky nechcel “traumatizovať slovenskú spoločnosť”. Na jeho rozhodnutie sme si tak museli počkať ešte niekoľko dní. Opozícia pritom už chystala jeho ďalšie odvolávanie. 

 

Žiaden brífing ani tlačová správa. Martin Glváč svoje rozhodnutie oznámil prostredníctvom statusu na sociálnej sieti Facebook. Odôvodnil ho tým, že mu záleží na tom, aby SMER-SD v budúcoročných voľbách zvíťazil. „Som pripravený vzdať sa aj členstva vo výbore pre kontrolu Vojenského spravodajstva, ak z kontrolných a bezpečnostných výborov odídu poslanci, ktorí mali kontakty s Mariánom Kočnerom,“ dodal. „Ak má mňa diskvalifikovať ten zlepenec správ, v ktorých nesedia ani elementárne a overiteľné skutočnosti, tak potom ma určite nediskvalifikuje o nič viac ako Matoviča, Sulíka, Drobu, Kollára, Budaja, či samotného Bélu Bugára a ďalších, ktorí s Kočnerom komunikovali, stretávali sa a robili s ním biznis,” napísal Glváč. Odstúpiť sa tak vraj rozhodol aj preto, že mu záleží, aby Smer-SD vyhral budúcoročné voľby.

Zároveň avizoval, že pripravia návrh na odvolanie Borisa Kollára z funkcie predsedu Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj a očakávajú, že ho podporia aj opoziční poslanci. Glváč tvrdí, že to bol práve Boris Kollár, kto ho s Kočnerom zoznámil. „Ak akákoľvek komunikácia s Mariánom Kočnerom niekoho diskvalifikuje, tak potom musí pre každého platiť padni komu padni,“ uviedol.

Čakali sme viac ako týždeň

Dôvodom Glváčovho konca vo funkcii je jeho údajná komunikácia s kontroverzným podnikateľom Marianom Kočnerom. Podľa správ, ktoré zverejnil opozičný poslanec Igor Matovič (OĽaNO), si podpredseda parlamentu s Kočnerom písal v období rokov 2014-2017 o viacerých témach – súkromných aj pracovných. Dvojica mala medzi sebou riešiť politiku, zostavovanie vlády či obsadzovanie verejných funkcií. Obísť však nemali ani “bežné záležitosti”, ako predaj a kúpu jachty, zdravotné problémy či blahoželania k sviatkom. Glváč si mal cez Kočnera tiež vybavovať riadený rozhovor v týždenníku Plus 7 dní.

Opozícia žiadala po medializovaní údajnej komunikácii Glváčovo odstúpenie. Keď tak neurobil, iniciovali mimoriadnu schôdzu na jeho odvolávanie. Tá bola naplánovaná na minulý utorok, za jej otvorenie však nezahlasoval dostatočný počet poslancov. Glváč následne ešte v ten deň po boku svojho straníckeho šéfa Roberta Fica uviedol, že pred sviatkami nechce “traumatizovať spoločnosť”. Svoje rozhodnutie chcel oznámiť v najbližších dňoch. Fico ho podporil a odkázal, že stojí za Glváčom a bude rešpektovať každé rozhodnutie, ktoré urobí. Podporu mu následne vyjadril aj tento utorok na tlačovom brífingu. Glváč napokon svoje odchod oznámil až niekoľko dní po Dušičkách.

Marian Kočner. Zdroj: Glob.sk/Peter Korček

Tlak sa stupňoval

O potrebe odchodu Glváča z funkcie nehovorila iba opozícia. Za jeho koniec chcel počas prípadnej mimoriadnej schôdze hlasovať aj Most-Híd. Povedal to ešte počas víkendu podpredseda strany Ábel Ravasz v diskusnej relácii TV Markíza. “Keď to nevie urobiť sám, vieme mu pomôcť v ďalšom kole,” uviedol. Následne sa s Glváčom v stredu stretol aj šéf strany Béla Bugár. “Keď príde ďalší návrh na jeho odvolanie, klub sa už rozhodne inak, to znamená, že bude hlasovať za otvorenie schôdze. Ešte sme to neprerokovali na poslaneckom klube, ale predpokladám, že bude hlasovať aj za jeho odvolanie,” uviedol Bugár. Ako dodal, „padni, komu padni.“

Na Glváčovo odstúpenie apelovala aj prezidentka Zuzana Čaputová. “Myslím si, že by mal odstúpiť z pozície podpredsedu NR SR. Je to predsa len vysoká funkcia a pozícia, druhá najvyššia v zákonodarnom zbore,” skonštatovala včera.

Keďže až do dnešného popoludnia Glváč zotrvával vo funkcii, opozícia vyzbierala podpisy na zvolanie ďalšej mimoriadnej schôdze, na ktorej ho chceli z vedenia parlamentu odvolať. Odovzdať v podateľni Národnej rady SR ich chceli zajtra ráno. “Super, môžeme oslavovať. Naša robota pri očiste slovenskej politiky od mafie však zďaleka nekončí, lebo Glváč bol len špičkou ľadovca. Síce kľúčovou, ale stále len špičkou,” uviedol po odstúpení Glváča líder opozičného hnutia OĽaNO Igor Matovič.

Zdroj: TASR / Martin Baumann

Politická scéna reaguje

Glváčov odchod z vedenia parlamentu vyvolal ohlasy naprieč politickou scénou. Prezidenta Zuzana Čaputová prostredníctvom svojho hovorcu uviedla, že Glváčovo rozhodnutie rešpektuje.

Samotná strana Smer-SD zasa niektorým opozičným politikom vo svojom stanovisku pripomenula, že teraz je rad na nich. To, koho na uvoľnenú stoličku nominujú, vraj teraz povedať nevedia.

Ich koaličný partner, strana Most-Híd považuje Glváčovo rozhodnutie za správne. Béla Bugár však odmietol, že by ho mal nasledovať. „Tieto útoky považujem za zbytočné. Ja som sa s Marianom K. nestretával, ja som si s ním nepísal,” vysvetlil.

Reagoval aj predseda hnutia Sme rodina Boris Kollár. Ten sa vyjadril aj k avizovanému návrhu na jeho zosadenie z funkcie. „Postavím sa k tomu čelom. Ja nemám čo skrývať. Ja som nebol v politike, keď som bil bandu s Marianom K. Ja som si s ním 2000 SMS nepísal,“ reagoval. To, že by Glváča zoznámil s Kočnerom, označil za blud.

Líder mimoparlamentnej strany Za ľudí a bývalý prezident Andrej Kiska zasa tvrdí, že „postupne končia jeden za druhým – Robert Kaliňák, Tibor Gašpar, Monika Jankovská a Martin Glváč. Všetci sú namočení v kšeftoch gaunerov a mafie, ktorá sa cez nich snažila ovplyvňovať naše Slovensko.” Vyjadril sa aj šéf Progresívneho Slovenska Michal Truban. Podľa neho nestačí „vymieňať figúrky, potrebujeme radikálne a systémové opatrenia, ktoré odstránia korupčný vplyv oligarchov zo zdravotníctva, médií a verejného života.”