Domáce Politika

Akademici kritizujú pokus ruskej dumy o legitimizovanie okupácie. Je to stále bolestivá téma

Archív - Armády Varšavskej zmluvy obsadili 21. augusta 1968 vä蹚inu dôležžitých miest v ČSSR. Predstaviteľov KSČ a štátu internovali v ranných hodinách a odviezli do Moskvy. V Prahe sa začalo ešte 20. augusta 1968 zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Počas zasadania prišla o 23.30 hodine prvá správa o obsadzovaní republiky vojskami „socialistickej päky“ (ZSSR, NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska). Za dramatickej situácie došlo ku schváleniu rozkazu ministra obrany M. Dzúra, aby armáda nekládla odpor a bolo vydané Provolání ku všetkému československému ľudu v ktorom sa uvádzalo, že vojská obsadzujú ČSSR proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia. Zdroj: ARCHÍV TASR Miroslav Vojtek

BRATISLAVA – Ako neprijateľný, nebezpečný či znepokojivý vnímajú akademici z košickej Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika pokus ruskej dumy o legitimizovanie udalostí z augusta 1968. Uvádza sa to v ich dnešnom stanovisku, ktorým reagujú na návrh ruských komunistických poslancov. Tí opäť pripravili zákon, podľa ktorého bolo okupácia Československa z augusta 1968 zákonnou akciou. Zákon prizná vojakom, ktorí sa na okupácii zúčastnili, status veteránov ozbrojených síl.

 

S tým sa viažu sociálne výhody. Okrem toho zákon hovorí o “oprávnenom vstupe legálne pozvanej armády”. Túto snahu vníma ako veľmi znepokojivú vedúci Katedry histórie FF UPJŠ Martin Pekár. Podľa neho to signalizuje ambíciu ruských politikov vstupovať do interpretácie historických udalostí z pozície politickej moci a ideologických záujmov. Politológ Gabriel Eštok upozornil, že k iniciatíve sa kladne vyjadrili aj poslanci proputinovskej strany Spravodlivé Rusko.

Snahy ruskej dumy podľa Pekára poukazujú nielen na presadzovanie jednostrannej, odborne neobhájiteľnej interpretácie historických udalostí, ale aj na ignorovanie pocitov drvivej väčšiny občanov bývalého Československa. “Takéto vedomé prekrúcanie histórie spojené s dešpektom k inému názoru a s ignorovaním partnerov nie je možné vnímať inak ako popretie princípov demokracie a urážku všetkých obetí,“ zdôraznil historik Pekár. Dodal, že slovenskí historici a slovenská spoločnosť vnímajú udalosti z augusta 1968 v drvivej väčšine ako násilný akt motivovaný mocenskými a ideologickými záujmami predstaviteľov sovietskeho komunistického vedenia a jeho spojencov. „Vojenský zásah smeroval k potlačeniu liberalizačných a demokratizačných tendencií, ktoré jestvovali v prvej polovici 60. rokov 20. storočia v rámci celospoločenskej snahy o reformu československého komunistického režimu. Výsledkom bolo množstvo obetí, politické čistky, posilnenie totalitného komunistického režimu a prítomnosť sovietskych vojsk. Z tejto perspektívy je každý pokus o legitimizovanie augustových udalostí z roku 1968 neprijateľný a nebezpečný,“ zdôraznil Pekár.

Bolestná téma sa otvára aj kvôli preferenciám

Gabriel Eštok z katedry politológie pripomenul, že ide o iniciatívu, s ktorou Komunistická strana Ruskej federácie prichádza opakovane. „Tentoraz si vyslúžil väčšiu pozornosť, lebo k najnovšej iniciatíve sa kladne vyjadrili aj poslanci iných strán v ruskej Štátnej dume, dokonca aj z vládnej proputinovskej strany Spravodlivé Rusko. Stratu preferencií niektorých ruských strán v poslednom období sa, žiaľ, rozhodli ich poslanci riešiť práve otváraním tejto pre Čechov a Slovákov bolestnej témy,” vysvetlil politológ s tým, že populistické prepisovanie histórie nič nezmení na fakte, že išlo o hrubé porušenie medzinárodného práva. “Prípadné prijatie tohto zákona v predkladanom znení by naznačovalo zmenu oficiálnej zahraničnej politiky Ruskej federácie vo vzťahu k Slovenskej republike a k Českej republike, na čo by mali oba štáty reagovať využitím dostupných diplomatických nástrojov,” domnieva sa Eštok. Oba dotknuté štáty by podľa neho mali vyvinúť maximálny tlak, aby zastavili proces prijatia tohto návrhu zákona, ktorý by významným spôsobom mohol narušiť už aj tak nie príliš ideálne vzťahy s Ruskom.

Smutné výročie sme si pripomenuli len minulý rok. SITA/Ján Lörincz

Český portál Forum 24 v sobotu informoval, že ruskí komunistickí poslanci opäť pripravili zákon, podľa ktorého bola okupácia Československa v auguste 1968 zákonnou akciou. Poslanci ruskej dumy sa podľa Fora 24 zhodli na návrhu zákona, ktorý prizná status veteránov ozbrojených síl vojakom, ktorí sa na okupácii zúčastnili. S tým sa viažu sociálne výhody. Okrem toho zákon hovorí o “oprávnenom vstupe legálne pozvanej armády”. Nie je to prvý raz, čo sa v ruskej dume objavil takýto návrh zákona. V júni 2016 sa predkladateľ súčasného návrhu Jurij Sineľščikov spolu s Nikolajom Kolomejcevom a Sergejom Rešuľskinom pokúšali uspieť s obdobným zákonom.

Na súčasnú iniciatívu ruských poslancov reagovali už aj predstavitelia SR. Premiér Peter Pellegrini avizoval, že sa chce o tejto téme rozprávať s predstaviteľmi Ruska počas jeho tohtotýždňovej návštevy. Pripomenul, že ruská invázia a následná okupácia bola hrubým porušením medzinárodného práva. V podobnom duchu sa nesie aj stanovisko ministerstva zahraničných vecí. “Vzhľadom na skutočnosť, že ide o poslaneckú iniciatívu v dolnej komore ruského parlamentu, je tu priestor pre parlamentnú diplomaciu, obzvlášť, ak berieme zreteľ na viacnásobné deklarovanie mimoriadne priateľských vzťahov medzi predsedom NR SR a predsedom Štátnej dumy RF,” uviedol v stanovisku rezort diplomacie.