Zahraničné Spoločnosť Top

Aká je budúcnosť vesmíru? Takto môže vyzerať úplný koniec všetkého

Vesmír sa môže aj naďalej rozťahovať, alebo zvíťazí gravitácia a všetko sa skončí obráteným veľkým treskom. Zdroj: pixabay

BRATISLAVA – Pomalá smrť z podchladenia alebo žeravá konečná explózia? Budúcnosť vesmíru nie je úplne jasná, ale stále viac údajov vytvára obraz toho, ako by mohlo univerzum napokon definitívne skončiť.

 

Vždy existovali ľudia, ktorí o sebe tvrdili, že vedia, ako bude vyzerať budúcnosť sveta. Astronómovia, ktorí sa o to pokúšajú dnes, majú svoje prognózy podložené solídnejším základom, ako všetci veštci dokopy. 

Vedci totiž majú mnoho údajov a tie siahajú milióny rokov do minulosti. V skutočnosti to nie je žiadny zázrak iba chladnokrvné výpočty, z ktorých sa dá budúcnosť vesmíru priblížiť. Samozrejme, sú s tým spojené aj isté špekulácie, ale aj tak nebola veda nikdy tak blízko k spoznaniu budúcnosti vesmíru, ako teraz.

Jedno je isté. Naša Zem nebude existovať večne. Na to, ako skončí pozemský život, exituje mnoho hypotéz: skleníkový efekt, ktorý sa vymkne kontrole, dopad asteroidu alebo explózia neďalekej hviezdy, ktorá za pár sekúnd zničí všetok život na Zemi, i keď nie samotnú planétu.

Osud Zeme závisí vo veľkej miere od Slnka. Naša planéta sa môže na rozdiel od ľudstva tešiť ešte na sedem miliárd rokov života. Potom dosiahne jadrová fúzia vodíka a hélia na Slnku takých rozmerov, že hviezda v podobe červeného obra Zem pohltí. 

Vedci najprv predpokladali, že sa Zem tomuto scenáru vyhne, ale neskôr museli pripustiť, že sa tak nestane. V istom momente bude jadro Slnka také husté a horúce, že hélium bude fúzovať s ťažšími prvkami. Erupcie spôsobia, že hviezda odhodí svoj vonkajší obal a zostane iba žeravé jadro veľké približne ako Zem. Vznikne tak biely trpaslík. O niekoľko miliárd rokov neskôr bude Slnko aj s našimi pozostatkami tmavé a chladné.

Táto rozmazaná fotografia červeného obra bola vytvorená Európskou južným observatóriom v roku 2017 s veľmi veľkým teleskopom. Umožňuje nám pochopiť, ako by mohlo vyzerať v budúcnosti naše Slnko. (european southern observatory)

Ako kňaz vymyslel veľký tresk

Toľko ku koncu Slnečnej sústavy. Ale je tu ešte zvyšok vesmíru. Astrofyzik Albert Einstein, ktorému vďačíme za základy chápania nášho vesmíru, si pôvodne myslel, že vesmír je statický. Ale mýlil sa. V roku 1927 uverejnil belgický astrofyzik a kňaz Georges Lemaître prácu, v ktorej písal o rozpínaní vesmíru. Mnohé merania toto tvrdenie podporovali. Bolo možné pozorovať, že galaxie sa od nás vzďaľujú. Tento pohyb naznačuje, ako k vzniku vesmíru došlo. Lemaître z toho vyvodil, že univerzum vzniklo explóziou prapôvodného atómu, v ktorom bola stlačená všetka energia. 

Kritici túto hypotézu nazvali teóriou Veľkého tresku. Najmä fyzici ako Einstein alebo Arthur Eddington túto myšlienku pôvodne zavrhli. Považovali ju za príliš religióznu, pretože všetko malo začať akýmsi stvoriteľským výbuchom. Lemaîtrovi sa napokon podarilo o svojej teórii presvedčiť vedcov aj katolícku cirkev.

Veľké zúčtovanie

Od konca deväťdesiatych rokov vieme, že sa vesmír rozširuje a dokonca sa rýchlosť rozťahovania zvyšuje. Budúcnosť vesmíru je tak daná dvoma faktormi. Na jednej strane je to rozpínanie, ktoré vesmír rozširuje, na druhej strane gravitácia, ktorá ho môže zmršťovať.

V závislosti od toho, ktorá sila napokon zvíťazí, budeme smerovať k extrémnej zime alebo zničujúcej horúčave. 

Existuje mnoho teórií, ktoré si konkurujú v predpovediach zániku vesmíru a sú spojené s bombastickými superlatívami. Obsahujú v sebe slovíčko “big”: Big Crunch alebo Big Chill sú len dve z téz. Teória Big Chill, ktorá je známa aj ako Big Freeze či Big Wimper hovorí o pokračovaní rozpínania vesmíru. Väčšina údajov tento model podporuje. Vesmír sa stále ochladzuje až dosiahne teplotný bod – absolútnu nulu. Pri teórii Big Crunch zvíťazí gravitácia. Všetko bude čoraz horúcejšie a stlačenejšie, až napokon vesmír zanikne istým druhom obráteného veľkého tresku. 

Stlačí sa vesmír tak, až vznikne takmer úplné “nič”? (pixabay)

Nič neexistuje

Zostáva vysvetliť ešte jednu otázku. Čo vlastne je, keď už nič nie je? K tomu má moderná fyzika nádejné posolstvo. Súvisí to so základným princípom kvantovej mechaniky – tzv. Heisenbergov princíp neurčitosti. 

Fyzik Heisenberg v roku 1927 zistil, že energia a čas ako aj miesto a hybnosť sa nedajú naraz presne určiť. Čím presnejšie zmeriame jednu veličinu, tým nepresnejšie zmeriame druhú veličinu. Podľa tohto princípu nie je možné teoreticky ani experimentálne určiť polohu a hybnosť častice súčasne. Dokonca aj v prázdnom priestore by mohlo na veľmi krátky čas dôjsť ku kolísaniam energie – tvz. fluktuáciám vákua. 

O  ich význame sa v odbornom svete diskutuje. Ale často sú chápané ako základné čosi, čo ešte zostane, keď vesmír vstúpi do prázdnoty. Bez ohľadu na to, ako bude koniec vesmíru vyzerať: Nič neexistuje!