Domáce Spoločnosť

Aj v slovenských väzeniach sa nachádzajú doživotne odsúdení trestanci. Pozrite sa, koľko ich sedí za mrežami

Zdroj: pixabay.com

BRATISLAVA – V slovenských väzeniach si aktuálne odpykáva doživotný trest odňatia slobody 57 odsúdených. TASR o tom informovala riaditeľka odboru komunikácie Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Katarína Nováková.

 

Každý z doživotne odsúdených môže byť podľa jej slov podmienečne prepustený na slobodu najskôr po 25 rokoch výkonu tohto trestu. To však pri splnení viacerých podmienok a o žiadosti rozhoduje vždy príslušný súd, v ktorého obvode väzeň trest vykonáva. Keďže vo väčšine prípadov ide o ústavy v Leopoldove a v Ilave, príslušnými sú okresné súdy v Trnave a v Trenčíne.

“Odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním musí však preukázať polepšenie, a teda to, že sa od neho môže očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Osoba opätovne odsúdená na trest odňatia slobody na doživotie nemôže byť podmienečne prepustená. O podmienečnom prepustení doživotne odsúdeného rozhoduje vo finále príslušný súd, v ktorého obvode si väzeň svoj trest odpykáva,” vysvetlila Nováková.

“Na preukázanie plnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného vypracúva ústav hodnotenie. Okrem osobných údajov hodnotenie obsahuje aj údaje uvedené v rozsudku súdu a údaje preukazujúce stav plnenia podmienok na podmienečné prepustenie, najmä hodnotenie správania odsúdeného vo výkone väzby a výkone trestu, aktivitu odsúdeného a plnenie programu zaobchádzania, resocializačnú prognózu podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania. V závere hodnotenia sa uvedie odporúčanie riaditeľa ústavu, či odsúdený preukazuje, čiastočne preukazuje, nepreukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a či sa odporúča alebo neodporúča podmienečné prepustenie. Toto odporúčanie nemá pre súd záväzný charakter,” zdôraznila ďalej Nováková.

Každý z doživotne odsúdených môže byť podmienečne prepustený na slobodu najskôr po 25 rokoch výkonu tohto trestu. Zdroj: pixabay.com

Ako uviedla, vyplýva z toho, že návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie nie je viazaný hodnotením ústavu – odsúdený môže podať návrh na podmienečné prepustenie kedykoľvek po uplynutí časti uloženého trestu. “Hodnotenie ústavu je len jedným z podkladov rozhodnutia súdu o podmienečnom prepustení a v žiadnom prípade nie je pre súd záväzné,” dodala.

Aktuálne vo štvrtok predpoludním Okresný súd v Trnave rozhoduje o žiadosti o podmienečné prepustenie Jána Molnára. Molnár a jeho komplic Ľubor Masár boli po Nežnej revolúcii prví, ktorých odsúdili na doživotie za brutálnu vraždu, a to Holanďanky Gabrielly Widdershovenovej–Groenovej.

Pokiaľ by súd Molnárovej žiadosti vyhovel, bol by prvým doživotne odsúdeným v novodobej histórii SR, ktorý by sa po odpykaní 25 rokov trestu dostal na slobodu. Naposledy sa pokúšali dostať na slobodu Viliam Hauser a Róbert Matta – vrahovia šiestich Vietnamcov z roku 1994. Obaja najskôr požiadali OS Trnava o podmienečné prepustenie, no napokon v auguste 2019 vzali svoje žiadosti späť. V minulosti okrem spomínaných požiadali o podmienečné prepustenie sériový vrah Ondrej Rigo či aktéri úteku z väzenia v Leopoldove, ktorí brutálne zavraždili piatich zamestnancov ZVJS, a ďalší. Súdy, ktoré rozhodovali o návrhu na podmienečné prepustenie, však ich žiadosti zamietli alebo ich doživotne odsúdení na poslednú chvíľu vzali späť.