Domáce Kauzy Top

Africký mor ošípaných je už aj na Slovensku. Hrozí nám zdražovanie

Zdroj: TASR / Pavol Remiáš

BRATISLAVA – Potvrdenie afrického moru ošípaných postavilo na nohy množstvo ľudí. Napriek tomu, že sa Slovensku podarilo prekonať najväčšiu vlnu afického moru ošípaných v roku 2017 a 2018, tohto roku sa slovenské ošípané úplne ochrániť nepodarilo. V trebišovskom okrese bol vo štvrtok potvrdený výskyt tejto rýchlo sa šíriacej nákazy, bližšie okolnosti sa ešte vyšetrujú. Pre chovateľov v regióne to zrejme znemaná, že o svoje ošípané prídu. 

 

Podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy je africký mor ošípaných (AMO) vysoko nákazlivá infekcia domácich ošípaných, európskych a amerických diviakov a afirckých divo žijúcich sviňovitých zvierat. Nákaza má u nich rýchly priebeh, ktorý sa prejavuje horúčkami, celkovou apatiou, slabosťou, hnačkami, krvácaním v podkoží, či pneumóniou. Vyznačuje sa vysokou úmrtnosťou prasiat, ktorá je v rozmedzí od 85 do 100 percent nakazených jedincov. “AMO je veľkou hrozbou pre chov domácich ošípaných a výkon poľovníctva nielen u diviačej zveri. V prípade výskytu AMO sa v ohnisku nákazy usmrcujú všetky domáce ošípané a zastavuje, respektíve obmedzuje sa obchodovanie so živými ošípanými, spermou, vajíčkami, embryami, bravčovým mäsom a výrobkami z neho,” uvádza sa na stránke ŠVPS. Rovnako sa výskyt nákazy dotýka aj poľovania nielen u diviakov, ale u všetkej voľne žijúcej zveri. To sa totiž reguluje, zastavuje sa teda aj obchodovanie s mäsom od diviakov, vrátane produktov z tohto mäsa. 

Africký mor ošípaných dokáže usmrtiť aj celý chov ošípaných. Zdroj: Archív

Samotná nákaza sa do Európy dostala z Afriky v 50-tych rokoch minulého storočia. Vtedy sa rozšírla do Portugalska, Španielska, Francúzska, Belgicka a Holandska. “Jej zavlečenie bolo pravdepodobne spôsobené kuchynským odpadom z leteckej dopravy z afrických štátov. Z prvej infekčnej vlny zostal iba endemický výskyt AMO na Sardínii v Taliansku,” tvrdia odborníci. Následne sa druhá vlna do Európy dostala zhruba pred 10-timi rokmi zo zakaukazskej oblasti. Prv sa šírila na takmer celú európsku časť Ruskej federácie, pričom postihla aj Ukrajinu a Bielorusko. Následne sa rozšírila po celom kontinente a od roku 2014 s ňou členské štáty Únie bojujú. Do členských štátov sa dostala prostredníctvom infikovaných diviakov z Bieloruska a Ruska.

Slovensko má jednu z najhorších pozícií

“Pri hodnotení rizika zavlečenia nákazy je Slovenská republika už takmer „obkolesená“ krajinami, ktoré vírus na svojom území diagnostikovali a má jednu z najhorších pozícií z hľadiska prenosu nákazy z okolitých štátov – Česká republika, Poľsko, Ukrajina, Maďarsko. Podľa štatistík sa v roku 2017 diagnostikoval AMO u diviačej zveri v Českej republike u 202 prípadov, Estónsku 637 prípadov, Poľsku 741 prípadov, Lotyšsku 947 prípadov, Litve 1328 prípadov a u domácich ošípaných v Estónsku 3 ohniská, Poľsku 81 ohnísk, Lotyšsku 8 ohnísk, Litve 30 ohnísk a v Rumunsku 2 ohniská,” vysvetlili.

Česko sa tento rok stalo prvou krajinou, ktorej sa podarilo nad AMO zvíťaziť a úplne sa jej zbavili. Kým však zápasili s nákazou, boli voči bravčovým mäsovým výrobkom zo Zlínskeho kraja vydané viaceré opatrenia. Konkrétne išlo o zákaz dovozu tepelne neopracovaného mäsa. V Zlínskom kraji bol totiž najväčší výskyt nákazy. Následne zakázali dovoz mäsových výrobkov aj z Maďarska, kde s AMO zápasia do dnes. Posledný známy prípad je zo začiatku mája tohto roka, kedy neďaleko maďarsko-slovenských hraníc v Trebišovskom okrese zaznamenali výskyt AMO. Táto skutočnosť si vyžiadala sprísnenie režimu preventívnych opatrení proti nebezpečnej nákaze. Tú šíria prevažne voľne žijúce diviaky.

Najviac nákaz prenášajú voľne žijúce diviaky. Zdroj: TASR / Peter Ďurčo

Účinná ochrana neexistuje

“Vakcína proti AMO v súčasnosti vo svete nie je k dispozícii a preto ochrana zvierat spočíva napríklad v dodržiavaní chovateľských podmienok – biologická ochrana chovov, regulácia poľovania, kontrola obchodovania so živými zvieratami a ich produktami, atď,” uviedli. 

Choroba nie je prenosná na človeka. Keď človek skonzumuje výrobok zo zvieraťa, ktoré bolo kontaminované, môže sa stať prenášačom. Vo výrobkoch z bravčového mäsa, ktoré nepodliehajú žiadnemu tepelnému spracovaniu alebo len úprave na nízkej teplote, vie vírus prežiť aj rok. Z toho dôvodu môže človek preniesť vírus na zviera bez toho, aby o tom vedel. Infekcia sa šíri aj prostredníctvom krmiva, slamy, kliešťov či dopravných prostriedkov. Ochorenie je neliečiteľné, smrteľné a v prípade nakazenia jedinej ošípanej sa likviduje celý chov, čo znamená veľké ekonomické straty pre chovateľov.

Africký mor ošípaných spôsobil výpadok bravčového mäsa na trhu v celej Európe. Zdroj: TASR / AP

Išlo o domáci chov

Strašiak sa stal skutočnosťou a napriek rôznym opatreniam sa nákaza dostala aj na východ našej krajiny. Samotná obec, v ktorej sa nákaza objavila, sa nachádza do pol kilometra od maďarských hraníc, z toho dôvodu sa, podfľa odborníkov, mohla nákaza udiať viacerými cestami. Samotná nákaza v obci Strážne sa týkala domáceho chovu ošípaných. Podľa Jozefa Bíreša, riaditeľa ŠVPS, vlastnil majiteľ štyri ošípané, ktoré boli dnes predpoludním usmrtené. Uviedol to pre sme.sk. “Zvieratá boli odvezené do kafilérie, aby sa prostredie nekontaminovalo,” povedal Bíreš. 

Podľa agrorezortu sa na území Slovenska nachádza vyše pol milióna kusov ošípaných, z toho je takmer 35-tisíc prasníc. V Košickom kraji sa chová vyše 23,5-tisíc kusov ošípaných, v okrese Trebišov takmer dvetisícky, z toho v samotnej obci Strážne, kde sa nákaza objavila, chovajú 25 kusov ošípaných. Keďže v ochrannom pásme, ktoré je 3 kilometre od ohniska, je potrebné usmrtenie všetkých ošípaných, je viac ako pravdepobné, že viacerí chovatelia v Trebišovskom okrese prídu o svoj chov. “Výskyt bol potvrdený laboratórnym vyšetrením biologického materiálu v národnom referenčnom laboratóriu, kde bol pôvodca nákazy. Slovenská republika o prepuknutí afrického moru ošípaných (AMO) informovala aj v ADNS (Európska komisia) a WAHIS (Medzinárodný úrad pre nákazy zvierat v Paríži) systémoch,” uviedol agrorezort.

Zvyšovanie cien

Samotný výskyt AMO a likvidácia ošípaných sa však zrejme dotkne aj spotrebiteľov. Už teraz je ohlásené dvíhanie cien pre AMO vo svete. ,,Z dôvodu afrického moru ošípaných sa zdvihla celosvetovo cena bravčového mäsa, pretože nastal veľký výpadok na trhu,” povedal pre Glob.sk predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič.

Podľa hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jany Holéciovej je potrebné zistiť, odkiaľ k nám nákaza prišla, ako aj spôsob prenosu. Dôležité je aj to, aby chovatelia na 100 percent dodržiavali všetky veterinármi nariadené opatrenia. 

Podľa riaditeľa ŠVPS sa dnes predpoludním usmrtili ošípané chovateľa, kde sa AMO potvrdilo. Na snímke šéf slovenských veterinárov Jozef Bíreš. Zdroj: Glob.sk I David Duducz

Problémy s dovážaným mäsom

Podľa hovorcu agrorezortu Michala Feika predstavuje množstvo dovezeného mäsa k “doma odchovanému” podiel 80:20 a likvidácia chovov kvôli AMO by pre nás znamenala vážny problém. Avšak, v poslednom období sme zaznamenali viaceré problémy aj s dovezeným mäsom. Na začiatku roka médiami a verejnosťou najviac rezonovala kauza s poľským hovädzím mäsom, ktoré malo pochádzať z nakazeného hovädzieho dobytka. Išlo tak o nelegálny obchod s chorým dobytkom. Praktiky tajne nafilmoval reportér televízie TVN24.

“Vedúci mi prikázal, aby som mäso označil ako zdravé a trochu ho prikrášlil. Bolo to hrozné, verte mi. Zo smradu hnijúceho mäsa sa vám chce vracať. Musel som ho zoškrabovať nožom, aby vyzeralo lepšie,” povedal reportér Patryk Szczepaniak. “Aj tak nevieš, čo ješ,“ povedal mu jeho vedúci, keď sa ho reportér pýtal, či mäso nie je pokazené. Bitúnok bol následne uzavretý. Vec riešili aj na mimoriadnom parlamentnom výbore pre pôdohospodárstvo, vec riešila aj Európska komisia, ktorá do Poľska poslala inšpektorov. Pravidelne sa na území Slovenska objauje aj kauza s kuracím mäsom nakazeným salmonelózou.