BRATISLAVA – Už o menej ako rok sa v Tokiu začnú letné olympijské hry, ktoré sa do metropoly Japonska vrátia po viac ako polstoročí. Tokio strieda brazílske Rio de Janeiro a to, že juhoamerický temperament, uvoľnenosť a zábavu strieda strohá disciplína či poriadok cítiť a vidieť v Tokiu na každom kroku.
Svoje o tom vie aj generálny sekretár Slovenského olympijského a športového výboru Jozef Liba, ktorý bol v Japonsku na viacerých inšpekčných cestách. Glob.sk sa s ním o olympiáde 2020 porozprával.
Bude rozdiel medzi budúcimi olympijskými hrami a tými minulými?
-Rozdiel medzi prípravami Rio 2016 a Tokio 2020 je veľmi veľký a markantný. Keď sme chodievali do Brazílie na kontrolu pred olympiádou, tak vždy všetko fungovalo na poslednú chvíľu. Veci neboli pripravené, lebo to bol taký ten juhoamerický temperament, ale vyvažovali to svojou dobrou náladou, veselosťou, spontánnosťou. Spoliehali sa na fakt, že Rio je nádherné mesto. V Japonsku, keď sme išli na inšpekciu a prechádzali sme cez Tokio okolo jedenástej dopoludnia tak som sa veľmi čudoval, aká je plynulá doprava. Že to nie je možné, ako málo ľudí a áut bolo na cestách.
Pochválil som ich, ako majú skvele zvládnutú infraštruktúru v takom obrovskom meste ako je Tokio. Človek s organizačného výboru na mňa prekvapene pozrel a iba stroho povedal, že veď všetci sú v práci, všetci robia. Takže kým v Rio de Janeiro boli všetci o jedenástej na pláži, v Tokiu nechápali, prečo sa ich to vôbec pýtam. Takú samozrejmosť, že všetci cez deň robia. To je práve tá paralelela. Oni majú všetko pripravené, rozpočítané, dodržiavajú harmonogramy aby bolo všetko hotové načas a nie až počas olympiády, alebo vôbec. Všetci robia naozaj na 100 percent. Príkladom je olympijská dedina, kde dodržiavajú termíny na minútu presne a sú ešte aj popredu, aby mali čas si to odkontrolovať, aby splnili do bodky to, čo deklarovali.
Sú už všetky športoviská, ubytovanie, infraštruktúra kompletne pripravené?
-Hotové ešte nemajú všetko, ale nemali sme zatiaľ jedinú informáciu, že by mali niekde časový sklz. Že by boli pozadu s harmonogramom prác. Myslím si, že teraz prichádza také zaujímavé obdobie testovania jednotlivých športových súťaží. V období posledného roka sa musia všetky športoviská a haly otestovať. Teraz začína to obdobie, ktoré nám ukáže nielen technickú pripravenosť Japoncov. Ale aj ľudskú stránku, pripravenosť všetkých, ktorí sa budú pohybovať okolo olympiády, čo je najdôležitejšie. Rovnako aj ich flexibilitu, keďže Japonci sú zvyknutí pracovať podľa príkazov, sú veľmi strohí, disciplinovaní a keď majú vybočiť doľava či doprava, tak je s tým problém. Tu sa ukáže, ako sú schopní zvládnuť. V tomto smere improvizovať boli naopak Brazílčania neskutoční.
V Tokiu majú byť tri OH dediny – už sú hotové?
-Vzdialenosti v Tokiu medzi športoviskami, ubytovaním a vôbec celkovo sú veľké a pohyb v tak obrovskom megameste ako je Tokio je veľmi náročný. Tá časová strata by bola obrovská, ak by sa mali športovci vždy vracať do olympijskej dediny a potom ísť späť. Preto budú tie dediny tri.
Čo doprava a počasie? To budú v Japonsku asi najväčšie extrémy a problémy. Najväčšie mesto sveta a k tomu teplo, vysoká vlhkosť vzduchu či zhon 35 miliónov ľudí na malom priestore. To bude bonbónik pre všetkých.
-To je veľmi dobrá otázka aj pre naše tímy a športovcov. My sme predsa len zvyknutí na stredoeurópske podmienky, na sucho, bez špecifickej vysokej vlhkosti a teplôt okolo 40 stupňov. Japonsko bude v čase olympiády veľmi horúce a vlhkosť vzduchu bude takmer na úrovni 95 percent. Máme v najbližšom období dve pracovné cesty do Tokia práve za účelom spoznania týchto klimatických podmienok, kde si to vyskúšame na vlastnej koži. Na druhej strane platí pravidlo, že podmienky budú pre všetkých rovnaké. Bude to iba o tom ako si naše realizačné tímy, naše podporné tímy nastavia možnosti aklimatizačných či tréningových pobytov pred olympiádou, aby si to vyskúšali a pripravili sa na japonský extrém. Samozrejme aj organizačný výbor robí všetko pre to, aby prispôsobil aj časy jednotlivých športov, štartov pre fyzický náročné disciplíny, aby to nebolo zdraviu nebezpečné. Aby sa maratón nebežal v najväčšom teple, aby 50 kilometrov chôdze neabsolvovali pretekári cez obed, kedy je najväčšie slnko a vlhkosť.
Čo všetko si priveziete zo Slovenska? Český výprava si napríklad berie so sebou chladiace vesty, bazény či špeciálne matrace na spanie.
-Budeme mať na jeseň špeciálne stretnutie s našimi potencionálnymi olympionikmi v Tokiu, kedy budeme všetky veci konzultovať. Od výživy, zdravovedy, technického zabezpečenia, organizácie predolympijských pobytov. Treba povedať, že sú to dve oblasti. Jedna je oblasť regenerácie, aby mohli naši športovci v iných a lepších podmienkach regenerovať. Či by to boli práve tie chladiace bazény, alebo špeciálne klimatizované miestnosti, iné ako budú v Tokiu v ponuke. Na to máme aj našu lekársku komisiu, ktorá predpokladám príde s nejakými odporúčaniami. Druhá vec je už samotné športovisko, kde už to síce neovplyvníme, ale príprava na športový výkon by mala byť z našej strany optimálne zabezpečená. Aj preto máme naplánované štarty na jeseň či jar budúceho roka, aby si všetci zvykli na podmienky, aké budú v Tokiu.
Aký veľký počet športovcov a sprievodných tímov bude mať Slovensko v Tokiu?
-Tie čísla dnes rátame, že budú na úrovni predchádzajúcej olympiády v Rio de Janeiro 2016. To sú tie počty na úrovni 50 až 55 športovcov. Podľa týchto odhadov sa potom určuje aj počet realizačných tímov. Čo by malo byť 30 až 35 ľudí. Takže celá výprava by mohla byť na úrovni 90 ľudí.
Už sa vie kde bude mať hlavný stan slovenská výprava?
-Sú dve veci, ktoré sa riešia. Prvé je ubytovanie našich športovcov v rámci olympijskej dediny. Čo zatiaľ nevieme. Aj preto náš riaditeľ športového oddelenia a športový manažér pôjdu koncom augusta do Tokia, kde bude veľké stretnutie s organizátormi olympiády. Vtedy sa budú detailne rozoberať nielen prípravy športovísk, ale aj ubytovacie kapacity a ich využite. Budú tam konzultácie, mítingy, prezentácie a inšpekcie olympijskej dediny, s možnosťou diskusie a výberu ubytovania pre jednotlivé krajiny. Keď sa oni vrátia, už by sme mali vedieť podrobnosti. Treba si uvedomiť že OH dedina je tak veľká ako niektoré naše mestá, je to kapacita pre približne 16-tisíc ľudí. To je tá časť pre športovú výpravu. Čo sa týka ubytovania mimo OH dediny, tak intenzívne pracujeme na Slovenskom dome, ktorý už máme na 100 percent vybraný a zabezpečený. Je v centre mesta a má dobrú dostupnosť pre športovcov aj verejnosť.
Čo jednotlivé športoviská? Aké sú vzdialenosti medzi nimi? To bude zaujímať najmä fanúšikov či novinárov. Organizátori garantujú dopravu do polhodiny od OH dediny. Je tento údaj reálny?
-Je to veľmi kompaktný projekt. Má to dve zonácie. Prvá bude v oblasti OH dediny a v tokijskom zálive. Tie vzdialenosti sú od 10 do 40 minút, ale aj naše skúsenosti s dopravou sú výborné. Doprava chodí presne načas, nie sú žiadne problémy so zápchami, čo má byť garantované aj počas olympiády. Športoviská, ktoré budú mimo Tokia majú vlastný režim, športovci budú ubytovaní v satelitných dedinách, aby to mali bližšie. Či už je to golf, surfing, jachting, cyklistika. Tie budú mimo centra Tokia.
Zaujímavosťou je, že olympiáda sa bude konať aj vo Fukušime, kde relatívne nedávno vybuchla atómová elektráreň z dôvodu prírodnej katastrofy. Predstavuje táto skutočnosť nejaké zdravotné riziko, alebo nie?
–Myslím si, že my v tejto veci musíme byť pragmatickí a vychádzať z informácií, ktoré dostávame od organizačného výboru a Medzinárodného olympijského výboru. Tie poukazujú na to, aká je radiácia na danom mieste. Tieto informácie dostávame a myslím si, že ich budeme dostávať ešte častejšie, čím bližšie bude začiatok letnej olympiády. Ak však aj merania Svetovej zdravotníckej organizácie tvrdia, že to je bezpečné, tak musíme vychádzať z týchto faktov. Samozrejme športovec, alebo nejaký turista, ktorý tam vycestuje na vlastnú päsť, si musí individuálne zhodnotiť, či pre neho ide o riziko, alebo nie. V konečnom dôsledku sú informácie také, že všetko je v poriadku.
V Japonsku bývajú veľmi rizikovými aj zemetrasenia. Sú v tomto smere v Tokiu nejaké obavy?
-Po praktickej stránke sme zemetrasenia zažili aj my, keď sme boli v Tokiu. Ide o malé zemetrasenia do troch stupňov Richterovej stupnice, kedy sa trochu zatrasie zem, prípadne posteľ ak spíte. Pre našinca, ktorý takúto záležitosť nepozná, ide o prvotnú šokovú situáciu. Zrazu sa všetko začne hýbať a myslíte si, že je koniec sveta. Potom vám však Japonci povedia, že oni takúto vec zažívajú aj trikrát do týždňa. Čiže, pri malých zemetraseniach ide o bežnú záležitosť, horšie by bolo, keby nás postihlo nejaké väčšie zemetrasenie. Toho sme už v minulosti boli svedkami. Myslím si, že netreba v tomto smere vyvolávať zbytočnú paniku, nič také sa nestane a olympiáda bude úplne bezpečná.
Oficiálny rozpočet SOV na olympiádu je približne tri milióny eur. Ide o dostatočnú sumu? Čo všetko je v nej zahrnuté?
-Ide o rozpočet, ktorý pokrýva dve položky. Prvou je obdobie od zabezpečenia prípravy a logistiky na podujatie pre celú slovenskú výpravu na LOH 2020. Druhou časťou je Slovenský dom, ktorý je v tom zahrnutý. Myslím si, že sme rozpočet tvorili tak, aby bol reálny, ale aj optimálny. Pokiaľ dnes máme všetky údaje, ktoré sú relevantné pri tvorbe rozpočtu, tak si myslím, že je výška rozpočtu zatiaľ v poriadku.
Platí niečo aj Medzinárodný olympijský výbor? Povedzme letenky či ubytovanie.
-Áno, sú tam nejaké príspevky, ktoré ale nie sú stopercentné. Je to skôr príspevok na cestu pre kvalifikovaných športovcov. Organizačný výbor takisto pokrýva náklady v olympijskej dedine pre zúčastnených.
Aké sú súčasné priority organizačného výboru s výhľadom na Tokio?
-V súčasnosti je z logistického hľadiska hlavnou prioritou zabezpečiť dopravu. Musíme si uvedomiť, že v krátkom období olympijských hier, ktorý predstavuje zhruba mesiac, sa tam a späť presúva celý svet v niekoľkých várkach. A aby sa tam dostala aj naša výprava, tak už v súčasnosti je veľký tlak na rezerváciu leteniek. Čiže my už dnes pracujeme na tom, aby sme zabezpečili optimálnu prepravu našej výpravy. Druhá vec sú logistické záležitosti na území Slovenska. Pri tvorbe celého konceptu spolupracujeme so športovými zväzmi. Rovnako s nimi komunikujeme aj ich účasť na testovacích podujatiach v Japonsku, aby sme mali aj od nich nejaké výstupy a aby cítili našu podporu pri zabezpečovaní všetkých potrebných vecí. Niektorí športovci už majú isté miesta, čiže vedia, že do Tokia pocestujú. Takých je ale minimum, väčšina bojuje práve cez kvalifikačné podujatia o miesto na LOH 2020. Verím, že práve tam bude vidieť harmónia medzi športovým zväzom, športovcami a nami, aby sme všetko dobre zabezpečili. Druhá vec je teda otázka Slovenského domu. Tá bude zrejme v najbližších mesiacoch rezonovať skoro každý deň.
Jedna olympiáda bola v Brazílii, posledná bola v Kórei, nasledujúca bude v Tokiu, ďalšia zimná bude v Pekingu. Je pre vás komplikácia, že tieto destinácie sú ďaleko od Slovenska v takých časových pásmach a podmienkach, ktoré sú neprirodzené pre Slovensko?
-Samozrejme, je to iné, ako keby sa olympiáda konala v Nemecku alebo na Európskom kontinente. Sme však už na to zvyknutí. V súčasnosti máme 206 olympijských výborov na celom svete a vždy to je pre niektorý z nich výhoda, aj nevýhoda. V prípade, ak by sa olympiáda konala na Európskom kontinente, tak všetky výbory v Európe majú výhodu a nemajú problém s logistikou a cestovaním. Nastane aj situácia, kedy my musíme cestovať na Juhoamerický kontinent, potom do Ázie. A práve domáce olympijské výbory majú vtedy výhodu, pretože sú doma. Ide o istý druh spravodlivosti, že olympiáda sa vždy koná niekde inde, presúva sa z jedného kontinentu na druhý. Nenazval by som to komplikáciou, problém je v tom, že miesto konania je časovo vzdialené, ale mechanizmy prípravy máme nastavené zhruba rovnako. Existuje schéma, podľa ktorej pripravujeme jednotlivé podujatia, a tá je viac-menej rovnaká, či sa olympiáda koná v Amerike, Ázii, či v Európe. Horšia býva akurát adaptácia na dané podmienky, myslím si však, že profesionáli, ktorí s tým robia prakticky každý deň, sú na to zvyknutí. Z toho dôvodu to nevidím ako nejaký veľký problém.
Pri olympiádach je typický trend, že do programu pribúdajú nové športy. V súčasnosti tam je lezenie na umelej stene, BMX, trampolína, a podobne. Bude tento trend pokračovať ďalej a tým pádom pôjdu tradičné športy bokom?
-Tá snaha MOV nie je práve, aby tradičné športy zanikali a do popredia išli nové, moderné. Práve naopak, tradičné športy v programe ostávajú pevne zakotvené. Skôr ide o otváranie dverí a adaptáciu práve nových športov pri určitej redukcii účastníkov tradičných športov. Nie každý šport si totiž zachová svoju váhovú kategóriu, mnohé disciplíny sa menia v rámci klasických športov. To bývajú dôvody, prečo sa počty zvyknú upravovať a vzniká priestor pre nové športy. V olympijskej charte je zakotvené, že maximálny počet športovcov je 10.500, plus realizačné tímy. Keby sa tieto počty zrazu začali zvyšovať, tak nik by už nebol schopný organizovať tak veľké podujatie. Čiže, napriek tomu, že prichádzajú nové športy, tak kvóty na počet športovcov sú veľmi limitované a malé. Ide maximálne o desiatky športovcov, ktorí sa zúčastnia práve daného nového športu. Potom už je všetko na tom, ako športovci prezentujú danú disciplínu na olympiáde, aký je oň záujem zo strany medzinárodných federácií, ale aj samotných športovcov. Určitú rolu hrá aj mediálny záujem, či ho sledujú médiá, ale aj diváci po celom svete.
Na záver otázka – aký je váš odhad – profesionálny, alebo súkromný – koľko medailí získame? Vypadla nám C2 vo vodnom slalome, čo znamená o medailu menej…
-Ak si zoberieme históriu slovenských medailistov na olympijských hrách od Atlanty v 1996 až po Rio de Janeiro, tak by sme videli, že sú olympijské hry, kde máme skvelé výsledky, ale aj také, kde výsledky sú horšie. V priemere získavame 1 až 6 medailí. Myslím si, že každá medaila by bola dobrá, zlatá o to viac. Skúsme zopakovať to, čo bolo naposledy v Riu, pridať niečo navyše a bude to ideálne. Keď na jar budúceho roku budeme vedieť presné počty a mená ľudí, ktorí nás budú reprezentovať, tak budeme opäť o niečo múdrejší. Rovnako budeme vedieť, aká je naša konkurencia. Ale myslím si, že každá medaila by nás potešila.