BRATISLAVA – Rok 2018 sa nesie v znamení dôležitých výročí. V týchto dňoch uplynulo 70 rokov odo dňa, kedy Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) prijalo Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. V tomto dokumente sú spísané práva ľudí bez rozdielu farby pleti, pohlavia, vierovyznania či názoru. Podľa profesora Miroslava Kusého je dokument stále aktuálny a svet sa má o ľudských právach stále čo učiť.
“Po Druhej svetovej vojne bolo potrebné vytýčiť nejaké pravidlá správania sa vzájomne tolerantných a slušných ľudí tak, aby to zodpovedalo tým normám, ktoré prijala Charta OSN a nakoniec Deklarácia ľudských práv. To sa stalo práve desiateho decembra a my si to pripomíname ako výročie,” povedal pre Glob.sk profesor Kusý.
Tento dokument vznikol v období, kedy si svet veľmi uvedomoval, aký dosah môže mať zásah do ľudských práv. Druhá svetová vojna je neslávne známa koncentračnými tábormi a potláčaním práv ľudí na základe odlišného vzhľadu či náboženstva. Podpora a ochrana ľudských práv sa stali jednou z najdôležitejších oblastí pôsobenia Organizácie spojených národov od roku 1945. Zakladajúce štáty OSN sa vtedy rozhodli, že zabránia zopakovaniu hrôz druhej svetovej vojny.
Všeobecná deklarácia ľudských práv je prvým medzinárodným dokumentom, ktorý sa zameral na ochranu ľudí a ich práv. Nie je právne záväzná, slúžila najmä na inšpiráciu pri tvorbe zákonov krajín. Moderné krajiny si dnes ľudské práva vykladajú trochu inak. Ochrana života je stále dôležitá, vyspelé krajiny ju majú zakotvenú vo svojich zákonoch. Aktuálne sú dnes trochu iné témy.
“Samozrejme, v dokumente je veľa práv a dodržiavanie je rôzne od krajiny ku krajine. Dnes je v mnohých krajinách problémom dodržiavanie slobody tlače, tieto slobody sú v mnohých krajinách problematické,” tvrdí Kusý.
Deklaráciu sa máme snažiť chápať nie ako zákon, ale ako niečo, čím by sme sa mali inšpirovať. “Je to niečo ako 10 Božích prikázaní, vieme, že ich nedodržiavame ale sú takým horizontom, ku ktorému smerujeme,” vysvetľuje dôležitosť deklarácie Kusý.
Slovensko na tom s dodržiavaním ľudských práv nie je ideálne. “Na Slovensku sú aktuálne otázky, ktoré súvisia s ľudskými právami nepriamo, napríklad korupcia, postavenie médií v krajine a podobne. To sú vážne otázky, nie sú v Deklarácií ľudských práv zakotvené, ale odvodzujeme ich z nej,” povedal Kusý.
“Deklarácia je ideál ľudských práv. Je dobré si pripomínať, že toto by malo byť takto a poznať tú normu o ktorú ide a k tej sa porovnávať,” tvrdí profesor. Podľa neho nie je podstatné hodnotiť, či dokument na 100% dodržiavame, ale snažiť sa o to. “Tak to má byť,” povedal Kusý na záver.
Najviac bojujú ženy
Pri príležitosti tohto výročia svoju správu predstavila aj organizácia Amnesty Internacional. “Správa monitoruje a ukazuje, čo sa dialo v jednotlivých regiónoch. Tohto roku boli kľúčové dve zásadné línie. Boli to samozvaní drsní muži na čele krajín, prípadne organizácií, ktorí sa vo veľkej miere snažili ľudské práva redukovať, obmedzovať, a to špeciálne vo vzťahu k ženským právam. A druhá línia je práve rezistencia žien voči týmto tendenciám,” uviedol riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda, ktorý v Bratislave správu predstavil.
Správa kritizovala výrazné obmedzenia práv žien, ktoré sa v našich končinách dostali do zákonov. Išlo najmä o obmedzenie reprodukčných práv žien.
Našli sa však aj pozitíva. Tento rok bol podľa správy výnimočný najmä množstvom organizácií či hnutí, kde figurujú ženy alebo majú chrániť ženské práva. “Sú tam aj špecifické témy, ako zodpovednosť spoločnosti za dodržiavanie ľudských práv či poukázanie na to, ako twitter nerobí nič preto, aby sa rôzne formy digitálneho násilia nediali. Nechýba ani téma, ktorá zasiahla aj Slovensko – utečenci a migranti,” informoval dnes Sloboda.