BRATISLAVA – Zdravotníctvo si od nového roka viditeľne polepší. Historicky najväčší badžet ohlásila ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská koncom septembra teda ešte pred schválením štátneho rozpočtu vládou. Dnes už vieme, kam miliardy eur poputujú kontrétne. Odborník sa ale obáva najhoršieho a to, že rezort zdravotníctva skončí v debete.
Ministerstvo financií dostane v roku 2019 až 5,2 miliardy eur do svojho rozpočtu. Ako bude táto suma prerozdelená informoval rezort zdravotníctva v týchto dňoch. Nový spôsob financovania má prispieť k stabilite a transparentonosti v sektore. ,,Bude sa zohľadňovať inflácia aj starnutie obyvateľstva. Bude presne vyšpecifikované do akého segmentu zdravotníctva koľko treba prostriedkov z verejného zdravotného poistenia,” uviedla pre Glob.sk hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Radka Kuruca zmena rozpočtovania umožní lepšie sledovať celkové výdavky na zdravotníctvo. ,,Výdavky sa budú zároveň sledovať podľa vecných oblastí, akými sú lieky, nemocnice, či ambulancie,“ dodal Kuruc.
Analytik Health Policy Institute Tomáš Szalay je voči plánovanému rozpočtu skeptickejší. Napriek obrovskej dotácii, ktorú rezort zdravotníctva očakáva, hovorí o nedostatku financií. ,,Nárasty platov, platové automaty a pomerne vysoké očakávanie sektora povedú k tomu, že zdravotníctvu budú ku koncu budúceho roku chýbať peniaze. Poisťovne skončia v mínuse alebo v mínuse skončia samotní poskytovatelia,” povedal pre Glob.sk Szalay.
Rezort financií pritom argumentuje číslami, podľa ktorých by sa vďaka novému financovaniu mal zvýšiť do roku 2025 počet zachránených ľudských životov o 2500. „Lepšie výsledky budú dosiahnuté cielenými opatreniami zameranými na zvyšovanie miezd a skvalitnenie prevencie, na ktoré je vyčlenených 200 miliónov eur,“ povedal riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií Štefan Kišš.
Časť z nového rozpočtu si ukrojí aj zdravotnícky personál. Zo sumy 200 miliónov eur poputuje 70 miliónov na platy nemocničných aj ambulantných zdravotných sestier. Mzda sa im tak vyšplhá o 10 percent nad rámec toho, čo majú dnes.
Ďalších 100 miliónov eur z rozpočtu poputuje do nemocníc na investície. Rezort zdravotníctva už vie, na čo bude táto suma použitá. ,,Uvedené finančné prostriedky sú určené na rekonštrukciu a modernizáciu priestorov zdravotníckych zariadení, nákup zdravotníckej technológie, obnovu a modernizáciu prístrojov a zariadení,” informovala hovorkyňa Eliášová.
Podľa analytika Szalaya by boli peniaze najväčším prínosom vo verejnom zdravotníctve. ,,Na to, aby ste urobili aspoň základnú údržbu nemocníc, potrebujete viac ako 100 miliónov eur ročne. Investičný dlh štátnych nemocníc je podstatne väčší. Keby sme peniaze investovali do verejného zdravotníctva, efekt “na konci dňa” by bol asi najväčší,” vysvetlil analytik.
Lepším hospodárením by si mohla polepšiť aj štátna kasa. Zefektívnenie výdavkov, ktoré slovenské zdravotníctvo plánuje, môže štátnej kase priniesť až 140 miliónov eur. ,,Revízia úhrad za lieky patrí medzi kľúčové úsporné opatrenia a štátu môže ročne ušetriť až 50 miliónov eur,” uvádza ministerstvo financií v tlačovej správe. Úhrady za lieky už neboli pritom sedem rokov menené. Doplatky z verejného poistenia sú teda často stanovené podľa ceny jedného z drahších liekov v skupine liekov s rovnakou účinnou látkou.
Kontrolu výdavkov na zdravotníctvo pripravujú analytici z Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií v spolupráci s Inštitútom zdravotnej politiky ministerstva zdravotníctva. ,,Vďaka dvojročnej spolupráci sa podarilo ušetriť 108 miliónov eur bez negatívneho vplyvu na pacientov,” píše sa v závere správy ministerstva financií.
