Komentáre a názory

Komentár Juraja Miškova: Slovákov ohrozuje chudoba. Energetická

Bývalý minister hospodárstva Juraj Miškov. Zdroj: Archív

Problém energetickej chudoby, kedy sa energie stávajú cenovo nedostupnými, netrápi iba rozvojové krajiny, ale čoraz častejšie sa tento fenomén objavuje i v krajinách Európy. Posledný prieskum EÚ ukázal, že energetická chudoba v Európe ohrozuje minimálne 50 miliónov ľudí. V USA sú posledné čísla ešte hrozivejšie. Problémy s platením rastúcich cien energií má až tretina Američanov.

Aj keď neexistuje jednotná definícia energetickej chudoby, jej podstatu najlepšie ilustruje dilema “heat or eat”, čiže “kúriť alebo jesť”. Ľudia, ktorí sú ohrozovaní energetickou chudobou nemajú dosť peňazí na úhradu nákladov na energie – kúrenie, vodu, elektrinu. Ak chcú zaplatiť účty za energie, nezostanú im v domácnostiach peniaze na jedlo.

Vo Veľkej Británii je definovaná ako “energeticky chudobná domácnosť” taká, ktorá musí na energie vynaložiť viac ako 10% svojho príjmu. Na Slovensku by patrila, podľa rovnako nastavenej definície, medzi energetickú chudobu väčšina Slovákov. Podľa Eurostatu minieme na Slovensku na energie až 17% z príjmov domácností.

Možno práve preto Ficova vláda povinnosť, ktorú nám ukladala európska smernica – zaviesť definíciu energetickej chudoby – vyriešila šalamúnsky. Do Zákona o regulácii z roku 2012 uviedla, že za energetická chudoba je “stav, kedy priemerné mesačné výdavky domácnosti na spotrebu elektriny, plynu, tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody tvoria významný podiel na priemerných mesačných príjmoch domácností.” Čo je “významný podiel” však už zákon ďalej nehovorí. Presne v zmysle hesla alibistických politikov: keď nie je jasná definícia, nie je žiadny problém.

Ďalším súvisiacim problémom sú chýbajúce nástroje štátu na pomoc zraniteľným spotrebiteľom a nízkopríjmovým skupinám, ktorých energetická chudoba dnes ohrozuje v najväčšej miere. Problém je o to naliehavejší, že po období užívania si nízkych cien energií na trhoch prichádza k ich opätovnému rastu. Elektrina atakuje hranicu 60 EUR/MWh, čo je už trojnásobok ceny z roku 2016. Obdobne rýchlo rastie aj cena zemného plynu či ropy.

Dnes už preto nie je čas na lacné teatrálne gestá s trhaním faktúr pred kamerami, ale vláda pod vedením premiéra Pellegriniho by mala iniciovať prípravu rýchlych a efektívnych opatrení na boj s energetickou chudobou.

*autor je bývalým ministrom hospodárstva