Premiérom Dánska je Lars Lökke Rasmussen, ktorý vymenoval novú vládu

Kodaň 28. júna (SITA) – Funkcie dánskeho premiéra sa dnes ujal vodca stredopravej liberálnej strany Venstre Lars Lökke Rasmussen, ktorý kráľovnej Margaréte II. oficiálne predstavil svoju novú 16-člennú vláde. Venstre sa nepodarilo nájsť koaličného partnera a rozhodla sa preto zostaviť menšinovú vládu. V 179-člennom parlamente má iba 34 kresiel a bude preto silno závislá na vonkajšej podpore, ktorú chce získavať prípad od prípadu.

V dejinách Dánska je to druhá vláda s najmenšou parlamentnou podporou a niektorí odborníci pochybujú, že prežije do konca svojho mandátu. Ešte menšiu podporu – 22 parlamentných kresiel – mala iba vláda, ktorá vznikla v roku 1973. Vládla 14 mesiacov, informovala tlačová agentúra Reuters.

Venstre patrí do skupiny stredopravých strán, ktoré vyhrali pred týždňom všeobecné voľby, avšak samotná strana dosiahla najhoršie výsledky za štvrť storočia a nepodarilo sa jej vytvoriť širokú vládnu koalíciu.

Populistická a euroskeptická Dánska ľudová strana (DF), ktorá je pravicová vo väčšine svojich politík, odmietla vládnuť, hoci vo voľbách dosiahla svoj doteraz najlepší výsledok – 37 parlamentných kresiel a stala sa najväčšou pravicovou stranou v parlamente. Svoj vstup do vládnej koalície podmieňovala radom požiadaviek, vrátane usporiadania referenda, či má Dánsko zostať v Európskej únii, zvýšenia štátnych výdavkov a obmedzenia imigrácie.

Rasmussen sa teraz bude musieť spoliehať na podporu ďalších strán, vrátane DF, pri každom z hlasovaní. V piatok, keď neuspel v rokovaniach o vytvorení koalície s DF a ďalšími stranami, oznámil, že počas víkendu vytvorí menšinovú.

Za ministra financií vymenoval skúseného politického veterána strany Clausa Frederiksena, ktorý rovnakú funkciu zastával už v rokoch 2009-2011. Je o ňom známe, že má dobré pracovné vzťahy s DF.

Ministrom zahraničných vecí sa stal podpredseda strany Venstre Kristian Jensen. Má síce málo skúseností v tejto oblasti, ale vlani sa istý čas očakávalo, že prevezme predsedníctvo strany po Rasmussenovi, ktorého postavením otriasal škandál s výdavkami.

Inger Stöjbergová sa ujala funkcie ministerky pre cudzincov a integráciu čítať viac

Francúzsky premiér v súvislosti s terorizmom hovorí o vojne civilizácií

Paríž 28. júna (SITA) – Francúzsky premiér Manuel Valls dnes vyhlásil, že Francúzsko ešte nikdy nečelilo takej hrozbe útoku ako teraz a v rozhovore pre francúzske médiá Europe 1, i-Télé a Le Monde upozornil, že sa treba pripraviť aj na ďalšie možné útoky teroristických organizácií vo svete.

Uviedol, že vojna proti extrémistickej organizácii Islamský štát bude dlhá, lebo “Daíš (arabský akronym predchádzajúceho názvu IS – Islamský štát v Sýrii a Levante používaný aj francúzskou vládou) sa snaží nanútiť svoju “totalitnú ideológiu a svoje odnože celému svetu”.

Francúzsky premiér sa súčasne vyjadril k piatkovému útoku v Saint-Quentin-Fallavier, keď vyjadril sústrasť pozostalým po obeti, a uviedol, že “na barbarstvo, násilie a smrť” si nemožno zvyknúť. Vyzdvihol aj reakciu radových Francúzov, ktorí sa v piatok a v sobotu zišli na smútočných zhromaždeniach, aby odsúdili extrémizmus.

Valls si uctil aj pamiatku obetí ďalších dvoch útokov, ku ktorým došlo v piatok v Tunisku a Kuvajte. “Boj proti terorizmu nemá hranice,” upozornil Valls v tejto súvislosti a pripomenul aj misiu francúzskych jednotiek v západoafrickom Mali a ich účasť v medzinárodnej koalície bojujúcej proti islamistom v Iraku.

Francúzsky premiér zdôraznil, že tento boj nie je len “obranou západných hodnôt, ale aj hodnôt humanizmu”.

Pripomenul ďalej, že prvými obeťami islamistov boli moslimovia. “Boj sa vedie v rámci islamu – medzi humanistickým a tmárskym islamom,” tvrdí Valls, podľa ktorého “nesmieme prehrať túto vojnu”, ktorú označil za “vojnu civilizácií”.

Valls pripomenul, že francúzska vláda prijala mimoriadne opatrenia, aby znížila riziko islamistických útokov. Uviedol, že bezpečnostné zložky majú do činenia aj s vnútorným nepriateľom, pričom spomenul prípady občanov, ktorí z Francúzska vycestovali do Sýrie, kde sa po boku islamistov radikalizovali.

Valls vyjadril ľútosť, že občanom nemôže prisľúbiť okamžité výsledky boja s terorizmom, ale poznamenal, že bezpečnostné zložky od roku 2013 vo Francúzsku zabránili najmenej šiestim atentátom.

12 pel

čítať viac

Referendum v Grécku prichádza podľa Kažimíra neskoro

vyšlo aj v DOM

BRATISLAVA 28. júna (SITA) – Grécke referendum podľa ministra financií SR Petra Kažimíra (Smer-SD) je síce legitímny nástroj, ktorý treba rešpektovať, no prichádza neskoro. Uviedol to v nedeľu v diskusnej relácii televízie TA3. Kažimír sa posledné dni zúčastňoval v Bruseli na rokovaniach ministrov financií krajín eurozóny (Eurogroup). Referendum o prijatí návrhov medzinárodných veriteľov na riešenie dlhovej krízy sa má v Grécku konať 5. júla. Premiér Alexis Tsipras už vyzval Grékov, aby v referende hlasovali proti návrhu veriteľov..

Slovenský minister financií tvrdí, že nástroje Európskej centrálnej banky, komisie i rezortov financií členov EÚ sú dostatočné na to, aby sa prípadné problémy na gréckom finančnom trhu dali ohraničiť, a aby sa táto nákaza nešírila ďalej. Zároveň dodáva, že splátkový kalendár pre Grécko je na najbližšie mesiace náročný. Prvú splátku musí Grécko zaplatiť už v utorok 30. júna, kedy sa končí záchranný program. Z čoho krajina dlh zaplatí, si Kažimír netrúfal odhadnúť, hovorí, že na takúto otázku vie odpovedať len grécke ministerstvo financií.

“Chceli sme umožniť Grécku, aby si získalo dôveru a normálne refinancovali svoj dlh,” uviedol Kažimír k záchrannému programu, ktorý bol začiatkom roka predĺžený do konca júna. Vyprší o pár dní a podľa Kažimíra Grécko bude musieť v najbližšom čase čeliť ťažkostiam na finančnom trhu a v bankovej oblasti. “Európska únia bude tento stav monitorovať,” hovorí minister financií Kažimír. Či Grécku hrozí bankrot, sa vyjasní v najbližších dňoch, keď sa uvidí, či je Grécko schopné zaplatiť splátku. K otázke prípadného odchodu Grécka z eurozóny minister povedal, že nikto nechce trhať eurozónu na kusy. “Nikto si nepraje ako preferovanú možnosť odchod Grécka z eurozóny,” uzavrel Kažimír.

Podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka (nominant Smer-SD) je situácia s Gréckom pod kontrolou. “Vieme zabezpečiť, že sa to nebude šíriť do eurozóny,” prízvukuje šéf rezortu diplomacie. Ako dodáva, čítať viac

Dva druhy kapitalizmu, ktorý je skutočne lepší?

O kapitalizme zameranom na dlhé obdobie môžeme hovoriť v prípade, že vedenie firiem sleduje najmä dlhodobé ciele a ich akcionári nie sú len krátkodobými špekulantmi, ale držia akcie niekoľko rokov. Opakom tohto kapitalizmu môže byť “finančný” kapitalizmus, kde sa manažment firiem orientuje najmä na krátkodobé výsledky, akcionárov zaujímajú len okamžité zisky. čítať viac