Putin sa zaviazal, že bude ďalej posilňovať ruskú armádu

Moskva 25. júna (SITA) – Prezident Vladimir Putin dnes vyhlásil, že Rusko potrebuje silnú armádu, aby odvrátilo hrozby pri svojich hraniciach. Putinovo vyjadrenie odráža napätie, ktoré vládne medzi Západom a Moskvou pre krízu na Ukrajine.

Putin v Kremli na stretnutí absolventov ruských vojenských akadémií povedal, že “silná armáda vybavená modernými zbraňami je zárukou zvrchovanosti a územnej celistvosti Ruska”.

Ruský líder sa podľa tlačovej agentúry AP zaviazal, že bude pokračovať v snahe o rozsiahlu modernizáciu armády, ktorá počíta s dodávkami obrovského množstva moderných zbraní.

Putin dodal, že Ruska nemá útočné úmysly a zameriava sa na “urovnanie sporov výlučne politickými prostriedkami pri rešpektovaní medzinárodného práva a záujmov ostatných národov”.

Vzťahy Rusko-Západ sa zhoršili a v súčasnosti sú na úrovni z obdobia studenej vojny. Spôsobila to anexia ukrajinského Krymského polostrova Moskvou a jej podpora proruského povstania na východe Ukrajiny.

čítať viac

Juncker nechce meniť návrh povinných kvót pre rozdeľovanie migrantov

Brusel 25. júna (SITA) – Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker dnes potvrdil, že nemá v úmysle zmeniť pôvodný návrh EK na prerozdelenie utečencov prostredníctvom povinných kvót medzi členské štáty únie, a to aj napriek výhradám viacerých krajín EÚ. Uviedol to dnes krátko pred otvorením dvojdňového summitu EÚ v Bruseli, na ktorom sa bude riešiť otázka migrantov v Európe.

“Dali sme tento návrh na stôl a chceme ho udržať taký ako je”, uviedol Juncker počas spoločnej tlačovej konferencii s predsedom Európskeho parlamentu (EP) Martinom Schulzom. Vyjadril pritom presvedčenie, že jeho projekt získa kladné stanovisko aj od ostatných inštitúcií – EP a Rady (členských štátov).

Komisia v apríli predložila plán, ktorý stanovuje povinné kvótový prerozdelenia azylantov z Grécka a Talianska medzi ďalších 23 členských štátov. V prvej fáze by išlo o presídlenie 40.000 utečencov pôvodom zo Sýrie a Eritrey. Malo by sa tak diať podľa kľúča, ktorý berie do úvahy HDP každej krajiny, počet jej obyvateľov, mieru nezamestnanosti a počet už prijatých utečencov.

Tento návrh bude počas summitu EÚ hlavnou témou rokovania premiérov a prezidentov členských krajín. Už pred summitom bolo jasné, že vznikli dva názorové tábory, keď Junckerovu iniciatívu podporujú krajiny najviac postihnuté prílivom utečencov (Taliansko, Grécko, Nemecko, Rakúsko alebo Švédsko), ale asi polovica krajín EÚ vyjadrila voči tomuto návrhu vážne výhrady. Vlády viacerých krajín, vrátane Slovenska a Českej republiky, požadujú namiesto povinných kvót dobrovoľný mechanizmus pre prijímanie utečencov.

Juncker od začiatku bráni návrh EK, pričom argumentuje potrebou európskej solidarity a pracovnej sily pre starnúcu Európu. Odporcovia naopak tvrdia, že navrhnutý plán by len posilnil fenomén nelegálneho prisťahovalectva a tiež protiimigrantské nálady väčšinovej verejnosti.

Podľa údajov EÚ od začiatku tohto roka vstúpilo na európsku pôdu vyše 100.000 ilegálnych prisťahovalcov, najviac z nich – okolo 60.000 – sa ocitlo v Taliansku.

čítať viac

Odborníčka na zdravý životný štýl Mgr. Katarína Skybová bude online: Pýtajte sa na všetko o chudnutí!

Chcete zmeniť životosprávu, aby ste sa zbavili prebytočných kíl? Ako zvládnuť prechod na nové stravovacie návyky? Aj s týmito otázkami sa môžete obrátiť na odborníčku na redukciu hmotnosti a zdravý životný štýl PhDr., Mgr. Katarínu Skybovu, ktorá bude online v pondelok 29. júna 2015 od 11:00-12:00 v magazíne Vysetrenie.sk čítať viac

Srbsko odsúdilo rozhodnutie Maďarska vybudovať bariéru proti utečencom

Belehrad 25. júna (SITA) – Srbsko ostro kritizovalo Maďarsko, ktoré trvá na vybudovaní hraničnej bariéry s cieľom zastaviť prílev utečencov. Belehrad preto vyzval Európsku úniu, aby sa vyjadrila, či bude tolerovať na svojom území takéto bariéry, napísala dnes agentúra AP.

“Domnieval som sa, že Berlínsky múr už padol, ale teraz sa tu stavajú nové múry,” povedal dnes srbský minister zahraničných vecí Ivica Dačič, ktorý tým reagoval na bariéru, ktorá v rokoch 1961-1989 rozdeľovala Berlín. “Európa sa musí rozhodnúť, či doby stavania múrov patria do minulosti, alebo do budúcnosti,” dodal.

Nereagujúc na pohŕdanie a kritiku zo strany medzinárodného spoločenstva maďarská vláda oznámila, že postaví dočasnú obrannú bariéru na svojej južnej hranici so Srbskom tak rýchlo, ako to len bude možné.

“Sme absolútne a prudko proti ich (Maďarska) rozhodnutiu vybudovať bariéru,” konštatoval Dačič na spoločnej tlačovej konferencii s gréckym kolegom Nikosom Kotziasom. Podľa neho tu už nejde iba o záležitosť, ktorá sa týka len Srbska a Maďarska alebo Grécka, ale záležitosť, ktorú musí rozriešiť Európa.

Podľa Kotziasa, ktorého krajina je jednou z najviac zasiahnutých prílevom utečencov, musí Európska únia konať skôr, než tento problém dosiahne omnoho dramatickejšiu úroveň.

Od začiatku tohto roka vstúpilo na územie Maďarska nelegálne okolo 60.000 ľudí, prevažne cez hranicu so Srbskom. Utečenci požiadajú v Maďarsku o azyl, na jeho území sa však dlho nezdržia a skôr, než úrady posúdia ich žiadosti, presúvajú sa ďalej do západoeurópskych krajín ako Rakúsko, Nemecko či Švédsko.

Maďarská vláda nariadila 17. júna ministrovi vnútra Sándorovi Pintérovi, aby do týždňa pripravil projekt na vybudovanie štyri metre vysokého dočasného plota na fyzické uzatvorenie hraníc so Srbskom. Plot má vytvoriť prekážku ilegálnym migrantom na 175 kilometrov dlhom hraničnom úseku.

2 20 clu rsc

čítať viac

Fico: Summit bude ťažký, hlavne otázka migrácie

BRATISLAVA 25. júna (SITA) – Predseda vlády Robert Fico očakáva, že summit lídrov Európskej únie bude „veľmi ťažký“. Ako v lietadle cestou do Bruselu uviedol pre novinárov, hlavnými témami summitu budú povinné kvóty migrantov a situácia v Grécku. Myslí si, že otázka migrácie bude náročnejšia, keďže je politická, a nie ekonomická.

Proti kvótam sú aj ostatné krajiny Visegrádskej štvorky a pobaltské krajiny. Krajiny V4 – Slovensko, Maďarsko, Poľsko aj Česko už v minulosti avizovali, že spoločne proti kvótam vystúpia. „Ten hlas je tak silný, že Donald Tusk ako šéf Európskej rady požiadal o stretnutie s krajinami V4. Verím, že sa nám podarí odstrániť zo záverov Rady povinné kvóty a že pomoc migrantom bude iba na dobrovoľnej báze,“ uviedol Fico.

Ako premiér pripomenul, na Slovensku sa začína diskutovať aj o téme referenda. To prvýkrát spomenul samotný premiér tento týždeň, keď parlament rokoval o migrácii. „Neviem si predstaviť, že je európske a solidárne nútiť niekoho niečo robiť,“ vyhlásil premiér.

Fico takisto hovoril aj o Grécku. Podľa neho sa blíži hodina, keď sa Slovensko musí začať pripravovať na odchod Grécka z eurozóny. „Nehovorím, že odídu, ale treba byť pripravený,“ myslí si. Dodal, že by bol radšej, ak by došlo k dohode a Gréci si urobili potrebné reformy. „Zatiaľ je to šanca 50 na 50, že dôjde k dohode,“ uviedol predseda vlády. Upozornil tiež, že pre tému Grécka sa summit môže predĺžiť až do nedele.

Na summite sa lídri okrem horúcich tém migrácie a Grécka budú krátko venovať aj bezpečnosti či zamestnanosti.

čítať viac

Pellegrini otvoril v parlamente podujatie Dni vidieka

BRATISLAVA 25. júna (SITA) – Predseda Národnej rady SR (NR SR) Peter Pellegrini dnes v budove parlamentu otvoril Dni vidieka so slovami “Milujeme naše Slovensko”. Už 15. ročník tejto akcie sa nesie v duchu hesla “Plánujme spoločne náš život na vidieku”, agentúru SITA o tom informoval odbor komunikácie s médiami NR SR. Predseda národnej rady prevzal nad podujatím záštitu. “Chcel by som veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí sa podieľajú na príprave tohto podujatia a venujú sa otázkam a problematike rozvoja života na vidieku, a to nielen poľnohospodárom, ale všetkým, ktorí na vidieku žijú a dotvárajú tak našu krásnu krajinu,“ uviedol Pellegrini počas oficiálneho otvorenia.

Jedným z hlavným cieľov dvojdňového stretnutia budú predovšetkým rozhovory so zákonodarcami o tom, čo slovenský vidiek potrebuje najviac. Debaty by sa nemali vyhnúť ani témam o jeho hlavných problémoch, a súčasne o možnostiach ich riešení, a predstavia sa aj aktivity, ktorým sa venujú jednotliví partneri a členovia.

čítať viac

Poliačik upozorňuje: Smer chce zatvárať liečiteľov do basy

BRATISLAVA 25. júna (SITA) – Smer-SD chce podľa poslanca NR SR za SaS Martina Poliačika zatvárať liečiteľov do basy. Ako upozornil dnes pred novinármi, okrem liečiteľov sa poslanci Smeru-SD snažia kriminalizovať poradcov pri advokácii či finančných činnostiach. Jediným kritériom je, že za svoju činnosť poberajú odmenu. Poslanci Smeru-SD predložili k novele Trestného zákona, o ktorom rokuje parlament, pozmeňujúci návrh, ktorým by boli tieto činnosti trestné.

Liečiteľstvo doteraz nemáme podľa Poliačika na Slovensku upravené v legislatíve. Mnohí však využívajú služby liečiteľov, mnohí zas tvrdia, že sú šarlatáni. „Nemáme systém akreditácií liečiteľov, vyhodnocovanie systému ich práce. Štát nevie povedať, ktorý liečiteľ je v poriadku, ktorý nie,“ upozornil Poliačik. Podľa neho však aj dnes má štát páky na to, aby tých, ktorí spôsobia svojím konaním ujmu, potrestal. SaS je podľa Poliačika za to, aby sme postavenie liečiteľov vyriešili ako v zahraničí, kde existujú cechy liečiteľov, ktoré vydávajú certifikáty pre prax.

Poslanci Smeru-SD chceli pozmeňujúcim návrhom upraviť neoprávnený výkon regulovanej činnosti. Podľa návrhu kto za odmenu vykonáva činnosť, ktorej obsahom sú úkony, na ktorých vykonávanie osobitný predpis vyžaduje predpísané kvalifikačné predpoklady a ktorej výkon inak podlieha dohľadu podľa osobitného predpisu, napriek tomu, že nemá oprávnenie vyžadované osobitným predpisom, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Poslanci Smeru-SD tiež navrhujú, aby sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky páchateľ potrestal, ak spácha takýto čin a získa ním väčší prospech. Ak získa značný prospech, hrozí mu trest odňatiam slobody na jeden rok až päť rokov. Ak by však získal prospech veľkého rozsahu, potrestá sa páchateľ odňatím slobody na štyri roky až osem rokov.

čítať viac

Gréci rokujú ďalej, možno odmietnu návrh veriteľov

ATÉNY 25. júna (SITA, Reuters) – Rozhovory medzi Gréckom a veriteľmi budú ďalej pokračovať, môže sa však stať, že Grécko neakceptuje nové návrhy veriteľov. “Inštitúcie predložili nový návrh, ktorý vrhá zaťaženie na pracovníkov a dôchodcov sociálne nespravodlivým spôsobom a zároveň sa vyhýba zvýšeniu zaťaženia pre tých, ktorí si to môžu dovoliť,“ povedal grécky vládny predstaviteľ. “Grécka strana považuje za nemožné, aby súhlasila s takýmto prístupom. Rokovania pokračujú na všetkých úrovniach,“ povedal.

Výsledok rokovaní medzi Gréckom a jeho veriteľmi je stále veľmi neistý, povedal zdroj z prostredia veriteľov po stredajšej schôdzke šéfov inštitúcií predstavujúcich veriteľov a šéfa skupiny ministrov financií eurozóny. “Je to stále veľmi neisté. Ešte nemáme dohodu,” odpovedal predstaviteľ na otázku, či sa na stredajších popoludňajších rozhovoroch dosiahol pokrok. Grécky minister hospodárstva George Stathakis povedal, že sporné sú už len tri z 50 návrhov Atén, ale niekoľko zdrojov oboznámených s rokovaniami uviedlo, že ich je oveľa viac. K otvoreným otázkam patria pracovné zákony, kolektívne vyjednávanie, reforma penzijného systému, mzdy vo verejnom sektore a daň z pridanej hodnoty a korporátna daň.

Štefanec podporil Junckerov investičný balík, ktorý oživí ekonomiku EÚ

Brusel 25. júna (SITA) – Európsky parlament (EP) schválil v stredu zriadenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI). Toto nariadenie podporil aj slovenský europoslanec Ivan Štefanec (nezávislý/Európska ľudová strana), ktorý v Junckerovom balíku vidí šancu na oživenie európskej ekonomiky.

“Investičný balík, ktorý predstavila Európska komisia, má za cieľ opäť naštartovať európsku ekonomiku a do budúcnosti zabezpečiť našu konkurencieschopnosť voči zvyšku sveta. Hospodárska kríza spôsobila, že chuť investorov vkladať kapitál do rizikovejších projektov, sa rapídne znížila,” skonštatoval slovenský europoslanec. Spresnil, že pokles investícií zasiahol najmä malých a stredných podnikateľov, ktorí tvoria až 99 percent všetkých podnikov v Európe a dlhodobo trpia nedostatkom kapitálu.

Štefanec upozornil, že nový fond tým, že na seba preberie riziko, otvorí priestor pre rozvoj podnikateľských aktivít a zároveň pre nárast zamestnanosti.

Podľa jeho slov je významným posunom oproti predchádzajúcim programom fakt, že vďaka multiplikačnému efektu nebude mať investičný plán veľký dopad na európske financie. Na druhej strane však riziko vidí v stave slovenského podnikateľského prostredia.

“Počet podporených projektov nie je pre jednotlivé krajiny dopredu daný. Tok financií sa bude odvíjať od množstva aktivít realizovaných cez súkromný sektor. Malé a stredné podniky sú však súčasnou vládou dlhodobo zanedbávané,” upozornil Štefanec. Tento stav spolu s viacerými prepojeniami veľkých firiem na vládnucu stranu podľa neho môže spôsobiť, že potenciál Slovenska nebude dostatočne využitý a EFSI bude mať v našej krajine podobne smutný osud ako eurofondy.

Slovensko by sa podľa Štefanca malo okrem veľkých infraštruktúrnych projektov sústrediť hlavne na energetiku, vrátane využívania obnoviteľných zdrojov, a investície do vedy a výskumu.