22. júna 2015 | Regióny.zoznam.sk

Liberáli navrhujú ihneď riešiť zákon o občianstve, je v rozpore s ústavou

BRATISLAVA 22. júna (SITA) – Strana Sloboda a Solidarita (SaS) navrhuje okamžite riešiť zákon o dvojakom občianstve spred piatich rokov, ktorý za tento čas pripravil o slovenské občianstvo viac ako tisíc ľudí. Ako povedal dnes na tlačovej konferencii v Bratislave predseda strany Richard Sulík, strana to považuje za rozpor s ústavou, pretože slovenského občianstva nesmie byť zbavený nikto. „Pred štyrmi rokmi sme podali sťažnosť na Ústavný súd SR, no ten sa za tieto roky nedokázal vyjadriť k takejto dôležitej téme,“ pripomenul. Ako pokračoval, koncom minulého roka prišiel minister vnútra Robert Kaliňák s návrhom, ktorý mal túto situáciu zmierniť, no podľa ich poznatkov je tento návrh nefunkčný.

Podľa Martina Klusa zo strany sú to práve občania žijúci v zahraničí, ktorí sa musia pokúsiť o zmenu pre nich nepriaznivej situácie. SaS sa preto pokúša osloviť práve túto komunitu, aby zvážila svoju účasť v budúcoročných parlamentných voľbách a postavila sa proti tým, ktorí im hádžu polená po nohy.

„Keď požiadate o občianstvo iného štátu, slovenské automaticky strácate, čo považujeme za rozpor s ústavou, pretože nikomu nemožno odobrať občianstvo proti jeho vôli,“ upozornil Klus. Absurdita je podľa neho aj v tom, že jeden deň naše občianstvo stratíte, na druhý deň si oň môžete požiadať na základe ministerskej výnimky. „Považujeme to za neudržateľné,“ doplnil.

Podľa SaS je nevyhnutné tento systém prehodnotiť. „Len hlúpy štát môže takto prichádzať o svojich občanov, často vzdelaných ľudí, športovcov, vedcov či osoby z kultúrneho prostredia,“ poznamenal Martin Klus. Naša republika sa im stavia chrbtom, pripomenul. Juraj Droba novinárom povedal, že urobí všetko pre to, aby títo ľudia nestratili tak dôležitú väzbu na Slovensko, akou je náš pas či pocit spolupatričnosti.

Agentúra SITA vydá k správe zvukový záznam

Ruská diplomacia vyjadrila hlboké sklamanie z predĺženia sankcií EÚ

Moskva 22. júna (SITA) – Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo dnes hlboké sklamanie nad tým, že “v EÚ sa znova presadil názor rusofóbnej loby”.

Ruský rezort diplomacie takto komentoval rozhodnutie Rady EÚ pre zahraničné záležitosti predĺžiť o ďalšieho pol roka sankcie uvalené na Rusko v súvislosti s vývojom na Ukrajine. Ruské ministerstvo pripomenulo, že “kľúč na urovnanie vnútroukrajinskej krízy bol a zostáva v rukách Kyjeva”.

K rozhodnutiu Bruselu sa dnes vyjadril aj šéf kancelárie ruského prezidenta Sergej Ivanov, ktorého neprekvapuje, že k predĺženiu sankcií “došlo práve dnes – v Deň pamiatky a smútku” za obeťami Veľkej vlasteneckej vojny, ktorý si v Rusku pripomínajú v deň výročia vpádu nemeckých vojsk na územie Sovietskeho zväzu z 22. júna 1941.

Na otázku novinárov, či oznámenie o predĺžení sankcií v tento deň nepovažuje za prejav cynizmu, Ivanov odpovedal: “Vás to prekvapuje? Mňa, bohužiaľ, už dávno nie”.

Predseda zahraničného výboru ruskej Štátnej dumy Alexej Puškov sa domnieva, že predĺženie sankcií EÚ voči Rusku povedie k zmrazeniu súčasného politického konfliktu medzi Moskvou a Bruselom. Upozornil, že EÚ nevyvíja na Kyjev tlak, aby plnil mierové dohody podpísané v Minsku. “Tu vzniká slepá ulička pri urovnaní konfliktu, lebo Kyjev neprestáva s ostreľovaním, v dôsledku ktorého zomiera civilné obyvateľstvo,” vysvetlil Puškov.

V slepej uličke sú podľa Puškova aj vzťahy Ruska a EÚ, lebo Brusel “nerozširuje sankcie, ale ich ani nezmäkčuje, ani ich postupne neruší”. Upozornil, že keby EÚ začala postupne prehodnocovať sankcie, vyvolalo by to pozitívnu dynamiku, lebo by nasledovali odvetné opatrenia Moskvy, “čo by v perspektívne prinieslo istú normalizáciu vzťahov”. Puškov okrem toho vyslovil podozrenie, že na rozhodovanie EÚ mali vplyv USA.

V reakcii na rozhodnutie EÚ predĺžiť platnosť sankcií uvalených na Rusko prijme Moskva recipročné opatrenia, uviedol dnes hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Pripomenul, že pokiaľ ide o sankcie, základom prístupu Ruska je princíp vzájomnosti. Pred novinármi, ktorí ho žiadali o komentár k rozhodnutiu Rady EÚ pre zahraničné záležitosti predĺžiť platnosť sankcií voči Rusku do 31. januára 2016, Peskov znova uviedol, že Rusko považuje tieto opatrenia za ničím nepodložené a protiprávne. Dodal, že Moskva nikdy nebola iniciátorkou sankčných opatrení.

Agentúra TASS informovala, že predseda ruskej vlády Dmitrij Medvedev dnes nariadil vicepremiérovi Sergejovi Prichoďkovi pripraviť pre prezidenta Vladimira Putina návrh na predĺženie odvetných opatrení prijatých Ruskom v reakcii na sankcie EÚ. Platnosť ruských sankcií sa bude predlžovať recipročne – o šesť

Rusko vlani zakázalo dovoz potravín západoeurópskej výroby v reakcii sa sankcie EÚ uvalené na fyzické a právnické subjekty z Ruska a východu Ukrajiny.

1 12 20 pel dem

Lajčák: Námornú operáciu v Stredozemí podporí aj Slovensko

LUXEMBURG 22. júna (SITA) – Ministri zahraničných vecí Európskej únie (EÚ) dnes odsúhlasili námornú operáciu v Stredozemnom mori, ktorá má zabrániť prevádzačom dostať utečencov do Európy. Ako na brífingu po rokovaní v Luxemburgu informoval novinárov minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, na operácii s názvom EUNAVFOR MED sa bude finančne podieľať aj Slovensko. EÚ predpokladá, že operácia bude stáť 11,82 milióna eur, náš podiel bude približne 0,5 percenta, čiže približne 65-tisíc eur. Ministri na rokovaní takisto schválili aj predĺženie sankcií voči Rusku a diskutovali aj o energetike.

Ako uviedol šéf rezortu zahraničia, operácia je zameraná na rozvrátenie prevádzačských sietí v Stredozemí. Jej cieľom je monitorovať situáciu v medzinárodných vodách, zadržiavať lode a likvidovať plavidlá. „Ide o prvú fázu boja proti nelegálnej migrácii, po nej by mala nasledovať druhá a tretia fáza,“ informoval Lajčák. Tie si však, ako vysvetlil, vyžadujú právny základ v podobe rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov alebo pozvanie legitímnej vlády Líbye. V sídle OSN v New Yorku o tejto možnosti podľa neho už rokujú.

Ministri zahraničných vecí na dnešnom rokovaní takisto formálne schválili predĺženie ekonomických sankcií voči Ruskej federácii. „To sú sankcie, ktoré súvisia s dodržiavaním Minských dohôd, tie by mali byť splnené do konca roka,“ uviedol Lajčák a dodal, že sankcie budú platiť do 31. januára 2016.

Na stretnutí hovorili ministri aj o energetike. „Debata potvrdzovala všetko, čo my na Slovensku považujeme za dôležité,“ uviedol šéf diplomacie. Spresnil, že za dôležité považuje diverzifikáciu zdrojov či budovanie interkonektorov. „Nachádzame sa v situácii, keď sa energetická mapa Európy prekresľuje a my musíme urobiť všetko pre to, aby vyzerala tak, ako chceme my, a nie ako chce tretia strana,“ priblížil tému energetiky Lajčák. Podľa jeho slov spolu s ďalšími kolegami zdôraznil, že je dôležité nevynechať z tohto procesu Ukrajinu. Ako dodal, o energetike ministrov informoval slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.

Ministri hovorili aj o blízkovýchodnom mierovom procese a strategickom partnerstve s Áziou. Na programe majú aj obed s generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-munom, s ktorým majú debatovať o lepšej spolupráci EÚ s OSN. Čaká ich aj téma vzťahov Únie a Macedónska, ktoré čelí napätej vnútropolitickej situácii.

Kažimír by uvítal dohodu o Grécku

BRATISLAVA 22. júna (SITA) – Minister financií Peter Kažimír by rád mal dohodu s Gréckom už na pondelňajšom mimoriadnom summite. “Moja osobná preferencia je mať komplexnú dohodu než prázdne predĺženie alebo ‘nedohodu’, pretože prázdne predĺženie programu Grécka nie je úprimným riešením. Bola by to plastická chirurgia, ktorá by sa eurozóne v konečnom dôsledku mohla vypomstiť,” uviedol v pondelok pred summitom Kažimír.

Ako Kažimír pripomenul, ministri financií štátov eurozóny sa stretávajú po druhý raz v priebehu piatich dní. “Vyzerá to tak, že časová tieseň je teraz náš najlepší priateľ, a preto by sme mali tento moment využiť,” myslí si Kažimír. “Dúfame v dobré a lepšie riešenia, no pevne s nohami na zemi. Kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič,” uzavrel Kažimír. Predseda vlády Robert Fico pred odletom do Bruselu zopakoval svoje stanovisko, že Grécko by malo zostať v eurozóne, ale nie za každú cenu.

Lídri EÚ budú na spoločnom rokovaní podľa informácií zverejnených Tlačovým a informačným odborom Úradu vlády SR hľadať východiská zo súčasnej gréckej dlhovej krízy s cieľom posilniť a stabilizovať ďalší vývoj v eurozóne. Summit sa začne o 19:00 v bruselskom sídle Európskej rady.

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme zhruba 240 mld. eur. Poslednú splátku z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Rozhovory viaznu na nezhodách medzi Gréckom a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. Platobná neschopnosť hrozí Grécku už koncom tohto mesiaca, kedy majú Atény splatiť MMF dlžnú čiastku v celkovej výške 1,6 mld. eur.

Dubovcová v utorok vystúpi v Bruseli v petičnom výbore

BRATISLAVA 22. júna (SITA) – Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová vystúpi v utorok 23. júna na zasadnutí petičného výboru Európskeho parlamentu. Do Bruselu ide na pozvanie predsedníčky výboru Cecilie Wikström. Predstaví sa s príspevkom zameraným na uplatňovanie petičného práva. Podľa informácií agentúry SITA sa bude venovať napríklad dôvodom, ktoré môžu ovplyvniť občana v jeho postojoch k základným právam a slobodám ako aj jeho aktivitu. Pozvanie výboru na tzv. hearing prišlo po tom, ako si jej správu za rok 2014 vypočulo v marci na schôdzi v Národnej rade SR do 20 poslancov.

Jana Dubovcová sa bude venovať napríklad vplyvu skúseností občana s vnútroštátnym uplatnením svojho základného práva ako aj vplyvu kultúry demokracie uplatňovanej v činnosti inštitúcií členskej krajiny na aktivitu jej občanov pri uplatňovaní svojich základných práv a slobôd vo vzťahu k orgánom Európskej únie. Druhou príčinou neuplatňovania si svojich práv je tiež pasivita, ktorú spôsobí buď neinformovanosť alebo nevedomosť ľudí. Len málo ľudí na Slovensku tuší o možnosti, že môžu sami alebo spolu s inými uplatniť kedykoľvek petičné právo a podať žiadosť či sťažnosť Európskemu parlamentu vo veciach, ktoré sa týkajú jeho pôsobnosti, a to petičnému výboru.

Verejná ochrankyňa práv je presvedčená o tom, že pre dobré fungovanie Európskej únie je nevyhnutné, aby súčasťou základného povinného školského vzdelávania dieťaťa v každej členskej krajine bolo vyučovanie o ľudských právach a základných slobodách, ako aj výchova k hodnotám, ktoré predstavujú.

Petičný výbor EP pozval ombudsmanku na základe odmietavého postoja Národnej rady SR k jej výročnej správe, tú poslancom predstavila 24. marca. Parlament ju vzal na vedomie. Rozprava k správe trvala niekoľko hodín, vystupovali v nej takmer výhradne opoziční poslanci. Vláde vyčítali, že ombudsmankine pripomienky a návrhy ignoruje a vyhýba sa systémovým riešeniam problémov. Vypočuť si ju však prišlo len do 20 poslancov. Verejná ochrankyňa práv sa v správe zameriava napríklad na to, že terénna sociálna práca, ktorá je na pleciach mimovládnych organizácií, u nás nefunguje a zodpovednosť za ňu by mal stopercentne prevziať štát. Problémom je však stále aj systém reedukácie, ktorý by sa mal u nás zmeniť. Tiež by sa mal zrušiť variant A v špeciálnych školách, do ktorého patria žiaci s ľahkým mentálnym postihnutím. Zaraďovanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia do špeciálnych škôl či tried má podľa jej slov osudový význam, pretože v takejto škole s najväčšou pravdepodobnosťou aj zostanú. Následne dieťa nemôže dosiahnuť stredoškolské vzdelanie s maturitou a nemôže ísť ani študovať na vysokú školu.

Aj na základe zistení Jany Dubovcovej v prípade nerovnakého prístupu ku vzdelávaniu rómskych detí začala konať i Európska komisia. Voči Slovensku začala 29. apríla konanie za diskrimináciu vo vzdelávaní. Slovenská republika porušila podľa Európskej komisie antidiskriminačnú legislatívu Európskej únie. Po Českej republike sme tak druhým štátom, voči ktorému komisia vedie v tomto prípade konanie.

Patrušev: Nemá zmysel zasahovať do občianskeho konfliktu na Ukrajine

Moskva 22. júna (SITA) – Tajomník ruskej Rady bezpečnosti Nikolaj Patrušev dnes v rozhovore pre denník Kommersant uviedol, že “Rusko nebude zasahovať do konfliktu na juhovýchode Ukrajiny, nevyzýva svojich občanov, aby išli do Donbasu bojovať, a nemá v pláne ani zatvárať hranicu s Ukrajinou”.

Podľa Patruševa je Moskva pripravená poskytnúť podporu a pomoc utečencom z Ukrajiny. Poukázal na to, že ukrajinských utečencov neprijíma ani EÚ, ani USA.

Zdôraznil však, že nemá zmysel zasahovať do “občianskeho konfliktu” na Ukrajine. Dodal, že Rusko nevyzýva svojich občanov, aby tam išli bojovať, ale “reálne tomu (aby na Ukrajinu odišli) nemôže zabrániť”. Vysvetlil, že ruskí občania reagujú na rozprávanie svojich príbuzných-utečencov z Ukrajiny, ktorí podávajú svedectvá o “zverstvách, ku ktorým tam dochádza”. “A potom zapracujú emócie: ľudia tam (na Ukrajinu) odchádzajú a zapájajú sa (do bojov),” vyhlásil Patrušev.

Spresnil, že v snahe zabrániť odchodu dobrovoľníkov Rusko nemôže uzavrieť svoje hranice s Ukrajinou. Upozornil, že Rusko “už aj tak kŕmi” obyvateľstvo Donbasu, ktoré má “mimoriadne zložité životné podmienky”. Pripomenul, že normalizácia sociálno-ekonomickej situácie v Donbase je zakotvená aj v mierových protokoloch z Minska a “je to starosť Ukrajincov”, ktorí to však podľa Patruševa nerobia.

Vplyvný ruský politik v rozhovore pre denník Kommersant vyhlásil, že “na území Doneckej a Luhanskej oblasti nie sú žiadne teroristické zoskupenia”. “Všetko sa dá vyriešiť bez občianskej vojny, ak sa budú plniť minské protokoly. Ale nedeje sa tak,” upozornil. Dodal, že mnohé ukrajinské rodiny sú rozhádané pre názory na konflikt a ich členovia zaujímajú diametrálne odlišné postoje. Tento stav označil za “občiansky konflikt”.

Podľa jeho presvedčenia Moskva urobila pre realizáciu minských protokolov všetko – sabotuje ich však Kyjev, pretože nechce rokovať s predstaviteľmi “povstalcov z Donecka a Luhanska”.

Na pretrvávaní krízy má záujem Washington, ktorý je iniciátorom udalostí na Ukrajine, vyhlásil Patrušev. Vysvetlil, že demokraticky zvolený prezident Ukrajiny Viktor Janukovyč Spojeným štátom nevyhovoval. USA sa rozhodli zosadiť ho násilným spôsobom, aj keď sa blížil koniec jeho funkčného obdobia a bolo jasné, že voliči by Janukovyča znova nezvolili.

“To bola ich politická chyba. Keby boli počkali, mohli doviesť ľudí, akých tam potrebovali, a to zákonným spôsobom. Ale oni (USA) iniciovali štátny prevrat. Keby nebol prevrat, neboli by ani udalosti na Kryme a východe Ukrajiny,” uviedol Patrušev.

Poukázal na to, že sociálno-ekonomická situácia na Ukrajine má tendenciu zhoršovať sa, preto USA “musia vymyslieť, prečo k tomu dochádza”. “Podľa ich logiky za všetko môže Rusko. Ich vôbec nezaujíma, čo sa bude diať na Ukrajine. Oni jednoducho potrebujú vyvíjať tlak na Rusko, tak to aj robia,” uviedol Patrušev.

12 pel gon

Matovič chce spoločné stanovisko strán k téme utečencov

BRATISLAVA 22. júna (SITA) – Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič vyzval predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, aby urýchlene zvolal stretnutie všetkých parlamentných strán. Na stretnutí by pritom mali prijať spoločné stanovisko k téme utečencov. To by malo podľa Matoviča zabrániť rozvíjaniu teórií, že politické strany sú za prijatie kvót pre migrantov. Predseda OĽaNO to povedal na dnešnom tlačovom brífingu.

“Považujeme za dôležité, aby sa stretli politické strany a zaujali jednoznačný postoj, aby ľudia na Slovensku nežili v neistote a nemuseli rozvíjať konšpiračné teórie. To nepomáha nikomu, iba extrémistom na uliciach,” povedal Matovič, podľa ktorého situácia, keď si ľudia vytvárajú predtuchy, iba napomáha rozvoju extrémizmu.

Predseda hnutia NOVA Daniel Lipšic na dnešnom brífingu ocenil, že Pellegrini na jeho podnet už zaradil bod o probléme nelegálnej migrácie na rokovanie parlamentu. “Je však dôležité, aby sa ešte predtým než prejde tento bod rozpravou, zišli parlamentné strany a dohodli sa na vecnom obsahu, k čomu v záväznom stanovisku pre vládu chce parlament prísť,” povedal Lipšic.

Slovensko by podľa Lipšica malo byť solidárne s ľuďmi, ktorí utekajú z krajín pre prenasledovanie. Ako dodal, je našou ľudskou povinnosťou takýmto ľuďom pomôcť, najmä ak sú z komunít, ktoré by sa nemali problém integrovať sa na Slovensku. “Myslím si, že každá krajina si má právo vybrať ľudí, ktorí prídu. To by malo záležať na dvoch kritériách. Prvé kritérium je, či sú naozaj títo ľudia prenasledovaní. Druhé kritérium, či majú potenciál integrovať sa do spoločnosti, v ktorej žiadajú o prijatie,” povedal Lipšic s tým, že to spĺňajú napríklad ľudia z Blízkeho východu.

Pri ekonomických migrantoch podľa Lipšica nie je riešením, aby všetci migrovali do Európy. Jedným z riešení je podľa predsedu hnutia NOVA vytvoriť bezpečnú zónu v severnej Afrike, možno na území dnešnej Líbye, kde by EÚ garantovala minimálnu mieru bezpečnosti. Nelegálnych migrantov nespĺňajúcich podmienky azylu by vrátili do tejto zóny, čím by sa zároveň eliminovala motivácia pre nelegálnu ekonomickú migráciu. “Nebude to zadarmo ani lacné, ale bude to lepšie riešenie ako prerozdelenie cez kvóty, čo by iba podporovalo iba ďalšiu migráciu,” povedal Lipšic.

Matovič si myslí, že jediné efektívne a spravodlivé riešenie, ktoré bude chrániť životy ľudí, je finančná pomoc nárazníkovým krajinám, schopným riešiť problém utečencov. Ako príklad uviedol Turecko. “V Turecku je 1,2 milióna utečencov zo Sýrie. Je to kultúrne veľmi podobná krajina utečencom z moslimských krajín. Ak chceme problém riešiť, poďme pomôcť Turecku s utečencami na jeho území a takto zároveň zabránime tisíckam zúfalých ľudí, ktorí by sa utopili v Stredozemnom mori,” povedal Matovič.

V súvislosti so sobotnou demonštráciou Lipšic ocenil profesionálny zásah policajného zboru a verí, že aj justičné orgány sa adekvátne zhostia svojej úlohy. Justíciu vyzval, aby v záujme generálnej prevencie zvážila aj udeľovanie krátkodobých nepodmienečných trestov odňatia slobody. Trestný zákon to podľa neho umožňuje, aby tieto tresty mali adekvátny efekt z hľadiska generálnej prevencie pre budúcnosť. “Každý má právo vyjadriť svoj názor, ale nikto nemá právo ničiť majetok a útočiť na bezbranných civilných ľudí,” dodal Lipšic.

Na otázku, či predseda vlády Robert Fico dostatočne odsúdil násilie počas sobotného protestu sa, Lipšic aj Matovič zhodli, že nie. Lipšic si myslí, že Fico politicky špekuluje. Ako dodal, má možno nejakú malú časť voličov, ktorí majú názory podobné názorom vyjadreným v proteste na SNP, a nechce si ich pohnevať. Štátnik by však podľa Lipšica mal povedať aj názor, ktorý nekorešponduje s názorom jeho voličov, ak je o ňom presvedčený.

V Bratislave sa v sobotu 20. júna uskutočnilo protestné zhromaždenie s názvom „STOP islamizácii Európy! Spoločne proti diktátu Bruselu, za Európu pre Európanov!“, ktoré protestovalo proti prílevu imigrantov do Európy. Polícia už v nedeľu 21. júna informovala, že v súvislosti s protestným zhromaždením v sobotu 20. júna v Bratislave skončili na polícii pre podozrenie z útokov na verejného činiteľa dve osoby. Pre podozrenie z prečinu výtržníctva, keď na nádvorie Bratislavského hradu počas cyklistických pretekov vnikla skupina približne 300 osôb a začalo dochádzať k napádaniu ľudí, polícia zadržala celkom 27 osôb. Ďalších 45 osôb policajti zadržali s použitím donucovacích prostriedkov na Židovskej ulici po tom, čo hádzali kamene a iné predmety na služobné motorové vozidlá parkujúce na Staromestskej ulici. Z prečinu výtržníctva poverený príslušník policajného zboru obvinil ďalšie tri osoby, ktoré policajti zadržali na mieste činu po tom, čo poškodili na Predstaničnom námestí dve služobné motorové vozidlá polície. Z celkového počtu zadržaných osôb pre podozrenie z trestnej činnosti je 41 občanov Českej republiky podozrivých z prečinu výtržníctva.

Fico: Slovensko podporuje integračné ambície Čiernej Hory

BRATISLAVA 22. júna (SITA) – Spoločnosť Slovenské energetické strojárne Tlmače sa v Čiernej Hore bude podieľať na výstavbe energetického zdroja. Po stretnutí s premiérom Čiernej Hory Milom Djukanovičom to v Bratislave povedal predseda vlády Robert Fico.

Tlmače by mali spolupracovať na výstavbe druhého bloku uhoľnej elektrárne Plevlje v Čiernej Hore. Fico čiernohorskému premiérovi ponúkol skúsenosti, ktoré má Slovensko z obdobia pred a po vstupe do Európskej únie. Ambíciu Čiernej Hory vstúpiť do NATO a EÚ predseda vlády SR dlhodobo podporuje. Výhody slovenského členstva v únii podľa Fica niekoľko desaťnásobne prevyšujú nad nevýhodami, Slovensko sa od roku 2004 dynamicky rozvíja a rastie, členstvo SR v EÚ považuje premiér za veľký, úspešný príbeh. Partnera z Čiernej Hory Fico uistil, že ambícia členstva v únii je tou najlepšou, akú môže krajina mať. Slovensko podľa Fica podporuje rozširovanie Európske j únie, ak krajiny plnia kritériá prijatia. Členstvo v NATO a EÚ je podľa slovenského premiéra pre malé krajiny mimoriadne výhodné, keďže môžu na modernizáciu využívať európske peniaze.

Premiér Čiernej Hory Milo Djukanovič považuje vstup do únie za jedinú reálnu alternatívu nielen pre Čiernu Horu, ale aj pre všetky európske štáty. Integrácia krajín západného Balkánu do únie by podľa neho okrem rozvoja prispela aj k stabilite regiónu. Čierna Hora má podľa slov Djukanoviča otvorených 20 prístupových kapitol. Čiernohorský premiér verí, že do konca roka jeho krajina dostane pozvánku na vstup do NATO, čo by mohlo predstavovať impulz v práci na členstve v EÚ.

Predseda vlády Čiernej Hory si vie predstaviť, že krajiny západného Balkánu by mohli spolupracovať podľa spôsobu krajín Visegrádskej štvorky. V ich prípade by mohlo ísť o “Západobalkánsku šestku”.