Fico o Kiskovi: Potvrdil dobrú ekonomickú kondíciu štátu

BRATISLAVA 18. júna (SITA) – Prezident Andrej Kiska vo svojej správe o stave krajiny podľa premiéra Roberta Fica potvrdil veľmi dobrú ekonomickú kondíciu Slovenska prejavujúcu sa najmä v zrýchľujúcom sa raste HDP a poklese miery nezamestnanosti, ale takisto v dobrom stave verejných financií. “Rovnako pozitívne možno vnímať, že prezident SR ocenil šancu, keď práve súčasný stav ekonomiky a verejných financií Slovenska vytvára predpoklady, aby ľudia po dlhých rokoch uťahovania opaskov reálne pocítili dobrú kondíciu našej krajiny na zlepšení svojej životnej úrovne,” uviedol Robert Fico vo svojom stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytol tlačový odbor Úradu vlády SR. Vláda SR v tomto smere podľa premiéra koná, a to nielen prostredníctvom balíkov opatrení na zlepšenie životnej úrovne ľudí, ale aj ďalšími rozhodnutiami, či už v oblasti výstavby infraštruktúry, podpory investícií a ďalších.

Podľa Fica svetlo na konci tunela, ktoré prezident vníma pri súdnictve, je vidieť vo výraznej miere vďaka krokom slovenskej vlády v tejto problematike. “Rovnako pri dlhodobých problémoch slovenského školstva a zdravotníctva, ktoré prezident SR pomenoval, možno uviesť konkrétne rozhodnutia a kroky, ktorými vláda SR tieto oblasti posúva dopredu,” uviedol Fico s tým, že o týchto aj ďalších opatreniach sú členovia vlády pripravení s prezidentom hovoriť s cieľom, aby medzi vládou a prezidentom pokračovala konštruktívna spolupráca.

Správu o stave republiky predniesol prezident Kiska v parlamente dnes o 10:00. Venoval sa v nej zdravotníctvu, regionálnym rozdielom, školstvu, spravodlivosti, súdnictvu a zahraničnej politike.

Slovensko je stále v hre o významnú investíciu, tvrdí minister Hudák

vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 18. júna (SITA) – Minister hospodárstva Vazil Hudák potvrdil počas rokovania parlamentu o zmene zákona o významných investíciách, že Slovensko je stále v hre o veľkú investíciu zahraničnej automobilky. “Sme vo finálnom kole. Máme šancu túto investíciu získať. Investor urobí rozhodnutie do polovice septembra,“ povedal Hudák počas svojho vystúpenia k novele zákona.

Meno zahraničného investora nechcel minister konkretizovať, ani výšku investície. Malo by však podľa neho ísť o niekoľkomiliardovú investíciu. “Je tu obrovská šanca pre Slovensko získať obrovskú investíciu, ktorá by priniesla tisícky pracovných miest. Na túto investíciu by sa ešte nabalili dodávatelia,“ konštatoval Hudák. Podľa neho aj preto je potrebné prijať v skrátenom legislatívnom konaní novelu zákona o významných investíciách ako aj novelu stavebného zákona. Tieto novely schválila vláda v stredu. Cieľom zmien je podľa Ministerstva hospodárstva SR (MH) zabezpečiť podmienky na efektívne využitie rozľahlých nevyužitých územných celkov na realizáciu ucelených hospodárskych činností, a to najmä v oblasti priemyslu, služieb, výskumu a vývoja. “Sme v nevýhode oproti našim konkurentom, čiže voči krajinám v tomto regióne. Potrebujeme mať priemyselný park pre tohto investora vybudovaný veľmi rýchlo, pretože tento investor urobí rozhodnutie do polovice septembra,” zdôvodnil zrýchlené legislatívne konanie Hudák.

Ak bude novela zákona schválená, budú sa po novom vydávať osvedčenia o významnej investícii aj podnikom so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu za účelom efektívneho využitia rozľahlých, doteraz nevyužitých území na budovanie strategických parkov určených na umiestnenie investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb a výskumu a vývoja. “V súvislosti s nedostatočnou pripravenosťou územia, opakujúcim a zvyšujúcim sa dopytom po existencii komplexne vybudovanej infraštruktúry, vrátane pozemných komunikácií a inžinierskych sietí na ploche o výmere nad 250 hektárov na území Slovenskej republiky neboli v uplynulých rokoch umiestnené niektoré zahraničné investície v oblasti priemyselnej výroby,“ uviedlo ministerstvo hospodárstva.

Aktuálna situácia týkajúca sa majetkovo-právnych vzťahov k nehnuteľnostiam na území Slovenskej republiky a ich evidencie je podľa rezortu hospodárstva mimoriadne komplikovaná. “Proces sceľovania rozdrobených území, pozemkových úprav, existencia inštitútu neznámeho vlastníka, hrozba možných reštitučných nárokov, nejasné dedičské vzťahy, chyby v evidencii a ďalšie aspekty predstavujú právnu neistotu ako aj značnú ťažkopádnosť pri realizácii veľkoplošných národohospodárskych aktivít, ktoré majú celospoločenský prínos,“ konštatovalo ministerstvo.

Kiska odcestuje v pondelok do Londýna, čaká ho vzácne stretnutie

BRATISLAVA 18. júna (SITA) – Prezident Andrej Kiska odcestuje na pracovnú návštevu Londýna v pondelok 22. júna. Ako agentúru SITA informoval Martin Lipták z tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta, Kiska v pondelok na Brookwoodskom cintoríne položí vence k pamätníku slovenských a českých vojakov, ktorí padli v boji proti fašizmu. Vojenský cintorín Brookwood je najväčší v Spojenom kráľovstve, v jeho hroboch sú desiatky českých a slovenských vojakov, ktorí slúžili v britskom Kráľovskom letectve. Následne sa stretne na hrade Windsor s princom Charlesom z Walesu. V pondelok večer sa na pôde slovenského veľvyslanectva uskutoční stretnutie s osobnosťami britského politického, kultúrneho či podnikateľského prostredia. Prezident sa tam stretne aj s krajanmi, slovenskými mladými profesionálmi a študentmi, ktorí pôsobia vo Veľkej Británii. Súčasne predstavia slovenský aeromobil a jeden z jeho prototypov bude vystavený pred zastupiteľským úradom SR v Londýne.

V utorok sa prezident Kiska stretne so starostom City of London Aldermanom Alanom Yarrowom. Stretnutie bude zamerané na rozvoj ekonomiky a britské investície na Slovensku. City of London sa rozhodlo udeliť prezidentovi ocenenie Freedom of City of London, čo bude sprevádzať slávnostná ceremónia.

Na záver pracovnej cesty prezidenta sa v utorok uskutoční panelová diskusia zameraná na prezentáciu Slovenska ako krajiny s potenciálom pre inovatívne firmy, rozvoj podnikateľských ekosystémov a vytváranie nových firiem. V sprievode prezidenta v Londýne budú zástupcovia slovenskej podnikateľskej sféry.

Gréci na pokraji katastrofy: Už 1. júla môžu čeliť bankrotu

LUXEMBURG 18. júna (SITA, Reuters) – Medzinárodný menový fond (MMF) utlmil akúkoľvek nádej, že Grécko by sa mohlo vyhnúť bankrotu, ak fondu do konca júna neuhradí splátku dlhu v sume 1,6 mld. eur. “Bude v bankrote, ale dúfam, že sa to nestane,” povedala šéfka MMF Christine Lagardeová novinárom v Luxemburgu a dodala, že neexistuje možnosť odkladu splátky.

Ministri financií eurozóny sa vo štvrtok v Luxemburgu stretli na rokovaní, ktoré sa pôvodne považovalo za poslednú šancu na dosiahnutie dohody. Akékoľvek očakávania, že v rokovaniach nastane prelom, však takmer úplne vymizli, keďže Atény vylúčili, že stretnutie bude fórom na diskusiu o nových návrhoch. Nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že stále je možná dohoda na poskytnutie dodatočných financií Grécku, ak Atény prejavia nevyhnutnú vôľu. Šéf skupiny ministrov financií krajín eurozóny (Eurogroup) Jeroen Dijsselbloem však dal jasne najavo, že vyhliadky na rýchlu dohodu sú malé. “Príliš nedúfam,” konštatoval.

Podobný názor vyjadril slovenský minister financií Peter Kažimír. “Na stole nemáme žiadnu dohodu. Je jasný plán, ktorý bol pomenovaný inštitúciami začiatkom tohto mesiaca, a toto je pre nás základ pre rokovanie. Stratili sme veľa času…Máme pár dní, aby sme dosiahli nejakú dohodu,” povedal. Kažimír predpokladá, že ministri financií sa budú musieť opäť stretnúť.

Kiska vyzval na zmeny v školstve, zdravotníctve a justícii

BRATISLAVA 18. júna (SITA) – Podporu zmenám v školstve, zdravotníctve a justícii dnes vyslovil v správe o stave republiky prezident SR Andrej Kiska. Viac pozornosti by sa podľa hlavy štátu malo venovať najmä základnému školstvu. „Prechádzajú ním všetky naše deti. Základné školstvo potrebuje silný impulz vo veľmi krátkom čase,“ povedal Kiska.

Prezident zdôraznil, že postaveniu učiteľa sa musí vrátiť spoločenské uznanie, ktoré tejto profesii prináleží. „Celé školstvo, základné zvlášť, stojí na osobnosti učiteľa,“ dodala hlava štátu. Za učiteľov by sa podľa Kisku mali hlásiť tí najlepší a štát musí urobiť učiteľské povolanie atraktívnym, aby nebolo druhou voľbou. „Musíme byť pripravení viac investovať,“ konštatoval prezident na margo základného školstva. Učitelia by podľa neho mali dostať viac slobody a podpory, aby sa mohli venovať deťom podľa potrieb. Kiska sa zároveň prihovoril za povinnú školskú prípravu detí zo sociálne slabších rodín, aby nevstupovali hendikepované do 1. ročníka základných škôl.

Ak sa slovenskí občania podľa hlavy štátu bez ohľadu na politické presvedčenia na niečom zhodnú, tak ide o skutočnosť, že Slovensko nedokáže zabezpečiť spravodlivosť a vynútiť právo pre všetkých rovnako. „Prečo jedna firma, Váhostav, nesie väčšiu ochranu ako iní?“ pýtal sa. Súdnictvo podľa Kisku naďalej vykazuje znaky uzavretého systému. Pocit nedotknuteľnosti a snaha chrániť svoje pozície sú u niektorých sudcov silnejšie ako pokora k postaveniu, ktoré majú, vysvetlil prezident. Justícia podľa hlavy štátu potrebuje systémové zmeny, bez ktorých sa nepohne dopredu. Na všetkých sudcov sa prezident obrátil s tým, aby pomáhali formovať novú éru. Parlament prezident vyzval, aby za ďalších kandidátov na sudcov ústavného súdu zvolil osobnosti s nespochybniteľnou autoritou. „Byť sudcom ústavného súdu je poslanie vyhradené pre najlepších z najlepších,“ uviedol Kiska.

Hlava štátu poukázala aj na dlhoročný politický spor, ktorý sa vedie o systém zdravotného poistenia. Tento spor sa podľa Kisku nedá jednoznačne rozsúdiť, keďže v európskych krajinách fungujú úspešne rôzne systémy. „Existujú dosiahnuteľné ciele bez politických sporov, poriadok a transparentnosť. Bez toho nebude fungovať lepšie žiadny systém,“ vyslovil sa prezident.

Poriadok a transparentnosť môže v zdravotníctve zaviesť ktorákoľvek vláda, ľavicová rovnako ako pravicová, otázkou podľa prezidenta je, či má na to aj vôľu. Tak, ako sa dajú presne zadefinovať a stanoviť poplatky, v ktorých sú stále nejasnosti a ich výška je enormná, dajú sa zaviesť a definovať štandardné zdravotné postupy, porovnávanie cien nákupov zdravotnej techniky a ďalšie veci. „Stali sme sa európskymi rekordérmi v zavádzaní DRG systému (platba za diagnózu – pozn. agentúry SITA),“ konštatoval Kiska s tým, že zavedenie tohto systému, ktorý by priniesol poriadok a prehľad do zdravotníctva, sa odkladá roky a nestihne ho uviesť do života ani druhá vláda Roberta Fica. „Je to len na Slovensku technicky náročné alebo ho nezavedieme len preto, lebo lobistickým skupinám to nevyhovuje?“ spýtal sa prezident. Podobne sa odkladá zavedenie elektronizácie zdravotníctva, ktorá by rovnako zvýšila prehľad a transparentnosť pri nakladaní s peniazmi v zdravotníctve.

Prezident vyzval aj na podporu rozvoja regiónov, aby ľudia žijúci mimo väčších miest nemali pocit „zabudnutej generácie v zabudnutých regiónoch“.

Na začiatku vystúpenia si Kiska podal ruku s premiérom Ficom.

Poslancov čaká prezidentova správa o stave republiky

Vyšlo aj v DOM

BRATISLAVA 18. júna (SITA) – Správa o stave republiky prednesená prezidentom Andrejom Kiskom čaká poslancov vo štvrtok od 10:00 počas tretieho dňa 53. schôdze parlamentu. O vystúpenie Kiska požiadal listom predsedu Národnej rady SR Petra Pellegriniho. Prezident naposledy vystupoval v parlamente koncom novembra 2014. Hlava štátu sa vtedy pred poslancami vyjadrila k zmenám vo vedení parlamentu, keď Pavla Pašku vystriedal vo funkcii predsedu NR SR Peter Pellegrini.

Kiska hovoril aj o demonštráciách, ktoré organizovali Alojz Hlina, Igor Matovič (OĽaNO), Richard Sulík (SaS) a Daniel Lipšic (NOVA). Podľa prezidenta je veľká časť ľudí na Slovensku presvedčená, že v zdravotníctve fungujú na prvom mieste politické záujmy, záujmy dodávateľov zdravotníckych zariadení, záujmy poisťovní – až potom sú niekde záujmy lekárov a zdravotníckeho personálu. “Pacient je v našom zdravotníctve až kdesi na poslednom mieste,“ povedal v novembri Kiska. Prezident kritizoval tiež politické nominácie v zdravotníctve, podľa neho tu fungujú roky a za všetkých vlád.

Popoludní po Hodine otázok poslanci začnú diskutovať o novele zákona o významných investíciách. Cieľom zmien je podľa Ministerstva hospodárstva SR, ktoré novelu preložilo, zabezpečiť podmienky na efektívne využitie rozľahlých nevyužitých územných celkov na realizáciu ucelených hospodárskych činností, a to najmä v oblasti priemyslu, služieb, výskumu a vývoja. “Základným predpokladom procesu prípravy vhodného územia na implementáciu priemyselnej výroby, služieb, výskumu alebo vývoja je urýchlenie a zefektívnenie procesov usporiadania majetkovo-právnych vzťahov, územného konania, ako aj stavebného konania,“ argumentuje rezort hospodárstva. Návrhom sa bude parlament zaoberať v skrátenom legislatívnom konaní.

Rusko nezavedie voči EÚ odvetné sankcie, ale môže predĺžiť potravinové embargo

Moskva 18. júna (SITA) – Ruský minister hospodárstva Alexej Uľukajev dnes vyhlásil, že Moskva sotva prijme nové protiopatrenia, ak sa EÚ rozhodne ponechať v platnosti existujúce sankcie uvalené na Rusko za jeho angažovanie sa v kríze na Ukrajine.

Uľukajev však súčasne považuje za pravdepodobné ponechať v platnosti embargo na dovoz potravín ako odvetnej reakcie na zachovanie sankčného režimu zo strany EÚ.

“My jednoducho zachováme status quo pre potravinové embargo (prijaté) v reakcii na režim sankcií z minulého roku… Ak sankcie trvajú, embargo na potraviny (sa zachová) tiež – ide o symetrické opatrenie a môže byť s istými nuansami predĺžené”, – povedal minister pre agentúru RIA Novosti.

Súčasne vyjadril pochybnosti o zavedení ruských sankcií v iných oblastiach ako reakcie na najnovší postup EÚ. “Myslím si, že je to nepravdepodobné,” – povedal Uľukajev.

Výnos o zákaze dovozu potravín z viacerých krajín západnej Európy, ktoré uplatňujú sankcie voči Moskve, podpísal ruský prezident Vladimir Putin vlani 6. augusta. Výnos má ročnú platnosť. V zozname je hovädzie a bravčové mäso, ovocie, hydina, syry a mliečne výrobky, orechy a iné produkty.

Veľvyslanci členských krajín EÚ sa v stredu v Bruseli dohodli na predĺžení sankcií uvalených na Rusko o ďalších šesť mesiacov, do konca januára 2016.

Sankcie znamenajú zákaz udeľovania víz a zmrazenie účtov na území EÚ zodpovedným ruským alebo ukrajinským prorusky orientovaným činiteľom, ktorí sú spájaní s udalosťami na východe Ukrajiny. Znamenajú tiež reštriktívne opatrenia proti viacerým ruským spoločnostiam z oblasti vojenského a ropného priemyslu a bankovníctva.

Sankcie uvalené na Rusko po jeho anexii Krymu a rozpútaní ozbrojeného konfliktu na východe Ukrajiny vypršia koncom júla. Dovtedy musí EÚ prijať rozhodnutie o ich zrušení alebo predĺžení.

1 12 20 pel dem

Počet utečencov dosahuje v globálnom meradle alarmujúcu úroveň

Ženeva 18. júna (SITA) – Pre ozbrojené konflikty opustilo vlani svoje domovy na celom svete rekordných 59,5 milióna ľudí. Sýria sa pritom stala krajinou s najväčším počtom nedobrovoľne vysídlených osôb, uviedol dnes vysoký komisár OSN pre utečencov Antonio Guterres, ktorého citovala agentúra AP.

Guterres, ktorý v Ženeve prezentoval výročnú správu Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), tvrdí, že v tomto roku neočakáva žiadne zlepšenie postavenia migrantov. On sám bol zdesený z “ohromného” množstva ľudí, ktorí za uplynulé roky nútene opustili svoje domovy.

“Sme svedkami paradigmatickej zmeny; nekontrolovaného sklzu do éry, v ktorej rozsah núteného vysídlenia v globálnom meradle – rovnako ako potrebná odozva – prevyšujú čokoľvek, čo tu bolo predtým,” konštatoval Guterres podľa agentúry DPA.

Vysoký komisár OSN označil za desivé, že čelíme zdanlivej neschopnosti medzinárodného spoločenstva spolupodieľať sa na ukončení vojny či budovaní a zachovaní mieru.

“Nové krízy sa množia,” uviedol komisár OSN a dodal, že kríza v Iraku či Sýrii dosiahla obrovské rozmery.

Podľa údajov UNHCR približne 13,9 milióna ľudí – čo sa rovná počtu obyvateľov aglomerácie Londýna – vlani utieklo zo svojich rodných krajín pred vojnami, prenasledovaním či utláčaním. V porovnaní s rokom 2010 ide až o štvornásobný nárast. Vyše polovica z nich sú deti.

Späť do vlasti sa vlani vrátilo len 126.800 utečencov – najmenej od roku 1983. Najmasovejší návrat zaznamenali v Konžskej demokratickej republike, Mali a Afganistane.

V priebehu niekoľkých rokov vo svete vypuklo prípadne došlo k obnoveniu 15 ozbrojených konfliktov. Ide o štáty ako Stredoafrická republika, Irak, Mjanmarsko, Južný Sudán, Sýria, Ukrajina či Jemen, píše sa v správe UNHCR.

Grécky premiér Alexis Tsipras vylúčil škrty dôchodkov

BERLÍN 18. júna (SITA, Reuters) – Grécky premiér Alexis Tsipras v komentári pre štvrtkové vydanie nemeckého denníka Der Tagesspiegel opäť dôrazne odmietol požiadavku veriteľov na znižovanie dôchodkov. Tvrdenia, že nemeckí daňoví poplatníci platia Grékom mzdy a dôchodky, označil za “mýtus” a dodal, že Gréci, napriek všeobecne rozšírenému názoru, pracujú dlhšie ako Nemci.

“Nekompromisná požiadavka na škrty (v dôchodkoch) v krajine s 25-percentnou mierou nezamestnanosti, kde je polovica mladých ľudí nezamestnaná, povedie iba k ďalšiemu zhoršeniu už beztak dramatickej sociálnej situácie,” napísal Tsipras. Ako ďalej uviedol, dôchodky sú jediným zdrojom príjmov pre nespočetné grécke domácnosti. Grécko medzi rokmi 2010 a 2014 znížilo sociálne výdavky vrátane dôchodkov o 50 %, čo znamená, že ďalšie škrty v tejto citlivej oblasti sú nemožné, zdôraznil grécky premiér.

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme zhruba 240 mld. eur. Poslednú splátku 7,2 mld. eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Rozhovory viaznu na nezhodách medzi Gréckom a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. Platobná neschopnosť hrozí Grécku už koncom tohto mesiaca, kedy majú Atény splatiť MMF dlžnú čiastku v celkovej výške 1,6 mld. eur. O gréckej dlhovej kríze rokujú vo štvrtok ministri financií členských štátov eurozóny.