11. júna 2015 | Regióny.zoznam.sk

Lajčák rokoval s predstaviteľmi latinskoamerických krajín

BRATISLAVA 11. júna (SITA) – Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí dnes v Bruseli rokoval s predstaviteľmi Uruguaja, Venezuely, Salvádoru a Kolumbie. Lajčák je v Bruseli na dvojdňovej schôdzke predstaviteľov 61 členských štátov Európskej únie a Spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov (CELAC). Agentúru SITA o rokovaniach informoval tlačový odbor rezortu zahraničia

S viceprezidentom Uruguaja Raúlom Sendicom si šéf slovenskej diplomacie pripomenul tradičné kontakty z čias Československa. Ako informuje ministerstvo, Slovensko chce postaviť na tejto tradícii “novú dynamiku vzťahov”. Obaja partneri sa zhodli, že budúcnosť ekonomík oboch krajín je v digitálnej agende a odvetviach s vyššou pridanou hodnotou. Dohodli sa tiež, že obe strany začnú pracovať na príprave vzájomných oficiálnych návštev, ktorých súčasťou by mali byť aj zástupcovia podnikateľskej sféry.

Lajčák rokoval aj s viceprezidentom Venezuely Jorgem Arreazom. Zaujímal sa o vývoj v krajine, ktorá prechádza zložitým obdobím v politickej i ekonomickej oblasti.

Na stretnutí s rezortným partnerom zo Salvádoru Hectorom Martínezom hovoril minister zahraničia o problematike reformy bezpečnostného sektora, ktorá je jednou z priorít Slovenska na pôde OSN. Ministri prebrali aj stav príprav na návštevu ministra Lajčáka v Salvadore na budúci mesiac a vymenili si názory a skúsenosti na regionálnu spoluprácu.

Lajčák hovoril aj s kolumbijskou ministerkou zahraničných vecí Maríou Ángelou Holguín Cuéllarovou.

Kiska pozval budúceho poľského prezidenta na Slovensko

BRATISLAVA 11. júna (SITA) – Prezident SR Andrej Kiska dnes uviedol, že rád privíta novozvoleného poľského prezidenta Andrzeja Dudu po jeho nástupe do úradu na Slovensku. Duda pozvanie opätoval. Vyplynulo to z telefonického rozhovoru, v ktorom Kiska zablahoželal Andrzejovi Dudovi k zvoleniu za prezidenta Poľskej republiky. Kiska zároveň tlmočil záujem o pokračovanie tradície veľmi dobrých a intenzívnych vzťahov na úrovni prezidentov oboch krajín. Duda potvrdil, že v tejto tradícii mieni pokračovať. Informoval o tom Martin Lipták z tlačového odboru Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.

Poľský konzervatívny europoslanec v druhom kole prezidentských volieb v nedeľu 24. mája porazil úradujúceho prezidenta Bronisława Komorowského podľa oficiálnych výsledkov v pomere 51,55 ku 48,45 percenta. Štyridstaťdvaročný Duda, ktorý je proti zavedeniu eura, bol v minulosti aj poradcom exprezidenta Lecha Kaczynského, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí v ruskom Smolensku. Úrad by mal prevziať v auguste.

Grécky súd označil škrty dôchodkov za protiústavné

ATÉNY 11. júna (SITA, Reuters) – Grécky najvyšší súd v stredu označil za protiústavné škrty dôchodkov bývalých zamestnancov v súkromnej sfére, o ktorých rozhodla tamojšia vláda v roku 2012. Predstavitelia súdu o tom informovali v stredu. Grécko znižovalo dôchodky v niekoľkých vlnách od roku 2010 v rámci úsporných opatrení, na ktorých sa dohodlo s medzinárodnými veriteľmi výmenou za finančnú pomoc. Požiadavky veriteľov na ďalšie škrty dôchodkov sú hlavným sporným bodom, ktoré bránia dohode o uvoľnení zadržiavanej pomoci. Peniaze z programu, ktorý Atény čerpajú od EÚ a MMF, krajina potrebuje, aby sa vyhla platobnej neschopnosti.

Škrty z roku 2012 porušujú grécke zákony, ako aj Európsky dohovor o ľudských právach, pretože dôchodcom upierajú právo na dôstojný život, konštatoval súd podľa agentúry Reuters. Rozhodnutie sa netýka bývalých zamestnancov verejného sektora. V prípade, že penzijné fondy nebudú mať dosť peňazí na vyplatenie upravených dôchodkov, má potrebné zdroje podľa súdu poskytnúť vláda. Predstaviteľ ministerstva financií v Aténach pod podmienkou anonymity uviedol, že rozpočtové dopady vláda nedokáže vyčísliť, kým nebude mať k dispozícii oficiálne rozhodnutie. Dôchodkové škrty z rokov 2010 a 2011 súd neoznačil za protiústavné, keďže boli prijaté za “mimoriadnych okolností”. Vlani rovnaký súd zrušil rozhodnutie z roku 2012 o znižovaní miezd v polícii a ozbrojených silách.

Ľavicová vláda premiéra Alexisa Tsiprasa zvíťazila v januárových voľbách s programom rušenia úsporných opatrení a zvrátenia niektorých rozhodnutí o znižovaní miezd a dôchodkov.

Rada starostov je za referendum o redukcii mestských častí v Košiciach

KOŠICE 11. júna (SITA) – Informáciu o návrhu alternatív na redukciu počtu 22 košických mestských častí (MČ) vzala na vedomie Rada starostov Košíc a podporila iniciatívu o vypísaní celomestského referenda na túto tému na svojom poslednom júnovom rokovaní. Ako na otázku agentúry SITA uviedla hovorkyňa mesta Linda Šnajdárová, na mestskom zastupiteľstve 22. júna bude k tejto problematike uvedená zatiaľ len ústna informácia.

Podľa mestského poslanca Jaroslava Polačeka už samotná diskusia obyvateľov v rámci referenda napomôže obyvateľom pochopiť, ako „skostnatene“ funguje samospráva v meste. „Ide o systém politických strán, ktoré parazitujú na neefektívnom a zbytočnom členení mesta, v ktorom je sústredená celá moc s peniazmi. Mestské časti nemajú žiadne významné kompetencie a požiadavky obyvateľov len posielajú na mesto Košice,“ konštatuje Polaček. Ako uviedol Polaček, košický primátor Richard Raši až na základe jeho a interpelácií mestského poslanca Marcela Gibódu zverejnil navrhované alternatívy nového členenia mestských častí mesta Košice a ich finančných analýz.

Mesto Gibódovi v písomnej odpovedi uvádza až šesť alternatív. Súčasný stav vynakladaných výdavkov na prevádzku mestských častí je 7,5 milióna eur. Počet poslancov v mestských častiach je 305. Ročné náklady na odmeny poslancov sú 780 000 eur. Ročné náklady na platy starostov sú 850 000 eur. Ročné náklady na platy kontrolórov MČ sú 300 000 eur. Celkové ročné náklady na volených funkcionárov MČ sú 1,9 milióna eur. Ročné náklady na prevádzku úradov dosahujú 5,6 milióna eur. Mesto tvrdí, že ako ekonomicky najefektívnejšia sa javí alternatíva E, podľa ktorej by mesto nemalo mestské časti, len magistrát a jedno pracovisko so stavebnými úradmi a matrikami, čím by sa ušetrilo 6,3 milióna eur. Ako v poradí druhá ekonomicky najvýhodnejšia je alternatíva F, ktorá počíta zrušiť mestské časti, ale zachovať 22 úradovní, pričom úspora predstavuje 4,3 milióna eur. Výhodou je, že kompetencie by zostali na meste Košice, rozhodovacie právomoci a rozdeľovanie finančných prostriedkov by sa realizovali z jedného miesta podľa priorít a potrieb mesta ako celku. Ostatné alternatívy uvažujú s vytvorením štyroch a viac mestských častí.

„Téma jedného silného mesta Košice v samospráve nie je nová. Priniesla by v mnohých oblastiach zjednodušenie života bežných Košičanov. Obyvateľom je totiž jedno, kto sa im o ich cesty a chodníky stará. Jediné, čo ich zaujíma, je, aby boli v poriadku a tak je to vo všetkom,“ myslí si Polaček.

Podľa Gibódu mesto Košice je primalé na to, aby boli pre jeho obyvateľov samostatne fungujúce mestské časti výhodné. „Už ďaleko väčšie mestá prišli na to, že je to ekonomicky nerentabilné. Sme za zachovanie prirodzených mestských častí, no za spojenie a zefektívnenie fungovania samosprávnych procesov,“ predstavuje víziu Občianskych a Nezávislých poslancov Marcel Gibóda. Hovorí, že mestské časti a ich obyvatelia pri správnom nastavení neprídu o svoj vplyv na dianie v ich mestskej časti, ba ani o financie na jej rozvoj. „Zákon o obecnej samospráve pozná inštitúty, ktoré v iných veľkých mestách na Slovensku fungujú,“ povedal Gibóda.

Vláda vymení svojho nominanta v Správnej rade ÚPN

BRATISLAVA 11. júna (SITA) – Opravte si v správe VLÁDA: Vymení svojho nominanta v Správnej rade ÚPN, ktorú agentúra SITA vydala dnes v domácom servise o 10:55 pod číslom 092, tretiu vetu v prvom odseku. Namiesto členom Súdnej rady má byť správne členom Správnej rady. Za chybu sa ospravedlňujeme a pridávame opravené znenie správy.

BRATISLAVA 11. júna (SITA) – Novým členom Správnej rady Ústavu pamäti národa by sa mal stať novinár, spisovateľ a politológ Roman Michelko. Návrh na jeho menovanie je už zaradený medzi materiálmi na rokovanie vlády. Ak vláda jeho nomináciu schváli, členom Správnej rady by sa mal stať od 8. júla. Michelko v rade nahradí doterajšieho člena nominovaného vládou Slavomíra Micháleka, ktorému sa končí funkčné obdobie.

Správna rada Ústavu pamäti národa má deväť členov. Predsedu a štyroch členov volí Národná rada SR, po dvoch menujú vláda a prezident. Ich funkčné obdobie je šesť rokov. Každé tri roky dochádza k novej voľbe, resp. menovaniu štyroch členov Správnej rady. Súčasným predsedom rady je Ondrej Krajňák.

Roman Michelko je riaditeľom Vydavateľstva Spolku slovenských spisovateľov (SSS). Podľa životopisu zverejneného na stránke spolku absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave v odboroch filozofia-história (v roku 1995) a politológia (s vyznamenaním v roku 1996). Od roku 1992 je jedným z redaktorov časopisu Proglas. Bol spoluzakladateľom vydavateľstva Chronos (1994). Pracoval na Katedre histórie Trnavskej univerzity, neskôr v Národnom literárnom centre v sekcii zahraničných štúdií a v zahraničnom vysielaní Slovenského rozhlasu. Pôsobil na Katedre politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (1997 až 1999). Podieľal sa na zakladaní časopisu Kultúra, riadil spravodajstvo rádia Hviezda FM v Nitre (1999 až 2001). Je členom predstavenstva Spolku slovenských spisovateľov, členom Matice slovenskej, jej výboru a predsedom Politologického odboru MS.

SDKÚ si nezaslúžila koniec, aký jej chystá Frešo

BRATISLAVA 11. júna (SITA) – SDKÚ-DS si podľa podpredsedníčky Mosta-Híd Lucie Žitňanskej nezaslúžila koniec, aký jej pripravuje Pavol Frešo. Žitňanská opustila SDKÚ-DS na jeseň v roku 2013. Pred rokom vstúpila do Mosta-Híd. „Kto pred rokom a pol nechápal, prečo som odišla, dnes mu je to zrozumiteľnejšie,“ povedala pre agentúru SITA Žitňanská.

V minulosti SDKÚ podľa Žitňanskej na politickej scéne niečo predstavovala. „Bol to reformný ťah, bola to strana, ktorá dokázala nastoľovať témy. Dokázala pomenovať, čo Slovensko potrebuje. Dokázala stabilizovať Slovensko v európskych štruktúrach. To bolo dôležité,“ povedala s tým, že dnes nie je dôležitý sentiment za značkou SDKÚ, ale to, aby na politickej scéne existovala strana alebo strany, ktoré dokážu pomenovať stav Slovenska. Strany, ktoré by dokázali priniesť odvážne riešenia a dokázali by udržať jasnú proeurópsku orientáciu Slovenska. „Most-Híd takéto riešenia chce predstavovať. Máme svoj program, Občiansku víziu,“ konštatovala.

Most-Híd má podľa Žitňanskej záujem zabojovať aj o voliča SDKÚ. „Dva roky sme pracovali na našom programe, ktorý je solídny. Nie je to len volebný program. Týka sa všetkých kľúčových otázok, ktoré dnes Slovensko trápia. Máme jasnú proeurópsku orientáciu. Máme jasno v zahraničnej politike. Máme jasno v tom, že demokracia možno nie je najjednoduchší spôsob vládnutia, ale je jednoznačne najlepší. Máme jasné odpovede na to, čo treba urobiť, aby bolo Slovensko právnym štátom. Máme odpoveď na to, ako zlepšiť podnikateľské prostredie, čo je veľmi blízke tomu, čo kedysi reprezentovala SDKÚ. Máme predstavy, čo so školstvom a zdravotníctvom,“ zdôraznila.

Žitňanská nie je jediná, ktorá z SDKÚ-DS prešla do strany Most-Híd. V stredu oznámil bývalý poslanec za SDKÚ Tomáš Galbavý, že vstupuje do strany Bélu Bugára.

Agentúra SITA vydá k správe zvukovú správu.