10. júna 2015 | Regióny.zoznam.sk

Pre účasť Slovákov v bojoch na Ukrajine zmenia legislatívu

BRATISLAVA 10. júna (SITA) – Keďže existuje viac výkladov zákona o tom, či účasť Slovákov v bojoch na Ukrajine na strane separatistov je trestná, pripravuje sa zmena legislatívy. Po rokovaní vlády to potvrdili ministri zahraničných vecí a vnútra Miroslav Lajčák a Robert Kaliňák. Legislatíva vzniká pod gesciou ministerstva spravodlivosti.

Lajčák poukázal na to, že Slováci na Ukrajine nebojujú v cudzích vojenských jednotkách, ale v neregulárnych bojových zoskupeniach. Je teraz na legislatívcoch, aby ponúkli riešenie, zdôraznil. Na margo účasti Slovákov v bojoch na Ukrajine Lajčák povedal, že “je to nezodpovedné a robia nám hanbu“. Minister Kaliňák si myslí, že spresnenie legislatívy by nezaškodilo, keďže je viacero výkladov ustanovenia o službe v cudzom vojsku. Kaliňák potvrdil, že prebieha identifikácia Slovákov, ktorí bojujú na Ukrajine. „Myslím, že máme o nich dobrú vedomosť,“ keď budú dostupní našej justícii, určite sa začne príslušné konanie, zdôraznil.

Aj nezaradený poslanec NR SR Martin Fedor (Sieť) pripravuje novelu Trestného zákona, ktorá má spresniť definíciu trestného činu služby v cudzom vojsku. „O potrebe takejto legislatívnej zmeny ma definitívne presvedčili medializované informácie o tom, že na separatistických územiach na Ukrajine vzniká niečo ako „česko-slovenská jednotka“. Títo ľudia, občania Slovenskej republiky prispievajú k destabilizácii v oblasti a poškodzujú záujmy Slovenskej republiky v zahraničí. Ešte nebezpečnejšie je, že po návrate do vlasti sú bezpečnostným rizikom,“ povedal Fedor pre agentúru SITA. Podľa neho dnešná definícia služby v cudzom vojsku nie je v zákone jednoznačne upravená. Nevyplýva z neho, či ide iba o službu v regulárnej armáde cudzieho, medzinárodne uznaného štátu, alebo aj službu v akejkoľvek ozbrojenej organizácii alebo skupine na území cudzieho štátu. „Je paradoxné, že služba bez povolenia v armáde medzinárodne uznaného štátu v mnohých prípadoch aj spojeneckého je trestným činom, zatiaľ čo služba v povstaleckých skupinách, ktoré proti takýmto štátom bojujú, už trestná jednoznačne nie je,“ povedal poslanec NR SR.

Brusel odmietol najnovší grécky návrh

Správa “FINANCIE: Brusel odmietol najnovší grécky návrh“ rozšírená o ďalšie informácie v treťom a štvrtom odseku

BRUSEL 10. júna (SITA, Reuters) – Nový návrh gréckej vlády na odblokovanie finančnej pomoci výmenou za reformný program nezodpovedá dohode z minulotýždňových rokovaní medzi gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom a predsedom Európskej komisie (EK) Jeanom-Claudom Junckerom. Vyhlásil to v stredu hovorca komisie Margaritis Schinas. Európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici negatívny postoj gréckej vláde tlmočil už v utorok, keď uviedol, že najnovší plán neodráža výsledky diskusií medzi Aténami a komisiou, dodal hovorca. Ako ďalej uviedol, na technickej úrovni pokračuje úsilie s cieľom prekonať rozdielne pozície a vytvoriť podmienky pre jednoznačnú zhodu všetkých 19 členov eurozóny, v tejto fáze je ale podľa komisie iniciatíva jednoznačne na gréckej strane.

Grécko sa potrebuje s medzinárodnými veriteľmi dohodnúť na uvoľnení zadržiavanej finančnej pomoci. Atény musia koncom tohto mesiaca uhradiť Medzinárodnému menovému fondu dlžné čiastky v celkovej výške 1,6 mld. eur a bez peňazí z existujúceho úverového programu krajine hrozí platobná neschopnosť. Najnovšie návrhy s cieľom dosiahnuť odblokovanie pomoci predložilo Grécko komisii v utorok. Spory Atén s veriteľskými inštitúciami sa týkajú najmä rozpočtového deficitu, reforiem na trhu práce a dôchodkového systému.

Predĺženie druhého záchranného programu Grécka je pritom podľa hovorcu nemeckého ministerstva financií teoreticky možné, nie je však vhodné teraz o takomto kroku hovoriť. “Áno samozrejme, teoreticky je to možné. Už sme tento program predĺžili dvakrát, v decembri a v súčasnosti do 30. júna,“ odpovedal Martin Jäger na otázku o možnom predĺžení.

“Táto otázka však nie je otázka, ktorá by vôbec teraz bola v agende. Sústreďujeme sa na dosiahnutie úspešného konca súčasného programu do konca mesiaca. Tieto rokovania sú na programe. Hovoríme o podstate, o splnení podmienok programu. Akékoľvek rokovania o predĺžení programu teraz nie sú namieste,“ doplnil.

Vzťahy s Ruskom nie sú dobré, tvrdia slovenskí europoslanci

BRATISLAVA 10. júna (SITA) – Momentálne nie sme s Ruskom hodnotovo kompatibilní, Rusko vníma realitu okolo seba inými dioptriami. Uviedol to slovenský europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ-DS) po tom, čo Európsky parlament dnes schválil Správu o stave vzťahov medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou. Postup Európskej únie voči Rusku musí byť jednotný, bez prednosti krátkodobým výhodám. V tomto kontexte je podľa Kukana napríklad konanie slovenského premiéra Roberta Fica, najmä pri pokusoch o dohadovanie zmlúv v obrannom priemysle. Agentúru SITA o tom informoval tlačový atašé Ján Jakubov.

Európska únia musí kriticky prehodnotiť svoje vzťahy s Ruskou federáciou, ktoré sú výrazne poškodené v dôsledku zámerného porušovania demokratických zásad, základných hodnôt a medzinárodného práva zo strany Ruska, uvádza sa v správe. EÚ musí teraz podľa poslancov vypracovať núdzový plán založený na uplatňovaní tzv. mäkkej moci. Ako sa vyjadril europoslanec Pál Csáky (SMK), “Európska únia musí mať rozhodné stanovisko, no mali by sme sa vyvarovať ostrého konfliktu”.

Europarlament nelegislatívnym uznesením vyzýva Európsku komisiu, aby bezodkladne vyčlenila peniaze na projekty zamerané na boj proti ruskej propagande a nepravdivým informáciám v EÚ a mimo nej a poskytla ambicióznejšiu finančnú pomoc pre ruskú občiansku spoločnosť. Poslanci zároveň vyjadrili znepokojenie nad zhoršením situácie v oblasti ľudských práv a právneho štátu v Rusku. „Samozrejme, situácia v oblastiach ako dodržiavanie ľudských práv, sloboda médií či podpora menšín v Rusku naozaj nie je ružová a je potrebné na to pravidelne upozorňovať. Stále však platí, že konštruktívny a predvídateľný vzťah medzi EÚ a Ruskom je nevyhnutný pre vzájomný prospech oboch strán,“ konštatovala europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD). Dodala, že “ekonomické záujmy EÚ a jej členských krajín musia byť prioritou”.

Europoslancov znepokojuje, že Rusko podporuje a financuje radikálne a extrémistické strany v členských štátoch Únie. Komisia by tiež podľa poslancov mala vypracovať návrh legislatívy, ktorá by zaručila transparentnosť financovania politických strán zahraničnými subjektmi. “Existuje podozrenie, že Rusko finančne podporuje niektoré radikálne európske politické strany. Preto vítam, že súčasťou uznesenia je aj výzva Komisii pripraviť legislatívu, ktorá sprehľadní financovanie politických strán v EÚ. Takáto úprava by mohla zvýšiť transparentnosť fungovania politických strán v členských štátoch,” uviedla poslankyňa Jana Žitňanská (NOVA).

Ako informoval Jakubov, uznesenie parlamentu takisto odsudzuje ruskú čiernu listinu, zakazujúcu 89 politikom a úradníkom EÚ vstup na územie Ruska. Podľa poslanca Ivana Štefanca (kandidoval za SDKÚ-DS) je zoznam jasným dôkazom, že “ruské vedenie si nepraje zlepšenie vzťahov s Európskou úniou”. Parlament takisto vyzval členské štáty, aby sa vyhli dvojstranným vzťahom a dohodám, ktoré by mohli narušiť jednotu EÚ v súvislosti s nezákonnou anexiou Krymu. “Situácia po anexii Krymu si vyžaduje jednotný postup v reakcii štátov EÚ. Ekonomické sankcie nie sú dokonalou, ale súčasne sú jedinou odpoveďou, ktorú dnes Únia má. Zároveň je však potrebné viesť s Ruskou federáciou dialóg a usilovať sa, aby sa dodržiavali Minské dohody smerujúce k riešeniu konfliktu na Ukrajine,” uviedol europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO).

Za uznesenie hlasovalo 494 europoslancov, 135 bolo proti a 69 sa zdržalo hlasovanie. Podľa internetovej stránky www.votewatch.eu za uznesenie hlasovali všetci slovenskí europoslanci okrem Moniky Flašíkovej Beňovej a Branislava Škripeka, ktorí sa hlasovania zdržali.

Poslanci EP odsúdili vyhlásenia maďarského premiéra Viktora Orbána

ŠTRASBURG 10. júna (SITA) – Európsky parlament (EP) prostredníctvom v stredu schváleného uznesenia vyzval Európsku komisiu (EK), aby posúdila situáciu v Maďarsku a zaviedla mechanizmus každoročného hodnotenia stavu demokracie, právneho štátu a základných práv vo všetkých členských štátoch. Znovuzavedenie trestu smrti v Maďarsku by podľa poslancov bolo v rozpore so zmluvami a Chartou základných práv únie. Parlament tiež označil za zavádzajúcu, neobjektívnu a nevyváženú verejnú konzultáciu o migrácii, ktorú iniciovala maďarská vláda. Uznesenie, ktoré europoslanci v stredu schválili pomerom hlasov 362 (za): 247 (proti): 88 (zdržalo sa hlasovania), odsudzuje opakované vyhlásenia predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána o možnom obnovení trestu smrti v krajine a poukazuje na povinnosť predsedov vlád ísť príkladom.

Maďarský premiér Viktor Orbán 28. apríla vyhlásil, že je potrebné začať verejnú diskusiu o znovuzavedení trestu smrti v krajine. Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz po telefonickom rozhovore s premiérom Orbánom, ktorý sa uskutočnil dňa 30. apríla, vydal stanovisko, podľa ktorého ho Viktor Orbán uistil, že maďarská vláda neplánuje vykonať žiadne kroky smerujúce k znovuzavedeniu trestu smrti v krajine a bude rešpektovať a ctiť si záväzky vyplývajúce zo zmlúv EÚ a jej legislatívy. Napriek tomuto uisteniu však nasledujúci deň, 1. mája, premiér Orbán v rozhovore pre maďarský verejnoprávny rozhlas zopakoval svoje predošlé vyhlásenia o možnom znovuzavedení trestu smrti. Verejná konzultácia o migrácii bola iniciovaná maďarskou vládou v máji 2015.

Otázkou možného znovuzavedenia trestu smrti v krajine EÚ – a z toho vyplývajúcich následkov, sa 7. mája zaoberal na naliehavú žiadosť Konferencie predsedov (predseda EP a lídri politických skupín) Výbor EP pre občianske slobody.

Kaliňák by chcel zvýšiť platy policajným vyšetrovateľom

BRATISLAVA 10. júna (SITA) – Minister vnútra Robert Kaliňák by chcel zvýšiť platy policajným vyšetrovateľom. Vyhlásil to dnes po rokovaní vlády. Jeho zámerom je pritom zvýšiť atraktivitu tohto povolania.

“Diskusia bola otvorená prezidentom Policajného zboru aj samotnými odborármi,” povedal Kaliňák. Vyšetrovatelia podľa neho robia ťažkú prácu, ale rozdiely v ich platoch v porovnaní s inými funkciami sa postupne stierajú. “Sú to ľudia, ktorí sú súčasťou Policajného zboru a majú vynikajúce výsledky a mojou úlohou je nájsť peniaze, aby boli aspoň trochu spokojní,” povedal Kaliňák s tým, že zvýšenie platu o 100 eur, ktoré navrhovali policajní odborári, je podľa neho príliš vysoký skok. Suma, o ktorú si majú vyšetrovatelia polepšiť, teda ešte nie je známa. “Na niečo peniaze určite chceme nájsť,” dodal.

Most-Híd posilní bývalý poslanec za SDKÚ Tomáš Galbavý

BRATISLAVA 10. júna (SITA) – Do strany Most-Híd vstupuje bývalý poslanec NR SR za SDKÚ-DS Tomáš Galbavý. Galbavý bol poslancom NR SR od roku 2002 do roku 2012. Ako povedal dnes pre agentúru SITA, do politiky sa vracia preto, lebo vidí, ako Slovensko dnes stagnuje. „Vláda Roberta Fica si svojimi populistickými krokmi síce kupuje voličov, avšak pre strednú vrstvu nič podstatné nerobí. Nevidím žiadne systémové opatrenia, zmeny, ktoré budú prinášať pozitívne výsledky nielen dnes, zajtra, v tomto volebnom období, ale aj o päť či desať rokov. Som presvedčený, že Slovensko potrebuje vládu, ktorá bude mať odvahu a schopnosť prijímať systémové opatrenia,“ vyhlásil Galbavý, ktorý kandidoval v posledných regionálnych voľbách na post nitrianskeho župana. „Kandidatúra na župana v Nitrianskom samosprávnom kraji ukázala aj mne, že mám stále čo ponúknuť. Takmer 40-tisíc hlasov v druhom kole je pre mňa aj záväzkom voči tým ľuďom, ktorí mi dali svoj hlas,“ zdôraznil.

Stranu Most-Híd si vybral Galbavý, pretože reprezentuje hodnoty, ktoré v minulosti reprezentovala SDKÚ-DS. „Program strany Most-Híd Občianska vízia ponúka odvážne, reformné kroky, ktoré môžu reálne prispieť k zlepšeniu situácie ľudí na Slovensku. Je to veľmi komplexný a kvalitný program pre mnohé oblasti spoločenského života. Vidím, že v strane a jej vedení je veľký záujem tieto systémové kroky presadzovať, čo sa stretáva s veľmi pozitívnou odozvou ľudí,“ konštatoval. Podľa neho tiež Most-Híd má jasno v orientácii našej zahraničnej politiky smerom na Západ, čo sa dnes na Slovensku pomaly vytráca. „V neposlednom rade je to aj predseda strany Béla Bugár, ktorého poznám veľmi dobre. Vždy patril medzi najserióznejších politikov na našej politickej scéne. Občiansky princíp, na ktorom dnes stojí Most-Híd, považujem za možnosť, ako prilákať ďalších voličov naprieč celým Slovenskom,“ vyhlásil Galbavý.

Bugár v rozhovore pre agentúru SITA pripomenul, že prvá skúsenosť spolupráce medzi Tomášom Galbavým a jeho stranou je z regionálnych volieb 2013, keď ho Most-Híd podporil ako spoločného kandidáta na župana. „Túto skúsenosť môžem označiť za veľmi dobrú a preto očakávam, že jeho vstup do strany bude prínosom pre všetkých,“ uviedol Bugár, podľa ktorého práve výsledky z regionálnych volieb, v ktorých dokázal získať takmer 40-tisíc hlasov a skoro poraziť dlhoročného župana Milana Belicu, ukázali, že dokáže osloviť voličov. „Naším záujmom je posilňovať stranu personálne a programovo, aby sme dokázali v budúcoročných parlamentných voľbách osloviť čo najviac voličov,“ vyhlásil. Bugár má záujem, aby Galbavý bol aj na budúci rok na kandidačnej listine do parlamentných volieb. „O kandidátke bude rozhodovať Republiková rada na jeseň tohto roku. Je samozrejme aj mojím záujmom, aby Tomáš Galbavý na kandidátke bol, keďže svojimi schopnosťami už dokázal, že vie osloviť voličov,“ dodal Bugár.

Západ je pripravený, schyľuje sa k ďalším sankciám pre Rusko

Vyšlo aj v EKO

WASHINGTON 10. júna (SITA/Reuters) – USA a zoskupenie G7 sú pripravené uplatniť voči Moskve ďalšie sankcie, ak to bude potrebné. Vyhlásil to predstaviteľ amerického ministerstva financií s tým, že minister financií Jack Lew to povedal ukrajinským lídrom. „USA sú spolu so spojencami v rámci G7 pripravené uplatňovať významné dodatočné sankcie voči Rusku v prípade, že budú potrebné ako odpoveď na agresiu na východe Ukrajiny,“ povedal predstaviteľ s tým, že citoval ministra Lewa.

Jack Lew sa v utorok vo Washingtone stretol s ukrajinským premiérom Arsenijom Jaceňukom a ministerkou financií Natalijou Jareskovou. Privítal snahu Kyjeva o dosiahnutie dohody týkajúcej sa reštrukturalizácie dlhu. „Lew poznamenal, že program Medzinárodného menového fondu vyžaduje, aby straty zdieľali všetci držitelia cenných papierov, aby sa zabezpečilo oživenie ekonomiky, ktorá je v záujme všetkých strán,“ povedal predstaviteľ amerického rezortu financií.

Veľvyslanectvo vám v problémoch v zahraničí právne nepomôže

BRATISLAVA 10. júna (SITA) – Veľvyslanectvá Slovenskej republiky môžu občanom pomôcť vybaviť náhradné cestovné doklady, môžu vydať rôzne matričné doklady, napríklad rodný list, nemôžu však občanov Slovenska v zahraničí právne zastupovať. Upozorňuje na to riaditeľ konzulárneho odboru ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Vladimír Jakabčin.

Ako v rozhovore pre agentúru SITA uviedol, Slováci, ktorí sa v cudzine dostali do problémov, často žiadajú veľvyslanectvá, aby ich právne zastupovali. “Právne zastupovanie nemôžeme poskytovať. Môžeme poskytnúť zoznam advokátov, ktoré majú naše zastupiteľské úrady k dispozícii. Napríklad na Cypre máme advokátku, ktorá zadarmo pomáha našim občanom,” približuje Jakabčin právomoci zastupiteľských úradov. Dodáva, že naši konzuli bežne telefonicky pomáhajú občanom v komunikácii s políciou, aby sa občan nedostal do ďalších komplikácií, keď nerozumie jazyku v danej krajine.

Ak sa občan Slovenska v zahraničí dostane do väzenia, miestne úrady bez jeho súhlasu o tom nemôžu informovať slovenské úrady. Väčšinou s oznámením Slovensku súhlasia občania, ktorí spáchali trestný čin z nevedomosti. “Ak je aj občan odsúdený a požiada nás o pomoc, môžeme ho navštevovať, môžeme žiadať, aby jeho podmienky vo väzení boli také, aké majú občania krajiny, v ktorej je uväznený. Nemôžeme žiadať lepšie podmienky, ale dbáme o to, aby neboli horšie,” uviedol Jakabčin.

Šéf konzulárneho odboru pripomína, že hoci občan musí s informovaním Slovenska súhlasiť, sú prípady, keď zahraničné úrady kontaktujú slovenské zastupiteľstvá automaticky. Ide napríklad o úmrtia alebo dopravné nehody slovenských občanov. “Ak sú zranení Slováci v nemocnici, môžeme ich navštíviť, môžeme informovať rodinu,” tvrdí Jakabčin.

Dodáva, že Slováci pracujúci v zahraničí sa často obracajú na zastupiteľské úrady aj s otázkami súvisiacimi so sociálnym poistením, dôchodkami. Upozorňuje, že veľvyslanectvá na takéto otázky ani nemôžu odpovedať. “Môžeme dať kontakt na ministerstvo alebo nejaký iný úrad, radi sprostredkujeme získanie požadovanej informácie,” povedal Jakabčin.

Viac informácií môžu občania nájsť na stránke ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí https://www.mzv.sk/.

Podielovú daň štát zrejme prenechá celú samosprávam

vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 10. júna (SITA) – Daň z príjmov fyzických osôb bude zrejme onedlho výlučne príjmom samospráv. Kým v súčasnosti plynie z príjmov z tejto dane do rozpočtov obcí a vyšších územných celkov 97,7 %, ministerstvo financií v správe, ktorú dnes vzala na vedomie vláda, naznačuje, že sa to môže zmeniť. Obciam a samosprávnym krajom by to do rozpočtov prinieslo dodatočných niekoľko desiatok miliónov eur.

“Ako výsledok konštruktívnych rokovaní so Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Združením samosprávnych krajov SK 8 sa javí ako optimálne rozdeľovať túto daň v pomere 70 % pre obce a 30 % pre vyššie územné celky,“ píše sa v materiáli s tým, že v budúcnosti by z hľadiska rozpočtového určenia malo ísť výlučne o samosprávnu daň bez podielu štátneho rozpočtu na jej hotovostnom výnose. “Ministerstvo financií SR v tomto zmysle pripraví návrh potrebnej legislatívnej úpravy a predloží ju v krátkom čase do medzirezortného pripomienkového konania,“ dodáva rezort financií.

Momentálne je pomer rozdelenia dane z príjmov fyzických osôb 68,5 % pre obce, 29,2 % pre samosprávy a zvyšných 2,3 % plynie do štátneho rozpočtu. Stanovením nového rozdelenia v pomere 70 % obciam a 30 % vyšším územným celkom by sa príjmy samospráv podľa prepočtov ministerstva financií v budúcom roku zvýšili o 51,3 mil. eur, v nasledujúcom roku o 54,9 mil. eur a v roku 2018 o 58,7 mil. eur.

Príjmy obcí by sa oproti súčasnému modelu zvýšili v budúcom roku o 33,5 mil. eur na 1,564 mld. eur, v roku 2017 o 35,8 mil. eur na 1,67 mld. eur a napokon v roku 2018 o 38,3 mil. eur na 1,786 mld. eur. Samosprávne kraje by si vďaka novému systému rozdelenia dane z príjmov fyzických osôb v budúcom roku polepšili o 17,9 mil. eur na 671,3 mil. eur, v roku 2017 o 19,1 mil. eur na 715,9 mil. eur a v roku 2018 by im do rozpočtu prišlo viac o 20,4 mil. eur a príjmy z dane z príjmov fyzických osôb by pre vyššie územné celky predstavovali 765,4 mil. eur.

Príjmy z podielovej dane pre samosprávy sú základným prvkom fiškálnej decentralizácie obcí a vyšších územných celkov. Napriek tomu sa však podiely, ktoré samosprávam na dani z príjmov fyzických osôb prislúchajú, v minulosti už viackrát menili. Pôvodné nastavenie v rokoch 2005 až 2011 rozdeľovalo celoštátny výnos dane v pomere 70,3 % pre obce a 23,5 % pre kraje. Zvyšných 6,2 % išlo do štátneho rozpočtu.

V roku 2011 sa znížil podiel na roky 2012 a 2013 pre obce na 65,4 % a pre kraje na 21,9 %. Po rokovaniach so ZMOS-om sa následne zvýšil podiel pre obce na rok 2014 na 67 % a pre rok 2015 na 68,5 %. Pre vyššie územné celky sa naposledy podiel upravoval od roku 2015 v súvislosti so zmenami rozpočtového určenia výnosu dane z motorových vozidiel, ktoré sú po novom príjmom štátneho rozpočtu. Podiel samosprávnych krajov na výnose z dane z príjmov fyzických osôb sa preto zvýšil na 29,2 %.