Obama s Merkelovou neustúpia, potvrdili prísny postoj voči Rusku

KRÜN 7. júna (SITA/Reuters) – Americký prezident Barack Obama v nedeľu pred summitom skupiny G7 vyhlásil, že nadchádzajúce stretnutie lídrov najvyspelejších krajín sveta sa bude zaoberať postojom voči Ruskej agresii na Ukrajine, ale aj hrozbami extrémizmu či klimatickými zmenami. Obama spolu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou zdôraznili dôležitosť americko-nemeckých vzťahov, ktoré v posledných rokoch utrpeli v súvislosti s rozsiahlou kauzou americkej špionáže, do ktorej spadalo aj odpočúvanie Merkelovej mobilného telefónu. “Moje posolstvo pre nemecký ľud je prosté: ďakujeme za vaše priateľstvo, za vaše vedenie… Stojíme pri sebe ako neoddeliteľní spojenci v Európe aj na celom svete,” povedal Obama davu, ktorý ho v nedeľu privítal v bavorských Alpách. Merkelová v reakcii na jeho slová zmienila rozdiely oboch národov, Spojené štáty však popísala ako priateľa Nemecka aj zásadného partnera. Obaja lídri zároveň vyjadrili názor, že sankcie voči Rusku musia pretrvať, pokým sa neskončia boje na východe Ukrajiny.

Lídrov skupiny G7 v nedeľu doobeda k alpskému hotelu Schloss Elmau priviezli vrtuľníky, keďže desiatky odporcov summitu zablokovali hlavnú príjazdovú cestu. Stretnutiu predchádzala aj sobotňajšia demonštrácia niekoľkých tisícov ľudí v nemeckom horskom letovisku Garmisch-Partenkirchen a tiež štvrtková 30-tisícová protestná akcia v bavorskej metropole Mníchov. Pri týchto protestoch došlo len k drobným potýčkam s miestnou políciou, pri ktorých bolo v dôsledku drobných zranení prevezených do nemocnice pár účastníkov demonštrácií. Úroveň násilností, ktoré takéto stretnutia tradične sprevádzajú, je však v porovnaní s predošlými summitmi G7 oveľa nižšia.

Nemecko do oblasti v okolí miesta konania summitu rozmiestnilo približne 17-tisíc príslušníkov polície a rakúska strana informovala, že vzhľadom na polohu Schloss Elmau v blízkosti hranice bude pripravených zasiahnuť aj ďalších asi 2 100 rakúskych policajtov. Lídri Británie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojených štátov a Európskej únie sa v nadchádzajúcich dňoch budú zaoberať dôležitými otázkami globálneho charakteru, akými sú klimatické zmeny, otázky zdravia či hrozby, ktoré predstavujú militantné organizácie ako napríklad Islamský štát či Boko Haram.

Tusk odmieta diskusiu o zrušení sankcií proti Rusku

KRUEN 7. júna (SITA/Reuters) – Predseda Európskej rady Donald Tusk v nedeľu vyzval lídrov skupiny G7, aby na nadchádzajúcom summite v bavorských Alpách zachovali jednotný postoj v presadzovaní sankcií voči Rusku pre jeho aktivity na Ukrajine. Bývalý poľský premiér vyslovil názor, že jedinou otázkou v tejto veci zostáva to, či uvalené sankcie ešte nesprísniť. “Mojim cieľom je, aby sme dnes potvrdili jednotu G7 v rámci sankčnej politiky… Vzhľadom k súčasnej situácii teda tvrdím, že ak by chcel ktokoľvek začať diskusiu o sankciách, mohla by sa týkať jedine ich posilnenia,” uviedol Tusk.

Postoj predsedu Európskej rady podporil v nedeľu aj britský premiér David Cameron. “Musíme sa uistiť, že Európa zostane jednotná. Sankcie majú dopad na všetky krajiny. Británia však nepripustí, aby jej výsadné postavenie vo finančných službách zabránilo prijať silnú odpoveď na Ruskom podporovanú agresiu a nemyslím, že by to mali pripustiť ostatné krajiny,” vyhlásil Cameron v reakcii na slová amerického prezidenta Baracka Obamu. Ten v súvislosti s nadchádzajúcim stretnutím skupiny G7 uviedol, že lídri krajín budú diskutovať aj o Ruskom podporovanej agresii povstalcov na východe Ukrajine.

Platnosť ekonomických sankcií, ktoré na Rusko v súvislosti s konfliktom na Ukrajine uvalili USA aj krajiny EÚ by mala formálne vypršať už v júli. Západní lídri sa však v marci dohodli, že sankcie ostanú v platnosti až pokým nebude na východe Ukrajiny plne rešpektovaná dohoda o prímerí, podpísaná vo februári v bieloruskom Minsku.

Gréci tancujú nebezpečný tanec, varuje Kažimír

Vyšlo aj v DOM

BRATISLAVA 7. júna (SITA) – Grécki politici tancujú na zábradlí a je to veľmi nebezpečný tanec. Vyhlásil to minister financií Peter Kažimír v relácii O 5 minút 12 na RTVS. O súčasných lídroch Grécka povedal, že sa “dostali k moci, lebo sľúbili, že všetko bude inak. A dostali sa do problémov, lebo tieto sľuby nie sú schopní splniť”. Podľa podpredsedu Výboru NR SR pre financie a rozpočet Jozefa Kollára (nezaradený, SKOK!) hrá grécky premiér Alexis Tsipras hru “kto je vinníkom”. “Túto hru hrá s lídrami Európskej komisie, menového fondu, centrálnej banky, lídrami členských krajín Európskej únie,” povedal Kollár.

Európska únia podľa Kažimíra chce, aby Gréci ostali v eurozóne, ale nie za každú cenu. “Sú v kúte, musia sa rozhodnúť, či chcú ostať v klube eurozóny,” povedal minister financií. “Nie je pravdou, že sme pripravení zachraňovať nezachrániteľných,” povedal Kažimír o možnom odchode Grécka z eurozóny. To malo podľa Kollára nastať už v roku 2010. Tvrdí, že ak by sa Gréci vtedy vrátili k drachme, dnes by nemali také problémy.

Kažimír aj Kollár v relácii O 5 minút 12 na RTVS hovorili aj o druhom sociálnom balíčku, ktorý predstavil Smer-SD. Podľa Kollára je neúčinný, pretože sa dotkne len niektorých obyvateľov. Dodal, že táto skupina, ktorej sa sociálny balíček dotkne, je “zhodou okolností elektorátom Smeru”. Kollár z 15 opatrení kritizoval rekonštrukciu spoločných priestorov v nemocniciach či lacné bankové účty pre každého. Pripustil, že niektoré opatrenia “majú zmysel”, ale vo všeobecnosti sociálne balíčky dokazujú, že vláda v sociálnej politike zlyhala. “Z deviatich rokov Smer vládne sedem,” povedal Kollár.

“Teší ma, že ako opozícia máte problém s dvoma opatreniami z 15,” zareagoval na Kollárovu kritiku Kažimír. Podľa neho sú lacné bankové účty implementovaním smernice Európskej únie, kde je definované, čo všetko bude musieť banka poskytnúť. Podľa ministra si vláda takýto balíček môže dovoliť, keďže znížila verejný dlh, dostala deficit pod tri percentá a zlepšila výber daní. “Ja sa po troch rokoch môžem komukoľvek pozrieť do očí a povedať, dostali sme deficit pod tri percentá. Prešli sme svoj kus cesty,” povedal minister financií.

Relácia bola prednahrávaná v sobotu 6. júna.

Porošenko: Ukrajina neprestane so snahami vrátiť Krym pod jej správu

KYJEV 5. júna (SITA) – Ukrajinský prezident Petro Porošenko neprestane so snahami, aby sa polostrov Krym vrátil pod ukrajinskú správu. V piatok to povedal na tlačovej konferencii, ktorú vysielala ukrajinská verejnoprávna televízia. Porošenko opäť vyjadril vážne obavy, že Ukrajina čelí veľkej ruskej invázii na východe krajiny ako aj obnoveniu vojny s tamojšími proruskými povstalcami. “Taký počet ruských vojakov pri hraniciach s východnou Ukrajinou sme nevideli od augusta minulého roku,” vyhlásil s tým, že Moskva musí mať veľmi vážny dôvod na rozmiestnenie toľkých vojakov pri hranici. Ukrajinský líder tiež informoval, že na Ukrajine bude čoskoro zriadená kontaktná kancelária OSN, čo je podľa neho prvý krok k nasadeniu mierotvorných síl OSN na východe krajiny.

Porošenko sa vyjadril deň po skončení najostrejších bojov od vyhlásenia prímeria vo februári tohto roku, ktoré prebiehali pri mestečku Marjinka pri Donecku. Oblasť ako aj mesto armáda už podľa neho “úplne vyčistila” od povstalcov. Prezident povedal, že v bojoch zahynulo päť ukrajinských vojakov a asi 80 separatistov, pričom 12 povstalcov vrátane jedného Rusa sa podarilo zajať.

Juncker údajne odmietol hovoriť s Tsiprasom, Grécko to odmieta

BRUSEL 7. júna (SITA, Reuters) – Šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker v sobotu údajne odmietol telefonický rozhovor s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom. Dôvodom je to, že Grécko doposiaľ nezaslalo reformné návrhy sľúbené na štvrtok. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na predstaviteľa EÚ. Grécko však tieto správy odmieta.

“Nenastal, žiadny pokrok, nebolo o čom diskutovať,“ uviedol predstaviteľ EÚ. Tsipras sa mal na ďalších rokovaniach v Bruseli objaviť v piatok, neprišiel však. V gréckom parlamente označil podmienky ponúkanej pomoci za absurdné. Správy o tom, že by Juncker odmietol rozhovor s Tsiprasom však v sobotu poprel jeden z členov gréckej vlády. “Nie je to pravda,“ povedal. Zároveň doplnil, že Atény naďalej čakajú na reakciu veriteľov k nedávnym reformným návrhom.

SaS chce zvýšiť príspevok aj pre náhradnú starostlivosť

BRATISLAVA 7. júna (SITA) – Zvýšiť jednorazový príspevok pre rodičov, ktorým je zverené dieťa do náhradnej starostlivosti, navrhujú novele zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa poslanci za SaS Peter Osuský a Lucia Nicholsonová. Príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti je určený na podporu zabezpečenia základného osobného vybavenia dieťaťa, najmä na zabezpečenie jeho ošatenia, obuvi, hygienických potrieb, nevyhnutného nábytku a iných vecí na uspokojenie potrieb dieťaťa. Svojím účelom sa tento príspevok podľa poslancov liberálov podobá účelu príspevku pri narodení dieťaťa, ktorým štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca.

Poslanci liberálov upozorňujú, že medzi výškou oboch príspevkov je výrazný rozdiel v neprospech jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti. Jeho výška je stanovená na 500 eur, kým výška príspevku pri narodení dieťaťa predstavuje pri prvých troch deťoch 829,86 eura. „Je vo verejnom záujme, aby deti vyrastali v rodinnom prostredí. Pokiaľ z akýchkoľvek dôvodov nemôžu vyrastať s vlastnými rodičmi, je žiadúce, aby im bola poskytnutá náhradná starostlivosť v inej rodine. Preto neexistuje žiadny dôvod, prečo by náhradní rodičia, ktorí prijímajú cudzie dieťa do vlastnej starostlivosti, boli pri poberaní jednorazového príspevku na dieťa akokoľvek znevýhodnení voči rodičom, ktorí poberajú príspevok pri narodení vlastného dieťaťa,“ argumentujú Osuský a Nicholsonová. Navrhujú preto výšku oboch príspevkov zjednotiť s tým, že sa jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti naviaže na príspevok pri narodení dieťaťa. Liberáli už v minulosti pozmeňujúcim návrhom presadzovali, aby sa suma jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti zvýšila na 829,86 eur, národná rada však tento pozmeňujúci návrh neschválila.

Novelou poslancov za SaS sa bude parlament zaoberať na júnovej schôdzi.