Schwarzenberg je pre ruský zoznam na seba pyšný

PRAHA 30. mája (SITA) – Český exminister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg považuje za česť zaradenie jeho mena na ruský zoznam desiatok neželaných európskych politikov, ktorým Rusko zakázalo vstup do krajiny. Predseda opozičnej strany TOP 09 a neúspešný prezidentský kandidát to označil za “klub slušných ľudí”. Za dôvod svojej prítomnosti na zozname považuje nazývanie vecí “pravými menami”. Ako sa vyjadril pre portál českého denníka Mladá Fronta Dnes, “hovoril som od začiatku, že na Ukrajine nie je žiadna kríza, ale vojna a to im šlo na nervy”, keďže “pre moc je vždy najhoršie, keď niekto povie, ako v Andersenovej rozprávke, že cisár je nahý“.

Holandský premiér Mark Rutte v piatok potvrdil existenciu ruského zoznamu osôb, ktoré majú zakázaný vstup do Ruska. Zoznam je reakciou na hospodárske a cestovné sankcie západných krajín uvalené na Rusko a jeho vybraných, vysokopostavených predstaviteľov za minuloročné pričlenenie polostrova Krym. Na verejnosť však prenikli niektoré z mien. Je medzi nimi aj belgický expremiér Guy Verhofstadt či nemecký poslanec Karl-Georg Wellmann, ktorému pred týždňom neumožnili opustiť priestory moskovského letiska. Údajne je na ňom aj Schwarzenberg spolu so svojím krajanom a bývalým eurokomisárom Štefanom Fülem. Nechýbajú však ani poľský expremiér Jerzy Buzek a britský vicepremiér Nick Clegg.

Vzťahy medzi Západom a Ruskom sú pre krízu na Ukrajine najhoršie od pádu železnej opony koncom 80. rokov. Ruská vláda v auguste na jeden rok zakázala dovoz mäsa, rýb, mliečnych produktov, ovocia a zeleniny z krajín Európskej únie, USA, Kanady, Austrálie a Nórska. Urobila tak v reakcii na ekonomické sankcie voči Rusku, ktoré Západ obviňuje z rozpútania takmer rok trvajúcej krízy na juhovýchode Ukrajiny. Platné sankcie však rozdeľujú krajiny EÚ a niektoré požiadali o vyňatie spod ruského embarga.

Rusko poskytlo zoznam neželaných osôb

HAAG 30. mája (SITA) – Holandský premiér Mark Rutte v piatok potvrdil existenciu ruského zoznamu osôb, ktoré majú zakázaný vstup do Ruska. Podľa jeho slov je zoznam s desiatkami menami európskych politikov určený veľvyslanectvám krajín EÚ a Rusi si podľa vlády v Haagu neželajú jeho zverejnenie. Zoznam je reakciou na hospodárske a cestovné sankcie západných krajín uvalené na Rusko a jeho vybraných, vysokopostavených predstaviteľov za minuloročné pričlenenie polostrova Krym. Na verejnosť však prenikli niektoré z mien. Je medzi nimi aj belgický expremiér Guy Verhofstadt či nemecký poslanec Karl-Georg Wellmann, ktorému pred týždňom neumožnili opustiť priestory moskovského letiska. Údajne je na ňom aj český exminister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg spolu so svojím krajanom a bývalým eurokomisárom Štefanom Fülem.

Vzťahy medzi Západom a Ruskom sú pre krízu na Ukrajine najhoršie od pádu železnej opony koncom 80. rokov. Ruská vláda v auguste na jeden rok zakázala dovoz mäsa, rýb, mliečnych produktov, ovocia a zeleniny z krajín Európskej únie, USA, Kanady, Austrálie a Nórska. Urobila tak v reakcii na ekonomické sankcie voči Rusku, ktoré Západ obviňuje z rozpútania takmer rok trvajúcej krízy na juhovýchode Ukrajiny. Platné sankcie však rozdeľujú krajiny EÚ a niektoré požiadali o vyňatie spod ruského embarga.

V rezorte obrany pracuje oveľa viac mužov ako žien

BRATISLAVA 30. mája (SITA) – Vo všetkých skupinách zamestnancov rezortu obrany na Slovensku pracuje oveľa viac mužov ako žien, k 31. júnu 2013 tvorili ženy 9,1 percenta zo všetkých profesionálnych vojakov. V prípade štátnych zamestnancov zastávali ženy 43,3 percenta pozícií a v prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme 41,2 percenta. Vo vedúcich pozíciách profesionálnych vojakov predstavoval podiel žien 6,3 percenta, informuje o tom správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku v roku 2014, ktorej autorom je ministerstvo práce. Zverejnená je na portáli právnych predpisov, medzirezortné pripomienkové konanie k nej je už ukončené.

Medzi veliacimi poddôstojníkmi bolo 1,6 percenta žien, veliteľmi družstva 3,1 percenta, veliteľmi čaty 18,1 percenta, veliteľmi roty 3,3 percenta a medzi veliteľmi práporu bolo 1,4 percenta žien. Na vyšších postoch neboli ženy vôbec. “Pri výberových konaniach do služieb v ozbrojených silách rovnakých pre ženy aj mužov je najväčšia časť žien vyradená na základe previerky fyzickej spôsobilosti,” píše sa v správe. Rozhoduje sa tiež o rozmiestnení žien a mužov podľa odbornosti. V rámci výkonu vojenského povolania sa záujem žien sústreďuje do oblasti vojenského zdravotníctva, právnych služieb, personálneho manažmentu alebo finančno-ekonomických služieb, menej žien sa orientuje na technické odbory.

Ženy sú však tiež súčasťou mierových misií, napríklad pri pravidelnej rotácii personálu v marci tohto roku vyslali do slovenského kontingentu mierových síl OSN UNFICYP 77 profesionálnych vojakov, z nich päť žien. “Pôsobenie žien v mierových zboroch a misiách je dôležité aj z hľadiska osvety a presadzovania hodnôt našej spoločnosti smerom k domácemu obyvateľstvu krajín, kde je úroveň povedomia o právach žien a rovnosti medzi mužmi a ženami nepomerne nižšia ako v rámci Európskej únie a NATO,” informuje v správe ministerstvo práce.

SNS si myslí, že predaj vozňov a výzva na privatizáciu Carga je škandál

BRATISLAVA 30. mája (SITA) – Slovenská národná strana (SNS) je šokovaná predajom a následným prenájmom železničných vozňov v spoločnosti Cargo. Ministra dopravy Jána Počiatka v tejto súvislosti žiada o nápravu a odvolanie generálneho riaditeľa Carga Vladimíra Ľuptáka. V tlačovej správe o tom informoval predseda SNS Andrej Danko.

“Ide o do neba volajúcu drzosť, keď nielenže bolo predaných vyše 12-tisíc železničných vozňov a následne prenajatých 8-tisíc vozňov za takmer identickú cenu, ale navyše generálny riaditeľ začal hovoriť verejne o privatizácii tej istej spoločnosti, ktorú takto zaťažil, vlastne ticho sprivatizoval,” uvádza vo svojom vyhlásení Danko s tým, že ak Počiatek neurobí opatrenia na nápravu, bude to nasvedčovať tomu, že ide o riadený a cieľavedomý proces ovládnutia tejto spoločnosti. “Pokiaľ vláda chce privatizovať, musí tak robiť transparentne, a tak musí konať aj manažment v týchto spoločnostiach. V novodobej histórii Slovenska došlo k mnohým predajom strategických spoločností. Neudiali sa však až tak škandalózne postupy, aby manažment najprv predal strategický majetok, následne sa nechal majetkovo ovládnuť a ovplyvňovať a navyše následne začal vyzývať na privatizáciu,” dodáva Danko.

Denník Hospodárske noviny v piatok 29. mája priniesol informáciu o tom, že generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, a. s. Vladimír Ľupták je za jej privatizáciu a plánuje to navrhnúť aj ministrovi dopravy Jánovi Počiatkovi. “Teraz je ten správny čas. Máme totiž dlhodobé kontrakty, firma bude oddlžená a stabilná. Momentálne sú všetky náznaky toho, že Cargo by mohlo ísť na predaj,” povedal Ľupták pre Hospodárske noviny. Ako tiež uviedol denník, ministerstvo dopravy v súčasnosti o privatizácii ZSSK Cargo neuvažuje. “Otázka privatizácie spoločnosti Cargo nie je na programe dňa a určite ju nebude riešiť táto vláda. Akú stratégiu však zvolia budúce vlády, dnes nevieme predpokladať,” odkázal pre Hospodárske noviny rezortný hovorca Martin Kóňa.

Jurinová tvrdí: Minimálny dôchodok vytvára vrstvu druhotriednych dôchodcov

BRATISLAVA 30. mája (SITA) – Zákon o minimálnom dôchodku vytvára podľa podpredsedníčky NR SR Eriky Jurinovej vrstvu druhotriednych dôchodcov. „Som rada, že prezident Andrej Kiska sa stotožnil s obavami opozície v súvislosti so zákonom o sociálnom poistení. Zákon diskriminuje a to nie je spravodlivé,“ povedala Jurinová dnes pre agentúru SITA. Základné ľudské práva a dôstojná staroba sa podľa nej predsa nemôžu stať rukojemníkom politických šarvátok. „Máme tu dôchodcov, ktorí ak pracovali, sporitelia prvého, či druhého piliera, nesmú byť penalizovaní len z dôvodu, že premiér má rád len prvý pilier. Diskriminovať ľudí, ktorí si v dobrej viere sporia ťažko zarobené prostriedky, je neprijateľné, najmä ak vieme že v iných prípadoch sa na to, v akom systéme dôchodkov sa sporí, neprihliada,“ zdôraznila s tým, že je to dobrý signál, ak sa do tejto problematiky zaangažoval aj prezident Andrej Kiska. „Vetovaný zákon sa teraz opäť vráti do parlamentu a v prípade opätovného schválenia bez odstránenia nespravodlivosti, pokračujeme ďalej podaním na Ústavný súd,“ dodala.

Prezident SR Andrej Kiska vo štvrtok vrátil do parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa má od začiatku júla tohto roku zaviesť na Slovensku minimálny dôchodok. Hlave štátu sa nepozdáva to, že sporitelia v druhom pilieri majú mať nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu ako osoby, ktoré v sporivom pilieri neboli. “Niet legislatívneho vyjadrenia nevyhnutnosti takej právnej úpravy, ktorá diskriminuje dôchodcov, ktorí boli zároveň v druhom pilieri,” uviedol prezident v zdôvodnení svojho rozhodnutia. Penzisti, ktorí boli sporiteľmi v druhom pilieri, sú podľa Kisku znevýhodňovaní len pre svoju účasť v kapitalizačnom pilieri. “Takúto právnu úpravu, podľa môjho názoru, možno považovať za priamu diskrimináciu,” uviedol. Prezident preto navrhuje, aby mali sporitelia v druhom pilieri nárok na rovnakú výšku minimálneho dôchodku ako tí, ktorí boli účastníkmi výlučne štátneho priebežného dôchodkového systému.

Novele zákona o sociálnom poistení vyčíta prezident aj to, že zásluhovo definovaný princíp nároku na minimálny dôchodok tak, ako ho upravuje schválený zákon, vytvorí v praxi viaceré kategórie dôchodcov s nízkymi príjmami. “Niektorí dôchodcovia budú mať nárok na minimálny dôchodok, iní budú mať nárok na znížený minimálny dôchodok a ďalší budú naďalej odkázaní na dávky v hmotnej núdzi,” upozornil prezident. Dôsledkom toho podľa neho budú existovať rôzne úrovne minimálneho garantovaného príjmu dôchodcov, ktorých sociálna situácia môže byť podobná.

Hlava štátu spochybňuje argument vlády pre nižší minimálny dôchodok pre sporiteľov, ktorým má byť morálny hazard a riziko motivácie k nezodpovednému správaniu sa sporiteľov. “Zdôrazňovaním rizika morálneho hazardu sa vytvára dojem, akoby hlavnou skupinou adresátov inštitútu minimálneho dôchodku mali byť sporitelia, ktorí “nezodpovedne investovali”. Skutočným adresátom sú a budú dôchodcovia, ktorí počas svojej profesionálnej kariéry mali nízke príjmy bez ohľadu na dôchodkové piliere a investičné rozhodnutia,” tvrdí prezident.

Novelou zákona by sa mal od začiatku júla tohto roka na Slovensku zaviesť minimálny dôchodok. Podmienkou pre nárok na minimálny dôchodok bude získanie najmenej 30 rokov dôchodkového poistenia. Pre ľudí, ktorí počas života nadobudli 30 rokov dôchodkového poistenia, bude minimálny dôchodok tvoriť 136 % zo sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 269,5 eura. Suma minimálnej penzie sa bude zvyšovať za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o 2 percentuálne body a od 40 rokov o 3 percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia by minimálna penzia v tomto roku predstavovala 340,8 eura.

Nový poľský prezident Duda chce presadiť svoj volebný program

Vyšlo aj v EKO

VARŠAVA 29. mája (SITA, Reuters) – Novozvolený poľský prezident Andrzej Duda chce presadiť nižší vek odchodu do dôchodku, zvýšenie nezdaniteľného minima a mimoriadne detské prídavky sociálne odkázaným rodinám. Kľúčové body svojho programu potvrdil v rozhovore pre piatkové vydanie denníka Rzeczpospolita. Podľa agentúry Reuters by opatrenia mohli zaťažiť štáty rozpočet sumou 300 mld. poľských zlotých (PLN).

“Sľúbil som, že zvýšim hranicu nezdaniteľných príjmov a môžete si byť istý, že pripravím takýto zákon,” povedal Duda. “Hovoril som o znížení dôchodkového veku a aj ponúknem relevantný zákon, takisto ako (ponúknem) aj zákon, ktorý poskytne každej chudobnejšej rodine 500 zlotých na jedno dieťa,” dodal novozvolený prezident. Hlava štátu má v Poľsku skôr reprezentatívnu funkciu, môže však predkladať návrhy zákonov, vetovať schválenú legislatívu, podieľa sa aj na výkone zahraničnej politiky.

Andrzej Duda, ktorý prekvapujúco zvíťazil v druhom kole poľských prezidentských volieb 24. mája, prevezme úrad hlavy štátu 6. augusta. V minulosti pôsobil ako poradca exprezidenta Lecha Kaczynského, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí v ruskom Smolensku. Duda kandidoval s podporou konzervatívnej opozičnej strany Právo a Spravodlivosť (PiS), ktorá sa podľa agentúry Reuters považuje za menej protrhovú ako vládna Občianska platforma (PO).

Štyridsaťdvaročný Duda odmieta zavedenie eura. Chce tiež zvrátiť reformu z dielne súčasnej vlády PO, ktorá zvýšila vek odchodu do dôchodku na 67 rokov. Nárok na skorší nástup do penzie by podľa neho mohli mať ľudia, ktorí odpracovali aspoň 40 rokov. Novozvolený poľský prezident sa vyslovil aj za mimoriadne zdanenie bánk a obchodných reťazcov.

Úspech kandidáta PiS zároveň znižuje šance na znovuzvolenie vlády v jesenných parlamentných voľbách. V parlamentných voľbách, ktoré sa v Poľsku uskutočnia koncom októbra, by podľa aktuálnych prieskumov zvíťazila s miernym náskokom strana PiS nad vládnou PO.