29. mája 2015 | Regióny.zoznam.sk

SMK: Správa o menšinách neobsahuje zmeny vo volebnom práve

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Správa o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín za rok 2014, ktorú v stredu 27. mája schválila vláda, neobsahuje zmeny o podmienkach výkonu volebného práva prijaté parlamentom v zákone vlani v máji . Práve tieto zmeny sú podľa Strany maďarskej komunity (SMK) jediné pozitívne v uplynulom roku, ktoré posilnili používanie jazyka menšín, uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré agentúre SITA poskytla Helena Fialová z SMK. “Správa hneď na začiatku vymenúva zmeny v právnych predpisoch, týkajúce sa menšín, avšak je zaujímavé, že tieto zmeny autori nezahrnuli. Hlavným nedostatkom dokumentu je teda to, čo z neho chýba,” píše sa v stanovisku.

SMK pripomenula, že práve na jej návrh sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní dostalo do návrhov ministerstva vnútra viacero opatrení, ktoré mali používanie jazykov menšín posilniť. Išlo o vydanie dvojjazyčných volebných preukazov, dvojjazyčné písomné informácie vo volebných miestnostiach či nápisy v národnostnom jazyku.

Jednou z hlavných úloh povereného splnomocnenca vlády pre menšiny podľa SMK je, aby ako poradný orgán vlády poskytoval kabinetu rady pri riešení problémov národnostných menšín. “V správe sú však najskromnejšie popísané práve existujúce problémy,” upozornila Strana maďarskej komunity. Dodala, že bez nastolenia skutočných problémov je ťažké navrhnúť ich riešenia a poskytnúť vláde rady v tejto oblasti. “Viacročná činnosť splnomocnenca vlády potvrdzuje, že zapojenie národnostných menšín do zákonodarstva, čo vyžadujú aj medzinárodné zmluvy, súčasná inštitucionálna štruktúra nie je schopná zabezpečiť. Súčasný systém slúži skôr na zametanie problémov pod koberec a nie na riešenie nárokov menšín,” uzavrela strana.

Správa o postavení a právach menšín za minulý rok, ktorú v stredu vláda schválila, pochádza z dielne Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny. Podľa úradu podáva komplexný obraz o postavení a dodržiavaní práv príslušníkov menšín žijúcich na Slovensku, garantovaných Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi a vnútroštátnymi právnymi predpismi. Poskytuje informácie o používaní jazykov menšín, výchove a vzdelávaní ich príslušníkov, kultúre či participácii na riešení veci verejných za rok 2014.

Orbán zdôraznil podporu členstva v EÚ aj NATO

BUDAPEŠŤ 29. mája (SITA/AP) – Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok vyhlásil, že aj napriek rozdielnostiam v názoroch musí krajina zostať členom Európskej únie (EÚ) aj NATO.

Orbán v prejave, ktorý predniesol na slávnosti pri príležitosti jeho piatich rokov v úrade, opäť označil niektoré prísľuby EÚ ohľadom riešenia migrantskej krízy za “hraničiace so šialenstvom”. Napriek tomu však vyslovil, že je proti akémukoľvek pokusu krajiny o odchod z EÚ či NATO. Politik, ktorého vládna strana Fidesz v maďarskom parlamente zastáva väčšinu, povedal, že je v záujme Maďarska zlepšiť chod EÚ, nie však “odísť z nej”.

Opačný názor na vec dlhodobo zastáva ultranacionalistické Hnutie za lepšie Maďarsko (Jobbik), ktoré označuje NATO za “bezpečnostné riziko” pre Maďarsko a zároveň trvá na uskutočnení referenda o zotrvaní v EÚ. Hnutie za lepšie Maďarsko je momentálne treťou najsilnejšou stranou v maďarskom parlamente.

Šéfka MMF pripustila odchod Grécka z eurozóny

Vyšlo aj v ZAH

BERLÍN 29. mája (SITA) – Šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Christine Lagardeová pripustila možnosť odchodu Grécka z eurozóny, ktorej stabilita by však podľa jej slov nebola ani v takomto prípade ohrozená. Podľa nej by to síce nebola “žiadna prechádzka parkom, no pravdepodobne by to nebol ani koniec eura”.

Francúzska exministerka financií v štvrtok zverejnenom rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung taktiež pripustila, že dohoda s gréckou vládou o ďalšom pokračovaní spolupráce so zahraničnými veriteľmi je ďaleko. Podmienkou MMF sú totiž potrebné reformy. V následnom vyhlásení jej kancelárie Lagardeová zase uviedla, že z Grécka prišli pre desiatimi dňami pozitívne signály, no “minulý týždeň sme zase vytriezveli”.

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme takmer štvrť bilióna eur. Poslednú splátku v sume viac ako sedem miliárd eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Rozhovory viaznu na nezhodách medzi ľavicovou gréckou vládou a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA) premiéra Alexisa Tsiprasa však v predvolebnej kampani sľubovala Grékom rušenie úsporných opatrení.

Haščák: Lipšic je klamár, ktorý klame o mne rád a účelovo

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Poslanec NR SR Daniel Lipšic je podľa podnikateľa Jaroslava Haščáka klamár. „Klamár, ktorý obzvlášť o mne klame rád, vypočítavo a na efekt,“ vyhlásil Haščák, ktorý tým reaguje na slová Lipšica z rokovania brannobezpečnostného parlamentného výboru, kde povedal, že „podnikateľ Jaroslav Haščák verejne rozpráva, že sa vyšetrovania (kauzy Gorila – poznámka SITA) neobáva, lebo má vopred informácie, aké úkony budú urobené.“ Haščák tvrdí, že toto Lipšicovo tvrdenie je nepravdivé. „Nikdy som sa týmto a ani iným podobným spôsobom k vyšetrovaniu kauzy nevyjadroval a nemám dôvod sa takto vyjadrovať,“ uvádza v stanovisku, ktoré dnes agentúre SITA zaslal Gabriel Tóth z Penta Investments, s. r. o.

Haščák upozorňuje, že Lipšic toto tvrdenie neuvádza ako niečo, čo kdesi počul, ale ako fakt. „Ani nespresnil, kde som ho mal konkrétne predniesť,“ konštatuje Haščák. V Lipšicovom výroku je podľa neho pravdivé iba to, že je podnikateľ a že sa vyšetrovania Gorily naozaj nebojí. „Aj preto s vyšetrovacím tímom spolupracujem, keďže ako svedok som sa žiadnemu výsluchu nevyhýbal a tímu som aj v podobe dokumentácie sprístupnil všetky informácie, o ktoré prejavili záujem. Tvrdenia Lipšica preto vnímam ako snahu vyvíjať na procesné orgány politický nátlak. A aj to nie v záujme „riešenia“ Gorily, ktorá mu je ukradnutá, ale len v zúfalej snahe za každú cenu upútať pozornosť verejnosti,“ vyhlásil Haščák.

Lipšic o Haščákovi hovoril 12. mája. Upozornil, že Jaroslav Haščák vraj rozpráva, že sa neobáva Gorily, lebo má informácie o priebehu vyšetrovania. Povedal to na rokovaní výboru, ktorý sa mal zaoberať vyšetrovaním kauzy Gorila. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik na mimoriadne rokovanie parlamentného brannobezpečnostného výboru však vtedy neprišiel. Iniciátorom rokovania bola opozícia na čele práve s Danielom Lipšicom, ktorá chcela počuť, ako pokračuje vyšetrovanie kauzy Gorila. Kováčik sa ospravedlnil z rokovania listom.

Smer potvrdí nižšie minimálne penzie pre sporiteľov

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Poslanci za Smer-SD na júnovej schôdzi parlamentu prelomia veto prezidenta k novele zákona o sociálnom poistení a minimálny dôchodok schvália v pôvodnej podobe. Na piatkovej tlačovej besede to uviedol premiér Robert Fico. Sporitelia v druhom pilieri tak budú mať nárok na nižšiu minimálnu penziu ako tí, ktorí zostali výlučne v štátnom dôchodkovom systéme. “Ak by sme garantovali v druhom pilieri rovnakú výšku minimálneho dôchodku, ako tak robíme v Sociálnej poisťovni, tak preberá štát na seba riziká, ktoré musí prebrať dôchodková správcovská spoločnosť,” povedal predseda vlády. Prioritou vlády podľa neho je, aby novela zákona upravujúca minimálny dôchodok sa začala v praxi uplatňovať od 1. júla tohto roka.

Ak by pri rovnakom minimálnom dôchodku aj pre sporiteľov podľa predsedu vlády penzijná spoločnosť zle hospodárila, tak rozdiel medzi minimálnym dôchodkom a tým, čo “zarobí” dôchodková spoločnosť, by platil štát. “A to prečo, a to sme kde? Prečo by mal štát platiť za dôchodkové správcovské spoločnosti a za ich zlé hospodárenie,” zdôraznil Fico. Ten, kto je v druhom pilieri, podľa Fica nemôže mať taký istý minimálny dôchodok ako ten, kto prispieva svojimi odvodmi len do Sociálnej poisťovne. Prezident podľa premiéra pri vetovaní zákona nepriniesol žiadne nové argumenty. “Vo svojom vrátenom návrhu používa len tie argumenty, ktoré použila aj opozícia, keď kritizovala tento zákon,” tvrdí.

Na tom, že sporitelia v druhom pilieri majú mať nárok na nižší minimálny dôchodok, nevidí premiér nič diskriminačné. “Druhý pilier je dnes otvorený, každý má právo doňho vstúpiť alebo vystúpiť, je tam prvok dobrovoľnosti,” upozornil. Kto sa podľa neho rozhodne byť v druhom penzijnom pilieri, ten znáša určitú mieru rizika. Ľudia s nárokom na minimálny dôchodok podľa Fica v druhom pilieri nemajú čo robiť. “Verím, že absolútna väčšina z týchto ľudí do 15. júna využije svoju príležitosť a z druhého piliera vystúpi,” dodal premiér.

Prezident SR Andrej Kiska vo štvrtok vrátil do parlamentu na opätovné prerokovanie novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa má od začiatku júla tohto roku zaviesť na Slovensku minimálny dôchodok. Hlave štátu sa nepozdáva to, že sporitelia v druhom pilieri majú mať nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu ako osoby, ktoré v sporivom pilieri neboli. “Niet legislatívneho vyjadrenia nevyhnutnosti takej právnej úpravy, ktorá diskriminuje dôchodcov, ktorí boli zároveň v druhom pilieri,” uviedol prezident v zdôvodnení svojho rozhodnutia. Penzisti, ktorí boli sporiteľmi v druhom pilieri, sú podľa Kisku znevýhodňovaní len pre svoju účasť v kapitalizačnom pilieri. “Takúto právnu úpravu, podľa môjho názoru, možno považovať za priamu diskrimináciu,” uviedol. Prezident preto navrhuje, aby mali sporitelia v druhom pilieri nárok na rovnakú výšku minimálneho dôchodku ako tí, ktorí boli účastníkmi výlučne štátneho priebežného dôchodkového systému.

Novele zákona o sociálnom poistení vyčíta prezident aj to, že zásluhovo definovaný princíp nároku na minimálny dôchodok tak, ako ho upravuje schválený zákon, vytvorí v praxi viaceré kategórie dôchodcov s nízkymi príjmami. “Niektorí dôchodcovia budú mať nárok na minimálny dôchodok, iní budú mať nárok na znížený minimálny dôchodok a ďalší budú naďalej odkázaní na dávky v hmotnej núdzi,” upozornil prezident. Dôsledkom toho podľa neho budú existovať rôzne úrovne minimálneho garantovaného príjmu dôchodcov, ktorých sociálna situácia môže byť podobná.

Hlava štátu spochybňuje argument vlády pre nižší minimálny dôchodok pre sporiteľov, ktorým má byť morálny hazard a riziko motivácie k nezodpovednému správaniu sa sporiteľov. “Zdôrazňovaním rizika morálneho hazardu sa vytvára dojem, akoby hlavnou skupinou adresátov inštitútu minimálneho dôchodku mali byť sporitelia, ktorí “nezodpovedne investovali”. Skutočným adresátom sú a budú dôchodcovia, ktorí počas svojej profesionálnej kariéry mali nízke príjmy bez ohľadu na dôchodkové piliere a investičné rozhodnutia,” tvrdí prezident.

Novelou zákona by sa mal od začiatku júla tohto roka na Slovensku zaviesť minimálny dôchodok. Podmienkou pre nárok na minimálny dôchodok bude získanie najmenej 30 rokov dôchodkového poistenia. Pre ľudí, ktorí počas života nadobudli 30 rokov dôchodkového poistenia, bude minimálny dôchodok tvoriť 136 % zo sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 269,5 eura. Suma minimálnej penzie sa bude zvyšovať za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o 2 percentuálne body a od 40 rokov o 3 percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia by minimálna penzia v tomto roku predstavovala 340,8 eura.

Nízkopríjmoví sporitelia v druhom pilieri majú mať pritom nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu ako ľudia s nízkymi zárobkami, ktorí v druhom pilieri neboli. Minimálna penzia sa bude sporiteľom znižovať v takom pomere, v akom v jednotlivých rokoch išli ich dôchodkové odvody na ich osobné účty v druhom pilieri voči celkovým starobným dôchodkovým odvodom. Do dôchodkového príjmu sa pri posudzovaní nároku na minimálny dôchodok nebudú započítavať doživotné penzie z druhého piliera.

Porošenko podpísal zákon umožňujúci prerušiť splácanie dlhu

KYJEV 29. mája (SITA, Reuters) – Ukrajinský prezident Petro Porošenko vo štvrtok podpísal zákon, ktorý Ukrajine umožňuje pozastaviť stanovené splátky zahraničného dlhu v prípade, ak to bude potrebné. Informovalo o tom tlačové oddelenie prezidenta. Zákon bude účinný od okamihu svojho zverejnenia a v platnosti ostane do 1. júla budúceho roku. Parlament zákon schválil 19. mája po tom, čo sa zintenzívnili spory Ukrajiny s veriteľmi týkajúce sa reštrukturalizácie zahraničného dlhu v hodnote 23 mld. USD. Ukrajina musí dosiahnuť medzi rokmi 2015 a 2018 úspory v hodnote 15,3 mld. USD. Požaduje to Medzinárodný menový fond (MMF).

Výbor veriteľov Ukrajiny má námietky voči výzvam Kyjeva na odpísanie dlhov, hoci hovorí, že chce dohodu o reštrukturalizácii, ktorá povedie k hospodárskemu zotaveniu. Výbor reprezentuje veriteľov, ktorých podiel na zahraničnom dlhu Ukrajiny predstavuje približne 9 mld. USD.

Ukrajinské ministerstvo financií tento týždeň vyjadrilo presvedčenie, že Kyjev dosiahne dohodu o reštrukturalizácii s veriteľmi. Ukrajine sa tak otvorí cesta k ďalšej pomoci od MMF. Ukrajinský rezort financií však naznačil, že bude naďalej trvať na odpísaní dlhov.

(1 EUR = 1,0896 USD)

Dohoda medzi EÚ a USA nesmie oslabiť štandardy únie

Vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Obchodná dohoda medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými by mala prehĺbiť prístup únie na trh USA, nesmie však oslabiť štandardy Európskej únie, ani právo na reguláciu vo verejnom záujme. Vyplýva to z návrhu odporúčaní, ktoré vo štvrtok schválil výbor Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod. Poslanci tiež požadujú reformu a vylepšenie nástrojov na urovnávanie sporov medzi investormi a štátom.

Odporúčania vyjednávačom Európskej komisie k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), ktoré schválil výbor pre medzinárodný obchod, musí ešte potvrdiť plénum Európskeho parlamentu. Informuje o tom Európsky parlament.

Nakoľko hrubý domáci produkt (HDP) Európskej únie je silne závislý na obchode a exporte, dobre zostavená dohoda so Spojenými štátmi americkými, ktorá by umožnila drobným firmám a malým a stredným podnikom prístup na trh s 850 miliónmi spotrebiteľov, by mohla do roku 2020 zvýšiť podiel priemyslu na HDP o 15 až 20 %, uvádza sa v schválenom texte.

Na druhej strane však protirečiace si závery štúdií podľa poslancov sťažujú hodnotenie potenciálneho prínosu dohody TTIP pre hospodárstvo Európskej únie. Výbor preto zdôraznil nevyhnutnosť transparentných rozhovorov, ktoré by viedli k dosiahnutiu ambicióznej a zároveň vyváženej dohody s prínosom pre všetky členské štáty a k vytvoreniu efektívneho hospodárskeho prostredia podporujúceho hospodársku súťaž bez necolných obchodných prekážok. Dohoda však musí garantovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov EÚ týkajúcu sa napríklad ich údajov, zdravia a bezpečnosti a zabrániť daňovému a environmentálnemu dumpingu, uvádza sa v schválenom texte.

Kaníkova platforma sa volá Demokratická skupina: Podpora rastie, pridávajú sa ďalší

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Platforma, ktorú zakladá v SDKÚ-DS poslanec NR SR Ľudovít Kaník, bude niesť názov Demokratická skupina. Ide o pracovný názov. Ako povedal dnes novinárom Kaník, ide o názorovú platformu a oddnes bude on vystupovať ako jej reprezentant. Platforma vzniká ako neformálna skupina. Podľa neho sa k platforme prihlásilo 50 miestnych združení z celého Slovenska a tiež europoslanec Eduard Kukan. „Podpora rastie. Pridávajú sa ďalší jednotlivci a združenia,“ konštatoval. Podľa neho označenie Demokratická skupina vystihuje jeden z pilierov, na ktorých stáli hodnoty Demokratickej strany, ktorá spoluvytvorila súčasnú stranu SDKÚ-DS.

Kaník oznámil založenie názorovej platformy 21. mája. Platforma sa chce dištancovať od konania predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša, ktorý sa podľa Kaníka prepožičal návrhom Smeru v súvislosti s novozvoleným predsedom Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Karolom Mitríkom. Kaník bol donedávna členom prezídia strany a predsedom jej rozpočtového výboru, pre nesúhlas s nomináciou Karola Mitríka na predsedu NKÚ sa však straníckych funkcií vzdal. Kaník má záujem zúčastniť sa na primárnych voľbách na lídra kandidátky SDKÚ-DS do parlamentných volieb.

Ľudovít Kaník ako reprezentant platformy predkladá do parlamentu viacero noviel zákonov. Ide o tie, s ktorými v tomto volebnom období už viackrát nepochodil. Napríklad navrhuje zmeny v priestupkovom zákone. Podľa neho totiž poberatelia sociálnych dávok majú imunitu. „Poberateľ je prakticky beztrestný, ak spácha priestupok, nemá z čoho zaplatiť pokutu. Úrady mu ju ani radšej neuložia. Ak nie je možné zaplatiť pokutu navrhujem, aby si ten, kto spácha priestupok, musel trest odpracovať verejnou prácou v prospech obce,“ povedal Kaník. Zároveň upozornil, že na páchanie trestnej činnosti sa zneužívajú maloletí. Preto tiež navrhuje, aby zodpovednosť za páchanie priestupkov maloletými bola prenesená na rodičov.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu

Poľsko nesúhlasí s britským plánom obmedziť imigráciu z EÚ

VARŠAVA 29. mája (SITA/Reuters) – Poľsko neustúpi Británii v rokovaniach o zmene niektorých zmlúv o EÚ a bude naďalej chrániť záujmy svojich občanov žijúcich v Británii. V deň návštevy britského premiéra Davida Camerona vo Varšave to v piatok pre verejnoprávnu televíziu TVP1 povedal poľský minister zahraničia Grzegorz Schetyna. Cameron pricestoval do Poľska, aby tam získal podporu pre jeho plány reformovať EÚ v oblastiach, ako je imigrácia, na čo chce do konca roka 2017 uskutočniť referendum o pokračovaní členstva alebo vystúpení Británie z EÚ. “Chceme, aby Británia zostala v EÚ. Záujmy Poliakov, našich občanov žijúcich v Británii, sú však dôležité,” povedal Schetyna v reakcii na plány britskej vlády obmedziť sociálne výhody pre imigrantov z EÚ, a tým zároveň obmedziť imigráciu z bloku, čo únia považuje za porušenie základných princípov o voľnom pohybe pracovných síl.

“Chápeme britský postoj, no existujú isté základy, na ktorých stojí spoločná Európa. Bude to ostrá konverzácia, no poľská strana neustúpi,” vyhlásil šéf poľskej diplomacie. Podobne sa vyjadril aj poľský minister pre európske záležitosti Rafal Trzaskowski. Zavádzanie diskriminačných opatrení je podľa neho pre Poľsko “červenou čiarou”. “Ak by každý prišiel so zoznamom zmien európskej politiky, znamenal by to koniec EÚ,” vyhlásil.

Cameron sa v piatok stretol s poľskou premiérkou Ewou Kopaczovou, obsah ich rozhovoru však nezverejnili. Teraz smeruje do Nemecka, kde bude o britských plánoch rokovať aj s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

Cameron minulý rok Britom sľúbil, že v prípade volebného víťazstva vypíše referendum o ďalšej budúcnosti v EÚ. Predtým chce však vyjednať nové podmienky členstva Británie v únii, čo bude vyžadovať zmeny v zakladajúcich zmluvách o EÚ. Cameron chce podľa vlastných slov dosiahnuť také reformy EÚ, aby Briti mali v plebiscite plánovanom na rok 2017 na výber.

KDH navrhuje zmeniť tlačový zákon: Fico si nemôže robiť, čo chce!

BRATISLAVA 29. mája (SITA) – Poslanec NR SR Pavol Abrhan (KDH) chce zabrániť, aby orgány verejnej moci mohli odopierať poskytovanie informácií. Preto do parlamentu predkladá novelu tlačového zákona. Podaním reaguje na fakt, že premiér Robert Fico, úrad vlády a niektoré ministerstvá odmietajú odpovedať na otázky niektorých denníkov. „V poslednom čase sme svedkami hrubého zneužívania sily nielen proti opozícii, ale aj proti médiám, teda aj ich čitateľom. Fico odmieta odpovedať niektorým denníkom na otázky. Ficovi sa to nemusí páčiť, ale opozícia je na to, aby zastupovala voličov. Ficovi sa to nemusí páčiť, ale médiá sú tu na to, aby informovali divákov, poslucháčov, čitateľov o tom, čo sa na Slovensku deje. Ani Fico si nemôže robiť čo chce. Hrubé a arogantné správanie je jeho vizitka, ale upierať informácie občanom si premiér nemôže dovoliť,“ vyhlásil Abrhan.

Ak by parlament návrh Abrhana prijal, Fico a vláda nebudú môcť selektovať novinárov na jemu pohodlných a nepohodlných. „Strana Smer nastúpila cestu HZDS, Fico sa viac a viac podobá Vladimírovi Mečiarovi, keď odopiera dávať informácie čitateľom,“ povedal Abrhan.

Parlamentný výbor pre kultúru a médiá dvakrát odmietol rokovať o rovnosti prístupu k médiám a neinformovaní niektorých médií členmi vlády. O rokovanie požiadali opoziční poslanci, ktorí sú členmi výboru. Vládny Smer podobne ako minulý týždeň neschválil program zasadnutia výboru. Opozícia navrhovala prijať uznesenie, ktorým by mediálny výbor požiadal ministra kultúry Mareka Maďariča „o neodkladné vykonanie nápravy, týkajúce sa porušenia tlačového zákona, a to poskytovať vydavateľovi periodickej tlače a tlačovej agentúre vrátane Denníka N informácie o svojej činnosti na pravdivé, včasné a všestranné informovanie verejnosti“. Keďže rokovanie výboru sa stoplo hneď na začiatku, o uznesení sa nehlasovalo.

Slovenská vláda pred časom rozhodla, že nebude komunikovať s Denníkom N a premiér Robert Fico rovnako zakázal komunikáciu s periodikom všetkým ministerstvám. Dôvodom je podľa kabinetu “dlhodobé tendenčné informovanie o práci kabinetu zo strany denníka, ktoré vyvrcholilo odštartovaním samolepkovej politickej antikampane. Podľa vyjadrenia úradu sa denník touto aktivitou bezprecedentne pridal k opozičným politickým subjektom, a preto vláda nevidí zmysel v ďalšej komunikácii s ním.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu