Slovensko chce bezpečnostnú stratégiu EÚ do konca roka 2016

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Stále zastúpenie Slovenska pri Európskej únii v Bruseli bude presadzovať prijatie novej Európskej zahranično-politickej, respektíve bezpečnostnej stratégie najneskôr do konca roku 2016. Na európsku bezpečnostnú stratégiu potom nadviaže Slovensko vlastnou bezpečnostnou stratégiou. Ako agentúre SITA potvrdil riaditeľ tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí Peter Susko, tú rezort predloží aj na verejnú diskusiu. Ako vyplýva z materiálu Zameranie činnosti Stáleho zastúpenia Slovenskej republiky pri EÚ zverejnenom na portáli právnych predpisov, Slovensko bude tiež presadzovať Spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku, nie však vo forme budovania európskej armády. Stále zastúpenie takisto bude presadzovať posilnenie bezpečnosti a stability hlavne v susedstve Európy, rozvoj partnerstiev Európskej únie s dôrazom na spoluprácu napríklad s NATO či OSN, ako aj spoluprácu s krajinami západného Balkánu, Východného partnerstva a Južného susedstva. Slovensko bude tiež podporovať koncepčný rozvoj civilných a vojenských kapacít krízového manažmentu, ako aj pôsobenie civilných misií a vojenských operácií EÚ. Koncepciu Stáleho zastúpenia predkladá ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí.

Ako sa uvádza v dokumente, Slovensko sa už teraz zúčastňuje na misiách EÚ v regióne západného Balkánu, v Bosne a Hercegovine, na moldavsko-ukrajinskej hranici, ale svojimi civilnými a vojenskými expertmi prispieva aj do misií EÚ na palestínskych územiach a v Afganistane. Je zapojené aj do Bojovej skupiny EÚ tvorenej krajinami V4, ktorá bude v pohotovosti prvý polrok 2016.

“V ostatnom období sme svedkami zhoršenia bezpečnostnej situácie v bezprostrednom okolí EÚ,” pripomína dokument. Z pohľadu Slovenska je kritické najmä porušenie územnej celistvosti susednej Ukrajiny, nestabilita a napätie na východe Ukrajiny, ktorej dôsledkom je aj zhoršenie vzťahov medzi EÚ a Ruskom premietnuté do vzájomného zavedenia ekonomických sankcií. Podľa materiálu Slovensko znepokojuje aj situácia južne od európskych hraníc a na Blízkom východe.

Fico chce zrovnoprávniť štátne a župné nemocnice

DOLNÝ KUBÍN 28. mája (SITA) – Premiér Robert Fico hovorí o potrebe zrovnoprávniť štátne, župné i mestské nemocnice a zaviesť spoločný verejný zdravotnícky sektor. Z ohláseného druhého sociálneho balíčka chce však vláda modernizovať zatiaľ len kontaktné priestory štátnych nemocníc. “Našli sme určité zdroje a povedali sme, že chceme trochu zlepšiť priestory, ktoré sa dostávajú do prvého kontaktu s pacientom, hovoríme o čakacích priestoroch, o prvých ambulanciách, o sociálnych zariadeniach. Zatiaľ sa bavíme iba o nemocniciach, ktoré sú v takzvanej štátnej sieti poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti. Ale príde doba, že budeme musieť hovoriť o verejnom zdravotníctve a dať na jednu úroveň tak nemocnice, ktoré patria pod vyššie územné celky (VÚC), ako aj niektoré mestské nemocnice a aj nemocnice, ktoré patria pod štát. Pretože to je všetko jeden verejný okruh. Takže je to len otázka času, kedy budeme hovoriť o spoločnom verejnom zdravotníckom sektore,“ povedal Robert Fico počas štvrtkovej návštevy Dolnooravskej nemocnice v Dolnom Kubíne, ktorú spravuje Žilinský samosprávny kraj.

Predseda vlády tiež povedal, že bude potrebné zapracovať na statuse verejnej zdravotnej sestry, ktorý by mal znížiť súčasné veľké rozdiely v platovom ohodnotení sestier v župných a štátnych nemocniciach. “Táto nemocnica je zaujímavá mamocentrom, kde sa robia zákroky, ktoré sa robia už iba v dvoch nemocniciach na Slovensku, a to v Banskej Bystrici a Bratislave, čím určite získava nemocnica vysoký kredit. Je to nemocnica, kde nie je nejaká veľká fluktuácia, ale je to nemocnica, kde napríklad vnímame rozdiely, pokiaľ ide o ocenenie zdravotných sestier a zdravotných sestier, ktoré sú vyslovene v štátnom sektore. Budeme musieť zapracovať na statuse verejnej zdravotnej sestry, hovorím o zdravotných sestrách, ktoré pracujú vo verejnom sektore, v nemocniciach štátneho charakteru, fakultných nemocniciach a nemocniciach, ktoré spadajú priamo pod kompetenciu VÚC,“ povedal Fico.

Potrebu vyrovnať platové rozdiely sestier pracujúcich v župných a štátnych nemocniciach priznal aj predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. “Našou snahou je naše nemocnice ďalej rozvíjať a veľkou výzvou je oceňovanie sestier. Čo sa týka navyšovania platov pre lekárov, tie sme navýšili rovnakým spôsobom ako v ostatných nemocniciach, avšak u zdravotných sestier to ešte stále nie je dotiahnuté,” povedal Blanár.

Podľa Fica je dolnokubínska nemocnica v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja dôkazom toho, že môžu existovať rôzne formy spravovania nemocníc. “Aj tento model spravovania nemocníc sa ukazuje ako absolútne životaschopný. Môže byť nemocnica prenajatá, môže to byť nemocnica súkromná, mestská, štátna. Ale ako vidíme, môže fungovať aj nemocnica župná. Žilinský samosprávny kraj spoločne s Trenčianskym sú jediné kraje, ktoré doteraz neurobili žiadne kroky smerom k prenájmu nemocníc a rozhodli sa, že vyvinú všetko úsilie, aby tieto nemocnice fungovali primerane, tak ako sa na nemocnice sluší a patrí,“ povedal predseda vlády.

Žilinský župan Juraj Blanár je presvedčený, že mnohé deformácie zdravotníctva z minulosti, ktoré dosť významne diskriminovali postavenie župných nemocníc, sa postupne podarí odstrániť. “Kompetenciu, ktorú máme ako Žilinský samosprávny kraj v zdravotníctve, vnímame ako jednu z tých najdôležitejších. Pretože je to služba, ktorá má mať verejný charakter,” dodal Blanár.

Odchod Grécka by podľa Moody’s zmenil eurozónu

LISABON, WASHINGTON 28. mája (SITA, Reuters) – Odchod Grécka z eurozóny by nespôsobil návrat do situácie z roku 2012, ale existujú riziká šírenia problémov. Zároveň by to zmenilo povahu menovej únie, o ktorej sa predpokladalo, že bude trvalá. Uviedla to vo štvrtok viceprezidentka medzinárodnej ratingovej agentúry Moody’s Kathrin Mühlbronnerová. “Nemyslíme si, že odchod Grécka by bol bez následkov,” povedala Mühlbronnerová v rozhovore pre Reuters. “Odchod Grécka by zmenil tvár a povahu menovej únie, o ktorej sa predpokladalo, že bude trvalá a ukázalo by sa, že taká nie je,” konštatovala. Dodala, že Portugalsku by hrozilo, že sa do krajiny rozšíria problémy.

Hovorca Medzinárodného menového fondu (MMF) vo štvrtok uviedol, že Grécko nepožiadalo o posunutie svojich splátok fondu na záver júna. Podľa pravidiel MMF každá krajina, ktorá má v jednom mesiaci fondu uhradiť niekoľko splátok dlhu, sa môže rozhodnúť, že ich spojí a uhradí všetko v závere mesiaca. Atény majú v júni fondu uhradiť zhruba 1,6 mld. eur, pričom prvých 300 mil. eur je splatných 5. júna.

Grécka vláda chce dosiahnuť dohodu so svojimi poskytovateľmi úverov výmenou za reformy do nedele. Mohlo by to znamenať, že krajina dostane ďalšie pôžičky v sume 7,2 mld. eur s cieľom odvrátiť bankrot. Veritelia Grécka, čiže eurozóna a MMF, však naznačili, že dohoda zďaleka nie je na dosah. “Samozrejme rokovania s Gréckom pokračujú, ale stále treba urobiť veľa práce,” povedal novinárom hovorca MMF Bill Murray.

Parlament po dvoch dňoch ukončil rokovanie o predaji Slovenských elektrární

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Poslanci Národnej rady SR (NR SR) ukončili po takmer dvoch dňoch rokovanie o správe o privatizácii 66-percentného podielu Slovenských elektrární. Ako sa dalo očakávať, väčšina opozičných poslancov v rozprave ako aj počas faktických poznámok predaj Slovenských elektrární obhajovala a všetky podozrenia vládnej strany odmietli. Naopak, poslanci Smeru-SD sú presvedčení, že vďaka privatizácii Slovenských elektrární prišlo Slovensko o niekoľko stoviek miliónov eur. Poslanci nakoniec správu vzali na vedomie.

Predseda vlády Robert Fico v stredu počas svojho vystúpenia v pléne k správe o privatizácii majoritného 66-percentného podielu Slovenských elektrární pred deviatimi rokmi uviedol, že prišlo Slovensko o približne 800 miliónov eur, čo v tom čase predstavovalo zhruba 24 miliárd slovenských korún. Podľa neho už v júli minulého roka bolo v tejto veci začaté trestné stíhanie pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. “Na základe uznesenia o začatí trestného stíhania pre uvedený zločin sa konštatuje, že krátko predtým, ako boli Slovenské elektrárne privatizované a bola stanovená suma, za ktorú bol 66-percentný podiel predaný talianskej spoločnosti Enel, došlo k umelému zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti Slovenské elektrárne o neuveriteľných 12 miliárd slovenských korún. Hovoríme o roku 2005, keď sa urobili špeciálne opravy, špeciálne prepočty, a presne za účelom stanovenia kúpnej ceny došlo k zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti,“ povedal Fico. Podľa neho hneď potom boli Slovenské elektrárne predané za približne 32 miliárd slovenských korún. “Mesiac po privatizácii došlo k zvýšeniu hodnoty Slovenských elektrární a zrazu z kúpnej ceny 32 miliárd korún stúpla cena Slovenských elektrární na 56 miliárd slovenských korún. Tak teda aká bola skutočná kúpna cena Slovenských elektrární? Dnes určite vieme, že nebola 32 miliárd, ale bola minimálne 32 plus 12 miliárd, a keďže si cenu následne navŕšili, môžeme hovoriť, že skutočná hodnota 66 % akcií Slovenských elektrární bola 56 miliárd korún. My dnes môžeme hovoriť o rozdiele 24 miliárd slovenských korún. Ak to dobre prerátam na eurá, je to 800 miliónov eur, o ktoré Slovenská republika pri tejto privatizácii organizovanej v roku 2005 a 2006 prišla. Verím, že tento skutok bude preverený,“ konštatoval Fico.

Nezaradený poslanec Mikuláš Dzurinda, počas ktorého vládnutia sa predaj elektrární uskutočnil, vyjadrenia súčasného premiéra týkajúce sa predaja slovenského dominantného výrobcu elektriny považuje za špinavosti a megalož. “Slovenské elektrárne sme predali za dobrú cenu. Transakcie takéhoto typu sa odohrávajú za trhovú cenu. Toto predseda vlády nechápe, že to otáča na veľmi špinavú demagógiu a lži najhrubšieho zrna. Iste, účtovná cena môže slúžiť ako nejaký indikátor, ale pri rozhodovaní sa investora je v konečnom dôsledku nezaujímavá. Pritom Robert Fico postavil svoju demagógiu na tom, aj keď tento aspekt nemohol mať a ani nemal žiadny význam na ponukách ceny záujemcov o privatizáciu elektrární. A Robert Fico, ako docent práv, to veľmi dobre vie,“ povedal počas svojho prejavu Dzurinda. Podľa neho jeho vláda predala v roku 2006 Slovenské elektrárne za vtedy najvýhodnejšiu cenu. “Enel núkal z troch záujemcoch najviac. Nikto súťaž nespochybnil. Nikdy som nepočul, že by sa ČEZ ako druhý záujemca sťažoval na tender. Ponúkané ceny za 66-percentný podiel elektrární nikto nikdy nespochybnil. Zo strany súčasnej vlády

ide o cirkus Humberto, čím nechcem tento slávny cirkus uraziť,“ zdôraznil Dzurinda.

Opýtal sa premiéra Fica, že ak sa jeho vládam zdalo, že taliansky Enel zaplatil za elektrárne menej ako mal, tak prečo nepožadoval od nich doplatenie sumy, keďže privatizácia ešte nie je definitívne uzavretá ani v súčasnosti. V rámci tzv. closingu pritom jeho minister hospodárstva počas prvej vlády navrhol takzvaný nulový variant, čiže aby štát nevracal Enelu zo zaplatenej sumy za elektrárne, a ani štát nežiadal doplatenie sumy.

Spoločnosť Slovenské elektrárne je najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. V apríli 2006 sa jej hlavným akcionárom stala spoločnosť Enel so 66-percentným podielom. Zvyšných 34 % akcií vlastní Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na kúpu slovenského výrobcu elektriny vynaložil Enel pred deviatimi rokmi necelých 840 miliónov eur. Spoločnosť Slovenské elektrárne disponuje vyše päťtisíc megawattmi inštalovaného výkonu.

Kiska podpísal zákon o knižniciach a o strelných zbraniach

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska podpísal niekoľko zákonov, ktorými sa menia alebo dopĺňajú jednotlivé zákony. Ako informoval Tlačový odbor Kancelárie prezidenta SR, jedným z podpísaných zákonov je zákon o knižniciach, ktorým sa novelizuje zároveň aj zákon o múzeách, galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty. Zákon definuje základnú knihovnícku terminológiu, podmienky zakladania knižníc, úlohy jednotlivých typov knižníc a viaceré odborné činnosti knižníc, ako sú napríklad princípy a spôsob dopĺňania a budovania knižničného fondu, poskytovanie medziknižničnej výpožičnej služby či medzinárodnej medziknižničnej výpožičnej služby. V samostatnom paragrafe o Slovenskej národnej knižnici sa hovorí o jej poslaní a hlavných úlohách. Zákon tiež spresňuje postupy pri vyhlasovaní dokumentu alebo súboru dokumentov za historický knižničný dokument a historický knižničný fond, tiež práva a povinnosti jeho vlastníka alebo správcu.

Prezident podpísal aj zákon o vojenských obvodoch. Zmena tohto zákona sa vzťahuje i na zákon o organizácii miestnej štátnej správy, a teda aj možnosť predaja ciest a komunikácií na území bývalého vojenského obvodu Javorina. Ďalším zákonom, ktorý prezident Kiska podpísal, je zákon o prevencii závažných priemyselných havárií, ktorý by mal pomôcť znížiť riziko priemyselných havárií.

Prezident podpísal aj zákon o strelných zbraniach a strelive, ktorým sa mení zákon o správnych poplatkoch. Podnetom na vypracovanie návrhu zákona bolo zavedenie evidencie expanzných zbraní pre ich masívne rozšírenie, čo by mohlo viesť k reálnemu ohrozeniu bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike. Expanzné zbrane sú znefunkčnené zbrane, ktoré sa však ďalšou úpravou dajú prerobiť na schopné streľby. Zákon zavádza povinnosť ohlásiť na políciu nadobudnutie expanznej zbrane upravenej zo štandardnej strelnej zbrane a predložiť ju na zaevidovanie. Na základe zaevidovania bude vydaný preukaz zbrane. Upravuje sa aj postup pri úprave zbraní na expanzné. Zmeny v legislatíve sa týkajú aj internetového predaja zbraní.

Aj zákon o príspevku športovým reprezentantom prezident Kiska podpísal. Medailisti z olympijských, paralympijských alebo deaflympijských hier ako aj majstrovstiev sveta a zlatí majstri Európy budú mať garantovaný minimálny dôchodok od 500 do 750 eur. Ak dôchodok reprezentačných športovcov bude nižší ako 500 až 750 eur, štát im ho dorovná, v prípade bronzových medailistov z olympiády a majstrovstiev sveta na úroveň 500 eur, strieborných na 600 eur a zlatých víťazov na 750 eur. Zlatí majstri Európy si budú môcť nárokovať dôchodok 500 eur. O príspevok budú môcť požiadať medailisti až po dovŕšení dôchodkového veku.

Kiska podpísal aj zákon o registri adries. Podľa nového zákona má štát vytvoriť nový register, v ktorom budú informácie o všetkých adresách aj s presným vyznačením vchodov do budov. Jedným z hlavných cieľov je vytvorenie základných registrov pre údaje, s ktorými pracujú orgány verejnej moci. Tieto registre majú údaje sprístupňovať pre spomínané orgány a za určitých podmienok aj pre fyzické a právnické osoby. Register adries je jedným zo základných registrov. Nebudú sa v ňom spomínať osoby, ktoré na adresách bývajú alebo majú k budovám práva.

Prezident podpísal aj zákon o matrikách. Matrika bude mať postupne elektronickú podobu, elektronická matrika je súčasťou Operačného programu informatizácie verejnej správy. Zriadenie tohto portálu umožní vykonávať úkony v matrike na základe elektronickej komunikácie medzi orgánmi verejnej moci, ale najmä medzi matrikou a žiadateľmi pri vkladaní údajov alebo pri zapisovaní údajov do matriky ako aj pri vydávaní výpisov z matriky a rôznych potvrdení. Od prijatia zákona bude môcť fyzická osoba po splnení predpísaných úkonov žiadať o výpisy z matričných kníh na ktorejkoľvek matrike, ktorá bude súčasťou operačného programu. Zákon má tiež vyriešiť problémy z praxe, napríklad zápisy súvisiace s dieťaťom uloženým v hniezde záchrany či predkladanie dokladov cudzincami pred uzatvorením manželstva.

Grécka vláda tvrdí, že s veriteľmi začína spisovať dohodu

Vyšlo aj v EKO

BERLÍN 28. mája (SITA/Reuters) – Grécko začína s tvorbou návrhu dohody s veriteľmi. V stredu to uviedol grécky vládny predstaviteľ. Podpredseda Európskej komisie (EK) Valdis Dombrovskis to však odmietol. V stredu sa v Bruseli začalo nové kolo rokovaní Grécka s veriteľmi. Grécky vládny predstaviteľ povedal, že rokujúce strany počas týchto rozhovorov zostavia návrh dohody na technickej úrovni, ktorá neobsahuje škrty v mzdách a dôchodkoch a počíta s nižším prebytkom primárneho rozpočtu. Dombrovskis však vyhlásil, že rokujúce strany ešte majú pred sebou určitú cestu, kým vypracujú dohodu. “Pracujeme veľmi intenzívne na dosiahnutí dohody na úrovni pracovných skupín. Ešte tam nie sme,“ povedal. Iný predstaviteľ eurozóny správy o dohode označil za “nonsens“, ďalší vyhlásil, že “si želá, aby to bola pravda“.

Tajomník gréckeho ministerstva zahraničných vecí Euclid Tsakalótos pre Frankfurter Allgemeine Zeitung uviedol, že Grécko s veriteľmi hovorí nielen o podmienkach dokončenia súčasného programu pomoci, ale aj o podmienkach dodatočnej pomoci. “Skoro samé od seba sa skombinovali dva procesy rokovania,“ povedal Tsakalotos s tým, že konečné rozhodnutie o ďalšej pomoci a o ekonomickej budúcnosti krajiny bude do dvoch týždňov.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble je prekvapený optimizmom gréckych vládnych predstaviteľov. Vyhlásil to v stredu pre nemeckú televíznu stanicu ARD. V rokovaniach Grécka s veriteľmi podľa neho veľký pokrok nenastal. “Počúvame všetky tie pozitívne správy prichádzajúce z Grécka, to je pekné. V podstate sa však rokovania troch inštitúcií s gréckou vládou nedostali ďaleko,“ povedal Schäuble. “Preto som prekvapený tým, čo sa v Aténach celý čas hovorí, menovite tým, že sme blízko k dohode,“ povedal Schäuble.

Francúzsky minister zahraničia chce oživiť blízkovýchodný proces

PARÍŽ 28. mája (SITA/Reuters) – Francúzsky minister zahraničia plánuje v júni odcestovať na Palestínske územia, do Izraela a Egypta s cieľom obnoviť blízkovýchodný mierový proces. Chce tiež presvedčiť obe strany, aby prijali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN), ktorá by určila charakter rokovania. “Podporujeme dvojštátne riešenie. Je zjavné, že musíme ochrániť izraelskú bezpečnosť. Neexistuje však mier a bezpečnosť bez spravodlivosti pre Palestínčanov,” povedal francúzsky šéf diplomacie Laurent Fabius pre rozhlasovú stanicu France Inter. Francúzsko nedávno odovzdalo písomný dokument krajinám Arabskej ligy ako podklad pre rezolúciu BR OSN, ktorá by určila časový rámec a charakter nových mierových rokovaní medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi.

“Pôjdem do Egypta, Izraela a na Palestínske územia na rokovania s ich lídrami,” povedal Fabius. “Želáme si obnovenie rokovaní medzi oboma stranami v medzinárodnom rámci,” dodal. Rokovania by sa mali uskutočniť pred konečným kolom rokovaní hlavných svetových mocností s Iránom o jeho jadrovom programe.

Ficove obvinenia týkajúce sa elektrární sú podľa Dzurindu špinavosti

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Poslanci vo štvrtok už druhý deň rokujú o správe o privatizácii 66-percentného podielu Slovenských elektrární (SE), ktorú si plénum vyžiadalo od vlády SR. Predseda vlády Robert Fico ešte v stredu obvinil druhú vládu Mikuláša Dzurindu, počas ktorej sa majoritný podiel slovenského dominantného výrobcu elektriny predal talianskej spoločnosti Enel, že vďaka predaju elektrární prišlo Slovensko o zhruba 800 miliónov eur. Nezradený poslanec Dzurinda jeho vyjadrenia týkajúce sa predaja elektrární považuje za špinavosti a megalož.

“Slovenské elektrárne sme predali za dobrú cenu. Transakcie takéhoto typu sa odohrávajú za trhovú cenu. Toto predseda vlády nechápe, že to otáča na veľmi špinavú demagógiu a lži najhrubšieho zrna. Iste, účtovná cena môže slúžiť ako nejaký indikátor, ale pri rozhodovaní sa investora je v konečnom dôsledku nezaujímavá. Pritom Robert Fico postavil svoju demagógiu na tom, aj keď tento aspekt nemohol mať a ani nemal žiadny význam na ponukách ceny záujemcov o privatizáciu elektrární. A Robert Fico, ako docent práv, to veľmi dobre vie,“ povedal počas svojho prejavu Dzurinda.

Podľa neho jeho vláda predala v roku 2006 Slovenské elektrárne za vtedy najvýhodnejšiu cenu. “Enel núkal z troch záujemcoch najviac. Nikto súťaž nespochybnil. Nikdy som nepočul, že by sa ČEZ, ako druhý záujemca, sťažoval na tender. Ponúkané ceny za 66-percentný podiel elektrární nikto nikdy nespochybnil. Zo strany súčasnej vlády ide o cirkus Humberto, čím nechcem tento slávny cirkus uraziť,“ zdôraznil Dzurinda.

Bývalý premiér a v súčasnosti nezradený poslanec Mikuláš Dzurinda sa opýtal, prečo informácia o sume 800 miliónov eur nie je uvedená aj v predloženej správe. “Buď sa bál alebo sa hanbil, alebo ten, čo to písal má trošku zdravého rozumu a zodpovednosti,“ dodal Dzurinda.

Predseda vlády Robert Fico v stredu počas svojho vystúpenia v pléne k správe o privatizácii majoritného 66-percentného podielu Slovenských elektrární pred deviatimi rokmi uviedol, že prišlo Slovensko o približne 800 miliónov eur, čo v tom čase predstavovalo zhruba 24 miliárd slovenských korún. Podľa neho už v júli minulého roka bolo v tejto veci začaté trestné stíhanie pre zločin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. “Na základe uznesenia o začatí trestného stíhania pre uvedený zločin sa konštatuje, že krátko predtým, ako boli Slovenské elektrárne privatizované a bola stanovená suma, za ktorú bol 66-percentný podiel predaný talianskej spoločnosti Enel, došlo k umelému zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti Slovenské elektrárne o neuveriteľných 12 miliárd slovenských korún. Hovoríme o roku 2005, keď sa urobili špeciálne opravy, špeciálne prepočty, a presne za účelom stanovenia kúpnej ceny došlo k zníženiu hodnoty vlastného imania spoločnosti,“ povedal Fico.

Podľa neho hneď potom boli Slovenské elektrárne predané za približne 32 miliárd slovenských korún. “Mesiac po privatizácii došlo k zvýšeniu hodnoty Slovenských elektrární a zrazu z kúpnej ceny 32 miliárd korún stúpla cena Slovenských elektrární na 56 miliárd slovenských korún. Tak teda, aká bola skutočná kúpna cena Slovenských elektrární? Dnes určite vieme, že nebola 32 miliárd, ale že bola minimálne 32 plus 12 miliárd, a keďže si cenu následne navŕšili, môžeme hovoriť, že skutočná hodnota 66 % akcií Slovenských elektrární bola 56 miliárd korún. My dnes môžeme hovoriť o rozdiele 24 miliárd slovenských korún. Ak to dobre prerátam na eurá, je to 800 miliónov eur, o ktoré Slovenská republika pri tejto privatizácii organizovanej v roku 2005 a 2006 prišla. Verím, že tento skutok bude preverený,“ konštatoval Fico.

Podľa predloženej správy privatizácia Slovenských elektrární druhou vládou Mikuláša Dzurindu bola v príkrom rozpore s postojom Ústavného súdu SR. V správe o privatizácii elektrární, ktorú si vyžiadal od vlády parlament na návrh poslanca Mikuláša Dzurindu, vyčíta súčasná vláda vtedajšiemu kabinetu najmä zmenu postoja v celom procese privatizácie. Pôvodne sa totiž mal predávať len 49-percentný podiel Slovenských elektrární. Neskôr bol však tento podiel za „zvláštnych okolností“ navýšený na 66 %. “Zmeniť názor je niečo nesmierne normálne. Je niečo nenormálne, keď vo vláde sme sa zjednotili, že je rozumnejšie predať 66 % preto, lebo získame viac peňazí, napríklad na oddlženie vecí, ktoré sme zdedili od Vladimíra Mečiara? To sú tie zvláštne okolnosti?“ reagoval na túto výčitku Dzurinda.

Správa sa taktiež venuje zmluve o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo, na základe ktorej získali sprivatizované Slovenské elektrárne túto vodnú elektráreň do 30-ročného prenájmu. “V súvislosti s privatizáciou Slovenských elektrární bola nepochopiteľným a nezákonným spôsobom uzavretá zmluva o prevádzke Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Všetky výhody boli na strane firmy, ktorú vláda Mikuláša Dzurindu pod cenu predala zahraničnému vlastníkovi. Dzurindova vláda tak paradoxne porušila vlastné uznesenie z roku 2004, ktoré zaväzovalo uzavrieť zmluvy súvisiace s privatizáciou spoločnosti Slovenské elektrárne na báze obojstrannej výhodnosti,” uvádza sa v správe. Medzičasom vláda Roberta Fica vypovedala zmluvu o prenájme gabčíkovskej elektrárne. V súčasnosti ju už tak prevádzkuje štátny podnik Vodohospodárska výstavba.

Mikuláš Dzurinda nevidí problém v tom, že Vodnú elektráreň Gabčíkovo dali do prenájmu Slovenských elektrární, ovládaných talianskym Enelom. “Elektrinu by mal predávať ten, kto sa tomu najlepšie rozumie. Ak by totiž Vodná elektráreň Gabčíkovo fungovala v starom režime, pod prevádzkou Slovenských elektrární, príjmy štátu za prvý mesiac (od kedy prevádzkuje vodnú elektráreň Vodohospodárska výstavba – pozn. red.) by boli 5,53 miliónov eur. V skutočnosti boli tieto tržby 5,16 miliónov eur, teda o 370 tisíc eur menej. Je to príšerná skúsenosť. Keby nebolo Fica a jeho megalománie, tak by sme boli utŕžili viac,“ konštatoval Dzurinda.

Spoločnosť Slovenské elektrárne je najväčším výrobcom elektriny na Slovensku. V apríli 2006 sa jej hlavným akcionárom stala spoločnosť Enel so 66-percentným podielom. Zvyšných 34 % akcií vlastní Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na kúpu slovenského výrobcu elektriny vynaložil Enel pred deviatimi rokmi necelých 840 miliónov eur. Spoločnosť Slovenské elektrárne disponuje vyše päťtisíc megawattmi inštalovaného výkonu.

Opozícia sa v kauze Lemikon nevzdáva, chce o nej hovoriť

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Opoziční poslanci chcú využiť všetky dostupné cesty na to, aby sa dozvedeli, ako chce vláda získať späť na Slovensko vyše 13 mil. eur, ktoré národná lotériová spoločnosť Tipos poslala cyperskej spoločnosti Lemikon. Ako na štvrtkovom brífingu povedal poslanec NR SR Pavol Zajac (KDH), poslanci Smeru-SD odmietli tak mimoriadny finančný výbor s touto témou, ako aj zaradenie tohto bodu do programu parlamentnej schôdze. Ako doplnil, pokúsi sa ešte raz navrhnúť tento bod a keď ho znovu odmietnu, tak ďalšou možnosťou môže byť mimoriadna schôdza. Krajnou možnosťou by bol návrh na odvolanie ministra financií. “Nešlo by nám ani tak o samotné odvolávanie, ale o tú správu, ako sa 13 mil. eur vráti na Slovensko,” povedal Zajac.

Vládni poslanci v stredu 13. mája neschválili program zasadnutia výboru pre financie, ktorý sa mal zaoberať kauzou Lemikon. Opoziční poslanci chceli, aby minister financií Peter Kažimír a predseda predstavenstva Tiposu Ján Barczi povedali, akým spôsobom budú vymáhať vyše 13 mil. eur, ktoré Lemikon zinkasoval na základe mimosúdnej dohody z roku 2008. Na výbor sa dostavil štátny tajomník rezortu financií Radko Kuruc, ktorý podľa Zajaca mal so sebou aj predmetnú správu, ale vládni poslanci odmietli tento bod programu. Avizované prerokovanie v pléne tiež neprešlo.

Poslanec Mostu-Híd Ivan Švejna je z prístupu vládnych poslancov sklamaný. Vyvoláva to podľa neho podozrenie, že Smer-SD má čo skrývať. “Schránkové firmy sú pliagou tejto spoločnosti. Zase jedna megakauza, kedy schránková firma zarobila veľké peniaze a daňoví poplatníci prerobili,” skonštatoval na brífingu Švejna. Povinnosťou podľa neho je informovať, ako táto kauza pokračuje. “Nikto nehovorí, že musí byť okamžite vyriešená, ale sú potrebné informácie,” uviedol Švejna. “Dopredu hovoríme, že využijeme všetky možné politické dostupné prostriedky, aby sme nenechali túto kauzu ´vyhniť´,” dodal Švejna.

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR nemusí Slovensko platiť cyperskej spoločnosti Lemikon. Najvyšší súd zrušil rozsudok, podľa ktorého mala národná lotériová spoločnosť Tipos poslať na Cyprus 14,1 milióna eur. Peniaze mal Tipos zaplatiť za to, že v rokoch 1996 až 2002 podľa bratislavského krajského súdu neoprávnene pomenoval svoje lotérie menami Športka, Šanca a Mates. Najvyšší súd toto rozhodnutie zrušil. Slovensko v roku 2008 poslalo na účet cyperskej spoločnosti Lemikon 13,3 milióna eur. Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR môže tieto peniaze vymáhať späť.

Bratislavskí primátor a starostovia spustili petíciu proti hazardu

BRATISLAVA 28. mája (SITA) – Hlavné mesto spolu s bratislavskými mestskými časťami oddnes spúšťa petíciu za zákaz hazardu na celom území Bratislavy. Docieliť ňou chcú aj to, aby si obec sama mohla obmedziť vznik zariadení s hracími automatmi na svojom území. Na to, aby bola petícia úspešná, potrebujú jej iniciátori vyzbierať minimálne 120-tisíc podpisov od obyvateľov hlavného mesta. Petícia bude dostupná napríklad na podujatiach, ktoré organizujú bratislavské mestské časti. O spustení petície dnes informoval bratislavský primátor Ivo Nesrovnal spolu so starostami mestských častí.

Podstatou spisovanej petície je žiadosť Bratislavčanov adresovaná mestskému zastupiteľstvu na prijatie všeobecne záväzného nariadenia, ktorým sa zakážu hazardné hry na území Bratislavy. Smeruje tiež k tomu, aby sa otvorili rokovania o zmene zákona tak, aby obec sama mohla všeobecne záväzným nariadením obmedziť vznik zariadení s hracími automatmi. V súčasnosti je to totiž tak, že hlavné mesto udelí individuálnu licenciu tomu žiadateľovi, ktorý predloží úplnú žiadosť o jej udelenie a preukáže, že splnil podmienky stanovené zákonom. Licencie sú vydávané na jeden rok. Bratislavský primátor Ivo Nesrovnal dnes pripomenul, že chce pripraviť podmienky, za ktorých bude možné udeliť licenciu. Herne by tak nemohli vznikať napríklad v blízkosti škôl či iných podobných zariadení. Kým sa podarí vyzbierať dostatočný počet podpisov pod petíciu, plánuje mesto a mestské časti aspoň dočasne regulovať herne obmedzením ich otváracích hodín. Tie by napríklad mohli mestské časti vo svojich nariadeniach povoliť len počas denných hodín, tak ako to nedávno spravili v bratislavskej Dúbravke.

Iniciatíva smerujúca k zákazu hazardných hier v Bratislave sa však nepozdáva prevádzkovateľom herní. „Aktivita v Bratislave je jednoznačne namierená proti nášmu legitímnemu odvetviu, ktoré na slovenskom trhu pôsobí viac ako 20 rokov. Nikto pritom nedokáže preukázať, že by naše podnikanie prinášalo väčšie problémy, ako mnohé iné odvetvia,“ hovorí za Asociáciu hier a zábavy a Asociáciu prevádzkovateľov videohier ich hovorca Juraj Danielis. Prevádzkovatelia herní hovoria, že si uvedomujú, že ich typ podnikania prináša aj neduhy v podobe patologického hráčstva, no prízvukujú, že spolupracujú s odborníkmi pri riešení tejto problematiky. Podľa Danielisa už dávno pred vznikom petície pripravili herne Memorandum o porozumení, v ktorom za zaviazali, že ďalšie prevádzky sa už otvárať nebudú. “Len v tomto roku prešli herne množstvom úprav vzhľadu, dohodli sa na stiahnutí reklám a nezvyšovaní počtu prevádzok,” tvrdí za prevádzkovateľov herní Danielis.

Prevádzkovatelia herní zároveň upozorňujú, že plošným zákazom herného priemyslu by Bratislava mohla prísť o vyše 4,5 milióna eur, ktoré získava ročne na odvodoch a správnych poplatkoch z hracích automatov a herní. “Je to suma, ktorá zhruba zodpovedá ročným nákladom mesta na kultúru a výrazne prevyšuje napríklad rozpočet na šport,” pripomína za prevádzkovateľov herní Danielis s tým, že strata by sa pri takomto zákaze zvýšila ešte o ďalšie milióny eur výpadkom príjmov z kasín, ktorých by sa prípadné nariadenie tiež dotklo. No bratislavská radnica tvrdí, že nie na všetko sa dá pozerať len cez optiku peňazí. “Závislosť na hazardných hrách je podľa primátora vážny sociálny problém, ktorý spôsobuje rozvrat rodín, psychické problémy ľudí, čo môže prerásť do zložitej sociálnej situácie, ktorú musí následne riešiť mesto alebo samotný štát. Navyše, prevádzky sú častokrát umiestňované v lokalitách, kde naozaj nepatria – pri školách, nemocniciach, liečebniach a pod.,” reagovala nedávno hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová.