Smer ustúpil, stiahol kontroverzný zákon o tzv. kazítkach

BRATISLAVA 20. mája (SITA) – Vládny Smer-SD dnes stiahol z rokovania parlamentu novelu zákona o ochrane spotrebiteľa a priestupkoch, ktorou chceli poslanci Otto Brixi a Anton Martvoň v spotrebiteľských výrobkoch zakázať tzv. kazítka, teda súčiastky, ktoré skracujú životnosť prístrojov. Brixi pred hlasovaním návrh stiahol z rokovania, čím si vyslúžil potlesk opozičných poslancov.

Výrobca, dovozca, dodávateľ a predávajúci podľa novely nesmú upraviť výrobok tak, že v dôsledku jeho používania, plynutím času alebo iným vonkajším zásahom dôjde mimo obvyklého opotrebenia k cielenému zníženiu kvality, použiteľnosti alebo skráteniu životnosti výrobku. Právna norma zakazuje výrobcovi, dovozcovi, dodávateľovi a predávajúcemu do výrobku vložiť súčasť, ktorá povedie alebo môže spôsobiť skrátenie životnosti výrobku, alebo jeho nefunkčnosť, prípadne spôsobí poruchu výrobku, ktorá by nevznikla, keby výrobok neobsahoval túto súčasť.

„Týmto návrhom chceme postihnúť praktiky evidované už aktuálne v niektorých členských štátoch Európskej únie a založené na zakomponovaní tzv. kazítok do výrobkov, ktoré majú spôsobiť, že výrobok po istom čase alebo inom zásahu (napríklad softvérovom) stratí vlastnosti a stane sa chybným spravidla v čase krátko po uplynutí záručnej doby,“ vysvetľovali Brixi a Martvoň.

Za vkladanie takýchto súčiastok navrhujú výrobcov, respektíve dovozcu, dodávateľa a predávajúceho sankcionovať, a to v priestupkovom konaní do výšky 66 000 eur, pri opakovanom porušení do 166 000 eur a pri ohrození zdravia či života do sumy 332 000 eur.

Ak slovenský parlament má nejaké ‘kazítko’, tak tým ‘kazítkom’ je podľa poslankyne SaS Lucie Nicholsonovej poslanec Smeru-SD Anton Martvoň. Zaujímalo by ma, kto vás sem implantoval, či výrobca, distribútor, alebo predajca,“ povedala v rozprave k novele Nicholsonová. Poslankyňa liberálov diskusiu o kazítkach označila za absurdnú, pripomína jej konšpiračné teórie Tibora Eliota Rostasa.

Opoziční poslanci novele vyčítali, že je zle napísaná, reaguje na niečo, čo neexistuje a v konečnom dôsledku spotrebiteľa poškodí. Poslanec za OĽaNO Jozef Viskupič a poslanec za SaS Juraj Droba sa Martvoňa pýtali, či vie o konkrétnom výrobcovi a konkrétnom kazítku. Ak výrobca úmyselne deštruuje svoj produkt, ide podľa Drobu sám proti sebe a svojmu dobrému menu, čo je v priamom protiklade s cieľom podnikania. Martvoňa Viskupič upozorňoval, že podľa znenia, ktoré naformuloval, akákoľvek súčiastka, ktorá sa v prístroji pokazí skôr ako ostatné, môže byť označená za kazítko. Súdy a výrobcovia tak môžu čeliť množstvu sporov.

Člen poslaneckého klubu KDH Alojz Hlina opakovane zdôrazňoval, že novela tak, ako je napísaná, spotrebiteľov poškodí. „Naozaj spotrebiteľom hrozí, že tu v zásade nebude čo kúpiť, lebo sa tu každý bude báť niečo dodať,“ konštatoval. Návrh podľa jeho slov môže priniesť zdraženie výrobkov.

Draxler upozorňuje na problém, v školstve sa strácajú milióny

BRATISLAVA 20. mája (SITA) – V školskom systéme sa pre zlé vykazovanie údajov stráca približne päť miliónov eur ročne. Súvisí to najmä s duplicitným vykazovaním žiakov a študentov stredných škôl. Na dnešnej tlačovej besede to povedal minister školstva Juraj Draxler. Podľa štatistických údajov je podľa neho dlhodobo vykazovaný vyšší počet študentov stredných škôl ako absolventov základných škôl, pričom tento rozdiel tvorí okolo 3 500 žiakov.

“Zo školskej praxe vieme, že žiak sa prihlási na dve stredné školy. Vyberie si jednu z nich, potom zmení názor. Prihlási sa na druhú školu, ale tá prvá si ho nevyškrtne z evidencie. Či sa to deje z úmyslu alebo z nedbalosti, to sa nedá povedať. Každopádne v septembri dostane škola normatív na žiaka, ktorý je približne 1 500 eur ročne a to napriek tomu, že sa žiak na škole nevzdeláva,” vysvetlil Draxler.

Na to, že dochádza k subvenčným podvodom, upozornila ministra Štátna školská inšpekcia. V súčasnosti už existuje pre tieto podvody niekoľko súdnych sporov a trestných konaní. Pri niektorých školách sú to podvody za niekoľko desiatok tisíc eur.

Minister zatiaľ nevie povedať, koľko z piatich miliónov eur tvorí duplicitne vykazovanie žiakov a koľko by mohla byť štatistická chyba či chyba v meraní. Základný problém je podľa neho v tom, že v 21. storočí nemá ministerstvo systém, ktorý by ukázal, koľko je možných duplicít. Minister tak nevie porovnávať školy či regióny medzi sebou. Rovnako sa nevie dostať na úroveň žiakov a porovnávať ich počty medzi jednotlivými školami.

“Chýba aj prepojenie na ostatné štátne registre, ako napríklad na sociálnu poisťovňu či register fyzických osôb,” hovorí Draxler a dodáva, že v NR SR už je legislatívny balíček, ktorý zavádza centrálny register škôl a stanovuje pre školy sankcie za nespracovanie a nedodanie požadovaných údajov. Ako minister dodal, je absurdné, že v zákone doteraz niečo takéto chýbalo. Draxler tiež dodal, že Štátna školská inšpekcia nemala doteraz silný mandát, aby kontrolovala veci hospodárskeho charakteru. Posilňujú preto komunikáciu medzi odborom kontroly na ministerstve a školskou inšpekciou. Na jeseň zároveň chcú aktualizovať rezortný informačný systém, ktorý zabezpečí kvalitnejší zber dát. Rokujú aj s ministerstvom vnútra, kde chce ministerstvo školstva podpísať medzirezortnú dohodu o prepojení s registrom fyzických osôb a každý žiak by mal dostať svoje unikátne číslo, na základe ktorého ho budú vedieť kontrolovať.

Minister zatiaľ povedal, že išlo napríklad o školy v Dunajskej Strede, Košiciach, Piešťanoch, Spišskej Novej Vsi či Žiari nad Hronom, Leviciach, Trenčíne. Nezrovnalosť v počte absolventov základných škôl a študentov stredných škôl je podľa ministra dlhodobá a trvá niekoľko rokov. Na jej odhalenie však chýbala analytika a potrebné údaje.

Agentúra SITA vydá k správe aj zvukovú správu.

Frešo navrhuje sankcie pre súdy za nedodržiavanie lehôt

BRATISLAVA 20. mája (SITA) – SDKÚ-DS chce, aby súdy platili náhradu škody, ak nedodržia stanovené lehoty. Ako povedal dnes na tlačovej besede predseda strany Pavol Frešo, SDKÚ-DS chce v zákone stanoviť v dôležitých častiach súdneho konania povinné lehoty pre úkony súdu. V zákone by mala byť aj sankcia za nesplnenie týchto lehôt. Tá by mala byť 500 eur, pričom by ju súd platil obom stranám. Zároveň upozornil, že lehoty týkajúce sa konania súdu sú teraz bez sankcií a teda súd nie je nimi prísne viazaný.

SDKÚ-DS chce stanoviť, aby súd musel rozhodnúť do 30 dní od uzatvorenia dokazovania. Rozsudok by musel byť odoslaný do 30 dní od jeho vyhlásenia. Strana chce tiež sprísniť existujúcu 10-dňovú lehotu na vydanie platobného rozkazu sankciou. Podľa Freša by takéto opatrenia pomohli skrátiť súdne konania.

V roku 2014 konštatoval ústavný súd v takmer 260 nálezoch porušenie práv sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň priznal odškodné 900 000 eur.

Situácia sa zlepšuje, rokovania s Gréckom sú na dobrej ceste

Vyšlo aj v EKO

WASHINGTON/BERLÍN 20. mája (SITA/Reuters) – Medzinárodný menový fond (MMF) robí “určité“ pokroky v rokovaniach s Gréckom o finančnej pomoci. V utorok to uviedla šéfka MMF Christine Lagardová. Zároveň však dodala, že MMF musí zohľadňovať postoje širšej medzinárodnej komunity. “Neustále vedieme diskusie a v týchto rokovaniach s gréckymi predstaviteľmi nastal určitý pokrok,“ povedala.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble však v utorok upozornil, že rozhovory s Gréckom idú príliš pomaly. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa dvoch účastníkov politického stretnutia, na ktorom bol aj šéf nemeckého rezortu financií. Podľa Schäubleho nastal posun vo vedľajších oblastiach, diskusie s Aténami však celkovo ostávajú pomalé a k prelomu nedošlo. Rokovania sa podľa neho točia okolo dokončenia súčasného programu pomoci a nie je potrebné špekulovať o “pláne B“.

Íri v napätí, krajina sa pripravuje na historické referendum

DUBLIN 20. mája (SITA) – V Írsku je všetko pripravené na piatkové historické referendum, ktoré pravdepodobne umožní v tradične katolíckej krajine homosexuálne manželstvá. Podľa prieskumov by na otázku, či zaviesť možnosť uzatvárať zákonné zväzky bez ohľadu na pohlavie, mala väčšina voličov odpovedať kladne. Ak by sa tak stalo, išlo by o historické hlasovanie, keďže by bolo prvým svojho druhu s úspešným výsledkom pre homosexuálnu menšinu. V ostatných, takmer 20 krajinách sveta, kde sú manželské zväzky osôb rovnakého pohlavia povolené, sa tak stalo po hlasovaní v parlamente. Bolo tomu tak aj v tom írskom, ešte v marci, no následne sa návrh stal predmetom plebiscitu.

Návrh na umožnenie uzatvárať manželstvá bez ohľadu na pohlavie podporuje aj vláda premiéra Endu Kennyho a predovšetkým mladí ľudia. Naopak, cirkev a starší obyvatelia sú proti. Ako podotýka v utorok portál britského denníka Daily Telegraph, homosexualita bola v Írsku ešte pred začiatkom 90. rokov trestne stíhateľná a rozvody sa stali súčasťou právneho poriadku v roku 1995.