19. mája 2015 | Regióny.zoznam.sk

Stoltenberg povedal Lavrovovi, že Rusi musia z Ukrajiny odísť

BRUSEL 19. mája (SITA/Reuters) – Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg opätovne povedal ruskému ministrovi zahraničia Sergejovi Lavrovovi, že Rusko musí stiahnuť všetkých svojich vojakov a ťažké zbrane z Ukrajiny a ukončiť podporu separatistov. Šéf NATO podľa vlastných slov tiež dodal, že Lavrovovi po stretnutí v Bruseli tlmočil svoje znepokojenie nad veľkým množstvom vojenských cvičení uskutočnených Ruskom v krátkom časovom období. “Prediskutovali sme aj potrebu transparentnosti, predovšetkým keď máme zvýšenú vojenskú prítomnosť pozdĺž našich hraníc…pre NATO je dôležité urobiť všetko, čo môžme, aby sme sa vyhli vymknutiu incidentov spod kontroly,” povedal v utorok Stoltenberg novinárom.

NATO opakovane kritizuje zapojenie Moskvy do konfliktu na Ukrajine a žiada plnú implementáciu dohody o prímerí. Rusko stále popiera, že poskytuje povstalcom na východe podporu vo forme vojakov a zbraní. Ukrajinská armáda v nedeľu oznámila, že zatkla dvoch ruských vojakov bojujúcich v oblasti kontrolovanej separatistami.

Opozícia má podľa Žitňanskej jedného kandidáta, Smer dvoch

BRATISLAVA 19. mája (SITA) – Opozičné strany majú na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) jedného spoločného kandidáta Maroša Žilinku, dvoch kandidátov – Karola Mitríka a Henrietu Crkoňovú, má vládny Smer, myslí si poslankyňa za Most-Híd Lucia Žitňanská. Poslancom dnes v rozprave k voľbe predsedu NKÚ Žitňanská pripomenula, že bývalý predseda parlamentu Pavol Paška už pred dvoma rokmi na stretnutí k voľbe ponúkal SDKÚ, aby nominovala na post šéf NKÚ Karola Mitríka.

Člen poslaneckého klubu KDH Alojz Hlina zdôraznil, že Karol Mitrík (kandidát Pavla Freša) a Henrieta Crkoňová (nominantka Mariána Kvasničku a Štefana Kuffu) sú kandidátmi s podporou na úrovni štatistickej chyby. „Ak má opozícia spolu 67 poslancov, 60 poslancov sa podpíše pod návrh jedného kandidáta a dvoch ďalších kandidátov navrhujú traja opoziční poslanci, tak traja zo 67 je na úrovni štatistickej chyby,“ konštatoval Hlina.

Poslanec za KDH Martin Fronc pripomenul, že premiér Robert Fico v minulosti chcel, aby kandidát na post predsedu NKÚ mal podporu väčšiny opozície. „Ako človek s matematickým vzdelaním som si myslel, že viem, čo je väčšina a menšina,“ dodal Fronc s tým, že 60 podpisov opozičných poslancov si získala kandidatúra Maroša Žilinku.

Poslanec za KDH Marián Kvasnička označil Crkoňovú za vynikajúcu kandidátku s nepriestrelným odborným aj morálnym kreditom. O jej nominácii uvažoval s regionálnymi straníckymi kolegami už pred dva a pol rokom. Kvasnička sa podľa vlastných slov minulý týždeň potácal „v šedej zóne pochybení a paradoxov“, za kandidatúrou Crkoňovej naďalej stojí. Poslanec za KDH zdôraznil, že konal a koná v úprimnej viere pomôcť zlepšiť fungovanie jedného z dôležitých štátnych úradov. Kvasnička si pri vystúpení pomáhal množstvom citátov z kníh a výrokov rôznych autorov.

„Kopa žvástov, na mňa to vôbec neplatí. Očakával som vysvetlenie, prečo ste najprv podpísali kandidatúru pána Žilinku a potom bez vysvetlenia navrhli vlastného kandidáta,“ reagoval na Kvasničku poslanec SaS Ľubomír Galko. Kvasnička sa podľa neho kandidatúrou Crkoňovej týždeň po tom, ako podpísal kandidatúru Žilinku, ukázal ako rozbíjač opozície a agent Smeru. Dnes Kvasnička podľa Galka nič zo svojho konania nevysvetlil. Čas podľa Galka ukáže, čo za nomináciou Crkoňovej naozaj bolo a akú rolu v tom Kvasnička zohral.

„Nič si z tých havkáčov nerobte,“ odkázal Kvasničkovi na margo opozičnej kritiky poslanec Smeru-SD Dušan Muňko s tým, že ho vždy poznal ako slušného človeka a takým pre neho aj zostáva. „Ja vás nechcem chváliť za tento prejav, aby som vám nepoškodil. Niektorí poslanci sú natoľko perverzní, že by to tak chápali,“ konštatoval poslanec Smeru-SD Dušan Jarjabek. Kvasničku vníma ako rovného chlapa s rovnými názormi a zároveň ako opozičného poslanca. Poslanec Smeru-SD Dušan Bublavý opozícii pripomenul, že kupovanie poslancov sa dialo za druhej vlády Mikuláša Dzurindu.

Voľby predsedu NKÚ o 17:00 parlament nestihne. Do rozpravy sa písomne prihlásilo 14 poslancov, vystúpili zatiaľ štyria rečníci a po písomne prihlásených sa môžu zákonodarcovia do rozpravy prihlásiť ústne. Pravdepodobne sa tak diskusia k voľbe predsedu NKÚ skončí v stredu.

Pellegrini presadil rokovanie o NKÚ do 21:00

BRATISLAVA 19. mája (SITA) – Hoci sa koná riadna 51. schôdza parlamentu, ktorá je naplánovaná na štyri týždne, predseda parlamentu Peter Pellegrini presadil, aby dnes národná raka rokovala o voľbe predsedu Najvyššieho kontrolného úradu do 21:00. Pôvodne Pellegrini navrhoval, aby sa rokovalo do noci, teda do úplného ukončenia rozpravy. Do diskusie, ktorá sa začala o 14:00, sa písomne prihlásilo 14 poslancov, vystúpili zatiaľ piati rečníci. Po skončení písomne prihlásených sa ešte môžu prihlásiť poslanci do rozpravy ústne.

Návrh, aby sa rokovalo do 21:00 a nie do noci, predložil poslanec Daniel Lipšic a plénum ho odsúhlasilo. Lipšic a aj Igor Matovič (OĽaNO) Pellegrinimu pripomenuli jeho slová po nástupe do funkcie, keď sa vyslovil, že parlament nebude rokovať v noci.

Člen poslaneckého klubu KDH Alojz Hlina neúspešne presadzoval, že ak chce Smer rokovať v noci, aby v noci hlasoval o novom predsedovi úradu. To ale poslanci Smeru zamietli. Hlasovať o predsedovi NKÚ sa má v stredu o 11:00.

Fico víta pomoc honorárnych konzulov slovenským podnikateľom

BRATISLAVA 19. mája (SITA) – Pre rast slovenského exportu je dôležité maximálne využiť pomoc honorárnych konzulov. Tá je vítaná napríklad v presadzovaní slovenských firiem na zahraničných trhoch. Vyhlásil to dnes predseda vlády Robert Fico, keď prijal honorárnych konzulov Slovenskej republiky v zahraničí.

“Budúcnosť slovenského exportu nevidíme len v Európskej únii, ale naopak, podporujeme jeho diverzifikáciu na mimoeurópske trhy najmä do krajín juhovýchodnej Ázie, Latinskej Ameriky, ale aj do krajín Perzského zálivu či Ruskej federácie. V minulom roku sa nám osvedčilo využívanie spoločných návštev vysokých predstaviteľov v teritóriách, kde je potrebné vo zvýšenej miere podporiť export. Ide najmä o krajiny Perzského zálivu, Vietnam a Mongolsko,” uviedol Fico. Honorárni konzuli podľa neho môžu pomôcť aj v takých oblastiach, ako je získavanie investícií, ktoré okrem práce prinesú aj inovácie. Pomoc je aj “podpora cestovného ruchu, príprava a účasť podnikateľov na veľtrhoch a výstavách či organizovanie podnikateľských misií, kooperačných stretnutí, inovačných a technologických fór. Je to aj budovanie imidžu Slovenska,” povedal Fico na stretnutí.

Ako uviedol, honorárni konzuli plnia nezastupiteľnú úlohu najmä v krajinách, kde Slovensko nemá veľvyslanectvo. Požiadal ich, aby aj naďalej venovali pozornosť ekonomickému potenciálu Slovenska a podpore malých a stredných podnikov pri ich prenikaní na miestne trhy. “Veľké firmy nepotrebujú otvárať dvere, tie niekedy dokážu vstúpiť aj oknom. Ale seriózne, menšie firmy, na ktorých tejto vláde osobitne záleží, potrebujú vašu pomoc napríklad poskytovaním znalostí miestnych pomerov,” vyhlásil.

Premiér sa honorárnym konzulom poďakoval aj za pomoc slovenským občanom v núdzových situáciách, akou bolo napríklad nedávne zemetrasenie v Nepále a požiadal ich o “aktívnu pomoc pri zabezpečovaní požiadaviek našich zastupiteľských úradov” v súvislosti s predsedníctvom Slovenska v Rade Európskej únie v druhej polovici roka 2016.

Honorárnych konzulov dnes prijal aj prezident Andrej Kiska a predseda parlamentu Peter Pellegrini. Honorárny konzul Slovenska v Nepále Pasang Dawa Sherpa si dnes od ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka prebral zlatú plaketu za pomoc Slovákom v Nepále po nedávnom zemetrasení. Lajčák striebornou plaketou ocenil honorárneho konzula v Miláne Luigiho Cuzzoliniho a honorárnu konzulku v kalifornskom San Franciscu Barbaru Pivnicku.

EK začala konať voči Nemecku pre minimálnu mzdu

Vyšlo aj v EKO

BRATISLAVA 19. mája (SITA) – Európska komisia (EK) začala konanie voči Nemecku pre porušenie predpisov pokiaľ ide o uplatňovanie zákona o minimálnej mzde v sektore dopravy. Komisia vo svojom stanovisku tvrdí, že plne podporuje zavedenie minimálnej mzdy v Nemecku, domnieva sa však, že aplikácia tohto zákona na všetky dopravné operácie, ktoré sa dotýkajú nemeckého územia, obmedzuje voľný pohyb služieb a tovarov. “Uplatňovanie nemeckých pravidiel aj na tranzitnú a medzinárodnú dopravu nie je dôvodné a vytvára neprimerané bariéry na vnútornom trhu EÚ,” uviedol Andrej Králik zo zastúpenia EK na Slovensku. Nemecko má dva mesiace na to, aby zareagovalo na argumenty komisie.

Nemecký zákon, ktorý vstúpil do platnosti na začiatku tohto roka, stanovuje hodinovú minimálnu mzdu na úrovni 8,5 eura. Legislatíva sa vzťahuje aj na prepravcov z iných krajín únie, ktorí poskytujú služby v Nemecku. Ak prepravca poruší pravidlá o minimálnej mzde, hrozí mu pokuta pol milióna eur. Nemecko je 22. krajinou v EÚ, ktorá zaviedla minimálnu mzdu.

Kerry pôjde na inauguráciu nigérijského prezidenta

WASHINGTON 19. mája (SITA/AP) – Kancelária amerického prezidenta Baracka Obamu v utorok oznámila, že americký minister zahraničných vecí John Kerry sa budúci týždeň zúčastní na inaugurácii nového nigérijského prezidenta, ktorým sa po marcovom volebnom triumfe stane opozičný kandidát Muhammadu Buhari. Kerry sa tak pripojí k očakávanému veľkému počtu zahraničných lídrov. Do najľudnatejšej a hospodársky najsilnejšej krajiny čierneho kontinentu sa vráti po štyroch mesiacoch, keď v januári varoval prípadných zlyhaním volieb. Tie však prebehli bez väčších problémov a boli označené za spravodlivé. Okrem Buhariho vyšiel zo súbežne konaných parlamentných volieb víťazne aj opozičný Všepokrokový kongres, ktorý bude mať väčšinu v oboch komorách parlamentu.

Dlhoročného lídra Nigérie Goodlucka Jonathana v marcových voľbách porazil 72-ročný generál Buhari, ktorý sa prvýkrát dostal k moci pred troma desaťročiami prostredníctvom vojenského puču. Počas predvolebnej kampane sa prezentoval ako znovuzrodený demokrat so snahou vyčistiť bývalú britskú kolóniu od korupcie. O návrat sa k moci sa neúspešne uchádzal už trikrát.

Prezidentské a parlamentné voľby v Nigérii sprevádzali obavy zo zopakovania násilných udalostí, aké sa odohrali počas volieb pred štyrmi rokmi. Zahynuli vtedy stovky ľudí. Bezpečnostná situácia v najväčšej africkej krajine je navyše napätá aj pre aktivity povstalcov z hnutia Boko Haram. Práve ich útoky spôsobili odklad hlasovania o šesť týždňov.

Balkán a EÚ sa radia o boji proti verbovaniu militantov

TIRANA 19. mája (SITA/AP) – Predstavitelia bezpečnostných zložiek zo západného Balkánu a viacerých krajín EÚ sa v utorok zišli v albánskej Tirane, kde sa koná dvojdňová konferencia so zameraním na verbovanie Európanov do radov islamistických skupín, ktoré ich nasadzujú ako bojovníkov v Iraku alebo Sýrii. Podujatie organizujú v rámci iniciatívy americkej vlády a jedným z účastníkov je aj námestníčka ministra zahraničných vecí USA Sarah Sewallová. Tá vyzvala západobalkánske štáty na zlepšenie spolupráce v boji proti náboru extrémistických bojovníkov a vypracovanie príslušných stratégií. Voči hrozbe, ktorú tento fenomén predstavuje, totiž podľa nej “nie je imúnny žiadny región, žiadna krajina a žiadna komunita”.

K militantným islamistom v Iraku a Sýrii sa v uplynulých troch rokoch pridali stovky bojovníkov z Albánska a iných krajín západného Balkánu, kde obyvatelia čelia chudobe a vysokej nezamestnanosti. Albánsky minister vnútra Saimir Tahiri však tvrdí, že spolupráca s medzinárodnými policajnými orgánmi a právne reformy viedli k obmedzeniu verbovania v jeho krajine. Podľa štúdie financovanej USA a zverejnenej v apríli v Kosove vycestovalo do Iraku a Sýrie okolo 700 bojovníkov zo západného Balkánu, a to väčšinou z Bosny a Kosova.