14. mája 2015 | Regióny.zoznam.sk

Snemovňa reprezentantov v USA schválila koniec sledovania telefonátov

WASHINGTON 14. mája (SITA/AP) – Dolná komora amerického Kongresu v stredu s výraznou prevahou podporila ukončenie paušálneho zhromažďovania údajov o telefonátoch Američanov, ktoré nariadila vláda po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. Zákonodarcovia hlasovali týždeň po tom, ako federálny odvolací súd v New Yorku potvrdil nelegálnosť programu Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA), pričom však dočasne povolil jeho pokračovanie s tým, že o prípadnom obmedzení majú rozhodnúť kongresmani. Platnosť pôvodných nariadení oprávňujúcich na sledovanie komunikácie občanov, ktoré Kongres vydal v ére prezidenta Georgea Busha, sa má čoskoro skončiť a podľa schváleného návrhu by sa mal po novom uplatňovať systém predpokladajúci získavanie údajov od poskytovateľov telefónnych služieb už len v konkrétnych prípadoch.

Ak po Snemovni reprezentantov návrh príslušného zákona podporí aj Senát, bude to predstavovať jednu z najvýraznejších zmien vyvolaných odhaleniami bývalého spolupracovníka NSA Edwarda Snowdena. Legislatívu pod názvom Zákon o slobode USA podporuje aj prezident Barack Obama, ktorý s podobným návrhom prišiel už v marci 2014. Zodpovedajúci zákon v priebehu roka prešiel Snemovňou, nepodarilo sa to však v Senáte, kde mnoho republikánov s obmedzovaním sledovania nesúhlasí a vodca republikánskej väčšiny Mitch McConnell predložil vlastný návrh, podľa ktorého má program zostať v terajšej podobe.

Podrobnosti o tajných programoch sledovania internetovej a telefonickej komunikácie v USA sa dostali na verejnosť v roku 2013 vďaka Snowdenovi, ktorý dostal politický azyl v Rusku a v súvislosti s únikom informácií mu v USA hrozí prísny postih.

Podmienky držania expanzných zbraní sa sprísnia

BRATISLAVA 14. mája (SITA) – Podmienky držania expanzných zbraní a ich predaj cez internet sa sprísnia. Vyplýva to z novely zákona o zbraniach a strelive, ktorú dnes schválil parlament. Poslanci návrh prerokovali v skrátenom legislatívnom konaní. Expanzné zbrane sú znefunkčnené zbrane, ktoré sa však ďalšou úpravou dajú prerobiť na schopné streľby. “Podnetom na vypracovanie návrhu zákona je zavedenie evidencie expanzných zbraní pre ich masívne rozšírenie, čo by mohlo viesť k reálnemu ohrozeniu bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike,” vysvetľuje ministerstvo vnútra, ktoré právnu normu vypracovalo.

Novela zavádza povinnosť ohlásiť na políciu nadobudnutie expanznej zbrane upravenej zo štandardnej strelnej zbrane a predložiť ju na zaevidovanie. Na základe zaevidovania bude vydaný preukaz zbrane. Upravuje sa aj postup pri úprave zbraní na expanzné. “Konkrétne sa ustanovuje povinnosť upravenú zbraň označiť expanznou značkou,” píše sa v návrhu. Zmeny v legislatíve sa týkajú aj internetového predaja zbraní. Ponechá sa možnosť takéhoto predaja medzi držiteľom zbrojnej licencie a inou osobou, ktorá má oprávnenie v rámci svojej podnikateľskej činnosti na nákup a predaj zbraní a streliva. Novela zároveň zavádza povinnosť Slovenskej poľovníckej komory oznámiť policajnému zboru odňatie poľovného lístka, ktorý má byť podmienkou na vydanie zbrojného preukazu na poľovné účely.

Každý, kto kúpi expanznú zbraň, ju podľa ministra vnútra Roberta Kaliňáka bude musieť registrovať na polícii. Každá takáto zbraň bude mať svoj preukaz ako majú štandardné zbrane ostatných skupín. Preukaz zbrane zvýšil prehľad o pohybe zbrane, jej predaji, dodal. Minister pripomenul, že novela ruší internetový predaj expanzných zbraní. To, že sa to v minulosti povolilo, označil Kaliňák „za veľkú chybu“.

Policajti by po schválení návrhu dostali väčšie kompetencie pri zadržaní zbraní. Novela totiž rozširuje dôvody na predbežné zaistenie zbrane. “Ide o prípady, keď môže byť ohrozený život alebo zdravie osôb alebo sú pochybnosti o zdravotnej, psychickej alebo odbornej spôsobilosti držiteľa zbrojného preukazu,” uvádza ministerstvo vnútra. Okrem toho ak si posudzujúci lekár alebo psychológ všimne zmenu zdravotnej alebo psychickej spôsobilosti držiteľa zbrojného preukazu, musí to po novom bezodkladne oznámiť polícii. “Ide o skrátenie takejto lehoty, ktorá je v súčasnosti päť pracovných dní,” uvádza správa.

Poslanec za KDH Marián Radošovský uspel s pozmeňujúcim návrhom, ktorým presadil, že držitelia zbrane budú môcť za poplatok dať svoju zbraň do úschovy na polícii. Parlament schválil aj pozmeňujúci návrh Mariána Kovačócyho (Smer-SD). Príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov podľa neho nebudú musieť opätovne pri získavaní zbrojného preukazu dokladovať psychickú spôsobilosť posudkom od klinického psychológa. Kovačócy to vysvetľoval tým, že policajti a vojaci absolvujú prijímacie konanie, kde jednou zo základných preverovaných náročných podmienok prijatia je, že sú zdravotne, telesne a duševne spôsobilí na výkon štátnej služby. Poslanec za Smer pripomenul, že príslušníci silových zložiek vykonávajú štátnu službu so zbraňou, pravidelne cvičia a absolvujú previerky zo streleckej prípravy aj v záťažových situáciách.

Účinnosť novely zákona o strelných zbraniach a strelive sa navrhuje od 1. júla 2015. Legislatívu začali pripravovať ešte minulý rok. Vo februári tohto roku sa objavili informácie, že zbrane, ktoré použili teroristi pri útoku vo Francúzsku, mohli pochádzať zo Slovenska. Údajne išlo pôvodne o expanzné zbrane kúpené cez internet, ktoré neskôr upravili a zabíjali s nimi v Paríži.

Sulík sa sťažuje socialistom na rozhodnutie Fica v Bruseli

BRATISLAVA 14. mája (SITA) – Europoslanec a predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík sa na slovenského premiéra Roberta Fica sťažuje v Bruseli. Ako informoval Sulík dnes na tlačovej besede, o rozhodnutí Fica neodpovedať na otázky dvoch slovenských denníkov (Denník N a denník SME, pozn. SITA) informoval predsedu Frakcie socialistov a demokratov v EP Gianniho Pittellu. „Oni sú hákliví na obmedzenie slobody tlače. Mali by o tom vedieť,“ povedal Sulík. Zároveň položil otázku Európskej komisii, či takýto postoj Fica a členov vlády je zlučiteľný s demokratickými zásadami a objektívnosťou. Sulík upozorňuje, že niektoré médiá a novinári na svoje otázky dostávajú odpoveď, že žiadnu odpoveď nedostanú. „Takýto krok sa javí byť v priamom rozpore s princípom rovnakého prístupu k médiám, princípom rovnosti, v rozpore so zákazom diskriminácie, či slobodou prejavu,“ napísal Sulík. Zaujíma ho, či predmetný postup je v súlade s právom a princípmi únie a čo môže EÚ urobiť na ochranu základných práv. Predseda SaS zároveň požiadal príslušný výbor europarlamentu, aby sa tým zaoberal.

Sulík tiež napísal na úrad vlády žiadosť o informáciu, akým spôsobom dokáže úrad vysvetliť zlučiteľnosť rozhodnutia premiéra so zákonom o periodickej tlači. Ten podľa neho stanovuje, že orgány verejnej moci sú povinné poskytovať informácie o svojej činnosti na základe rovnosti.

Slovenská vláda sa v pondelok rozhodla, že nebude komunikovať s Denníkom N a premiér Robert Fico rovnako zakázal komunikáciu s periodikom všetkým ministerstvám. Dôvodom je podľa kabinetu “dlhodobé tendenčné informovanie o práci kabinetu zo strany denníka, ktoré vyvrcholilo odštartovaním samolepkovej politickej antikampane. Podľa vyjadrenia úradu sa denník touto aktivitou bezprecedentne pridal k opozičným politickým subjektom, a preto vláda nevidí zmysel v ďalšej komunikácii s ním.

Agentúra SITA vydá aj zvukovú správu

Smer dá minimálne dôchodky úspešným športovcom

BRATISLAVA 14. mája (SITA) – Medailisti z olympijských, paralympijských alebo deaflympijských hier, ako aj majstrovstiev sveta, a zlatí majstri Európy budú mať garantovaný minimálny dôchodok od 500 do 750 eur. Vyplýva to z návrhu zákona o príspevku športovému reprezentantovi, ktorý dnes schválil parlament. Právnu normu predložili poslanci za Smer-SD Otto Brixi, Anton Martvoň, Dušan Čaplovič a Dušan Galis. Pôvodne chceli vládni zákonodarcovia medailistom z olympijských, paralympijských alebo deaflympijských hier, ako aj zlatým majstrom sveta a Európy garantovať dôchodok vo výške 550 až 800 eur podľa medailového umiestnenia. Martvoň však pozmeňujúcim návrhom rozšíril okruh športovcov aj o strieborných a bronzových z majstrovstiev sveta, pričom sa znížila výška dôchodku o 50 eur.

Ak dôchodok reprezentačných športovcov bude nižší ako 500 až 750 eur, štát im ho dorovná, v prípade bronzových medailistov z olympiády a majstrovstiev sveta na úroveň 500 eur, strieborných na 600 eur a zlatých víťazov na 750 eur. Zlatí majstri Európy si budú môcť nárokovať dôchodok 500 eur. O príspevok budú môcť požiadať medailisti až po dovŕšení dôchodkového veku.

Vrcholoví reprezentanti vynakladajú podľa poslancov za stranu Smer-SD úsilie, aby dosiahli životné úspechy a ocenenia a nemajú preto dostatočný priestor venovať sa iným oblastiam, v ktorých by si zabezpečili peniaze potrebné na bežný život. “Chceme pomôcť udržať dôstojnú životnú úroveň vrcholovým športovcom na dôchodku, ktorí sa zaslúžili o prezentovanie dobrého mena Slovenska, respektíve niekdajšieho Československa v zahraničí,” povedal Martvoň.

Návrh zákona predkladatelia považujú zároveň za prínos aj pre mladých ľudí, ktorí by takto mohli získať ešte väčšie odhodlanie venovať svoj život športovej oblasti s následnou možnosťou reprezentovať Slovenskú republiku na medzinárodných športových podujatiach.

Ak športový reprezentant dosiahol viacero medailových ocenení, bude mať nárok len na jeden príspevok, a to v sume prislúchajúcej najvyššiemu medailovému oceneniu.

Vláda by nemala siahať na protikrízový fond, vyhlásil Bugár

BRATISLAVA 14. mája (SITA) – Avizované snahy premiéra Roberta Fica využiť peniaze z bankového fondu na iné účely sú podľa predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára zlou správou pre občanov. Ako povedal dnes pre agentúru SITA, v prípade ďalšej krízy alebo problémov bankového sektoru môžu tieto zdroje chýbať. Upozornil, že Slovensko má najvyšší bankový odvod v Európskej únii, jeho výška mnohonásobne prevyšuje výšku odvodu vo väčšine európskych štátov. Na využitie týchto prostriedkov zmenou zákona pri riešení kauzy Váhostav dostala vláda voľnú ruku. Podľa predsedu Mostu-Híd Bélu Bugára je to veľmi nebezpečný precedens, ktorý môže mať vážne dopady na občanov. „Z tohto protikrízového fondu sa pomaly stáva rezerva predsedu vlády. Avšak premiér Fico by nemal zabúdať, že tieto peniaze sú určené na ochranu vkladov občanov v prípade krízy, nie na jeho rozhadzovanie,“ vyhlásil Bugár. Preto by podľa neho vláda nemala siahať na tieto zdroje v protikrízovom fonde.

Vláda pritom podľa ekonomického poradcu predsedu Mostu-Híd Tomáša Meravého sľubovala, že vysoký bankový odvod bude dočasný a bude slúžiť výlučne na naplnenie protikrízového fondu vo výške jednej miliardy eur. „Vláda nedávno porušila aj deklarovaný účel bankového odvodu a potvrdila, že rýchle naplnenie fondu nemalo poslúžiť na vytvorenie vankúša pre budúce finančné krízy, ale na vytvorenie samoobslužnej kasy, ktorú vláda v prípade potreby použije na krátkozraké politické ciele,“ uviedol Meravý. Potvrdil to podľa neho aj premiér Fico, keď avizoval, že tieto zdroje môžu slúžiť na kúpu Slovenských elektrárni.

Snahy o použitie štátnych finančných aktív na zoštátňovanie firiem sú podľa strany Most-Híd škodlivé. Peniaze daňových poplatníkov budú podľa Meravého premrhané na krok, ktorý povedie k zhoršeniu hospodárenia dotknutých firiem, ako aj k nárastu korupcie a plytvania. „Ako hospodária subjekty riadené politickými nominantmi môžeme už des veľmi dobre vidieť na príklade nemocníc, ktoré plytvajú peniazmi na nákupy predražených prístrojov a služieb, pričom dlh nemocníc neustále rastie,“ dodal Meravý.