11. mája 2015 | Regióny.zoznam.sk

Lipšic chce samostatnú prax pre pôrodné asistentky

BRATISLAVA 11. mája (SITA) – Predpôrodnú starostlivosť a starostlivosť po pôrode by mali poskytovať aj pôrodné asistentky v samostatnej praxi. Táto služba by sa im mala uhrádzať z verejného zdravotného poistenia. Vyplýva to z novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorú do parlamentu predložil nezaradený poslanec Daniel Lipšic.

“Napriek pozitívnym zmenám zákonov v pôrodnej asistencii pôrodné asistentky v praxi len ťažko nanovo získavajú postavenie samostatných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,” argumentuje Lipšic. Platná legislatíva podľa neho umožňuje žene vybrať si nemocnicu, kde porodí, vybrať si môže aj lekára a pôrodnú asistentku, stále však chýba autonómia v povolaní pri samostatnom poskytovaní starostlivosti o tehotnú ženu a návštevná služba v šestonedelí.

Pôrodná asistentka by podľa návrhu okrem iného navštevovala ženu počas tehotenstva u nej doma, aby získala informácie o jej sociálnom prostredí, rovnako by zisťovala, či je pripravená na pôrod a má základné vybavenie, ktoré bude potrebovať. Budúcu matku by tiež v domácom prostredí pripravovala na pôrod a radila jej v súvislosti s tehotenstvom. „Učí ju správne dýchať, uvoľňovať a sťahovať svaly. Taktiež ju pripravuje na dojčenie. Za poradňu je aj naďalej zodpovedný gynekológ,“ vysvetľuje Lipšic. Po pôrode pôrodná asistentka navštívi mamičku do 24 hodín od návratu do domácnosti a následne raz do týždňa počas šestonedelia.

“Cieľom novely nie je nahradenie gynekológov či pediatrov pôrodnými asistentkami, ale po vzore iných vyspelých krajín doplnenie zdravotnej starostlivosti pre tehotné ženy a ženy v šestonedelí,” konštatuje predseda hnutia NOVA. Návrh podľa jeho slov pravdepodobne bude mať negatívny dopad na zdroje zdravotných poisťovní, záležať bude na tom, v akom rozsahu by sa takéto služby využívali.

Návrh parlament prerokuje na júnovej schôdzi. Lipšic už v tomto volebnom období novelu predkladal spolu so svojou straníckou kolegyňou Janou Žitňanskou, národná rada ju v roku 2014 neschválila.

Proti Frešovej nominácii Mitríka má výhrady prešovský šéf strany

BRATISLAVA 11. mája (SITA) – Nominácia exriaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Karola Mitríka na post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR šéfom SDKÚ-DS Pavlom Frešom vyvolala v strane nevôľu. Po Ľudovítovi Kaníkovi, ktorý sa vzdal ešte minulý týždeň straníckych funkcií, zvažuje vzdať sa členstva v prezídiu SDKÚ-DS aj prešovský krajský predseda strany Eduard Vokál. Členom prezídia je ako krajský šéf, znamenalo by to teda, že sa vzdá aj tejto funkcie. „Nechcem byť spájaný s krokmi politiky Pavla Freša. Nesúhlasím s nomináciou Mitríka. Vzdám sa funkcie v prezídiu,“ povedal dnes pre agentúru SITA Vokál s tým, že 19. mája bude krajské predsedníctvo SDKÚ-DS a tam spolu s kolegami prijme ďalšie rozhodnutia.

Opozícia by sa mala podľa Vokála zjednocovať a nie dávať sólo výstupy. „Netajím sa, že mám dlhodobo odlišné názory na vedenie SDKÚ-DS Frešom. Mám diametrálne odlišné názory ako má SDKÚ-DS pôsobiť,“ zdôraznil.

Poslanci podali tri návrhy kandidátov na voľbu predsedu NKÚ. Poslanec SDKÚ-DS Pavol Frešo navrhol na tento post Karola Mitríka, ktorý bol v rokoch 2002 až 2006 poslancom NR SR a zastával aj funkciu riaditeľa SIS. Podpredseda NR SR a predseda KDH Ján Figeľ navrhol na post predsedu NKÚ Maroša Žilinku, ktorého do funkcie navrhuje ďalších 60 poslancov za KDH, Most-Híd, OĽaNO a SaS, ako aj ďalší opoziční poslanci. Maroš Žilinka je prokurátor – zástupca riaditeľa odboru ekonomickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR a pôsobil aj ako štátny tajomník Ministerstva vnútra SR. Poslanci Marián Kvasnička z KDH a Štefan Kuffa z OĽaNO podali návrh kandidátky na predsedníčku NKÚ Henrietu Crkoňovú.

Voľba predsedu NKÚ SR bude 19. mája na práve sa konajúcej 51. schôdzi NR SR. Rokovanie sa začne o 14:00 a hlasovanie sa uskutoční o 17:00. Za predsedu NKÚ SR bude zvolený kandidát, ktorý získa v hlasovaní nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov.

Hollande ako vôbec prvý prezident Francúzska navštívi Havanu

PARÍŽ 10. mája (SITA/AP) – Francois Hollande v pondelok navštívi Havanu, čím sa stane vôbec prvým francúzskym prezidentom, ktorý na Kubu zavíta. Paríž by si tak v rámci obnovy diplomatických vzťahov takzvaného Ostrova slobody s Európskou úniou mohol upevniť dôležitú pozíciu v nasledujúcich rokovaniach, uviedla agentúra AFP. Zámerom Hollandovej návštevy je však pravdepodobne najmä posilnenie ekonomických vzťahov oboch krajín. Návšteva Kuby je zároveň súčasťou päťdňovej cesty francúzskeho prezidenta po Karibiku. V rámci nej už v priebehu soboty a nedele navštívil ostrovy Martinik a Guadeloupe a po Kube sa chystá na Haiti.

Európska únia prerušila vzťahy s Kubou v roku 2003 po uväznení 75 disidentov, ktorí sú však dnes už na slobode. Dialóg medzi Havanou a Bruselom obnovili o päť rokov neskôr a výsledkom bol aj podpis niekoľkých dohôd medzi komunistickou krajinou a členmi únie. V tomto roku sa rokovania medzi oboma stranami zintenzívnili, ich predmetom bola najmä citlivá oblasť ľudských práv a politickej spolupráce.

Opozičný kandidát prekvapil: Líder Poľska prehral prvé kolo volieb!

VARŠAVA 11. mája (SITA/Reuters) – Víťazom nedeľňajšieho prvého kola poľských prezidentských volieb sa prekvapujúco stal opozičný kandidát Andrzej Duda, ktorý tak porazil favorita hlasovania, úradujúceho prezidenta Bronisława Komorowského. Vyplýva to z výsledkov povolebných prieskumov zverejnených v nedeľu v noci, krátko po skončení hlasovania. Podľa nich dostal Komorowski kandidujúci s podporou vlády približne 32 percent hlasov, kým 42-ročný europoslanec Duda odmietajúci zavedenie eura takmer 35 percent. Oficiálne výsledky by mali byť známe v priebehu pondelka, no je už je teraz jasné, že o novom prezidentovi Poľska sa rozhodne v druhom kole. To je v pláne 24. mája.

Komorowski sa vo voľbách uchádza o druhé päťročné funkčné obdobie. Voľby v roku 2010, keď s malým náskokom porazil opozičného lídra Jarosława Kaczyńského, sa konali v dôsledku leteckej havárie poľského vládneho špeciálu v Rusku. Pri nej okrem iných zahynul aj vtedajší prezident Lech Kaczynski.