Všeobecný súd EÚ čaká reforma, zvýši sa počet sudcov

BRATISLAVA 9. mája (SITA) – Všeobecný súd Európskej únie, ktorý je súdom prvého stupňa a sídli v Luxemburgu, čaká reforma. Od roku 2010 do roku 2014 stúpol počet nových vecí podaných na tento súd o 43 percent. Úmerne sa tiež zvyšuje aj počet ešte nevyriešených vecí, ktorý v marci dosiahol skoro 1 400. Uviedol pre agentúru SITA terajší sudca za Slovensko Juraj Schwarcz. Členské štáty únie sa preto rozhodli vymenovať dvanásť dodatočných sudcov v tomto roku. Následne sa na budú rok začlenia do Všeobecného súdu siedmi sudcovia Súdu pre verejnú službu EÚ, čím tento súd zanikne. V roku 2019 sa Všeobecný súd posilní ešte ďalších deväť dodatočných sudcov. Tieto kroky je treba vidieť v kontexte stálej tendencie zvyšovania pracovného zaťaženia, konštatoval Schwarcz.

Na Súdnom dvore Európskej únie, ktorý sa skladá zo Súdneho dvora a Všeobecného súdu, v súčasnosti pôsobia dvaja slovenskí sudcovia., jeden na Súdnom dvore a jeden na Všeobecnom súde. Okrem nich tam pôsobia ďalší Slováci na rôznych pozíciách – sú tam traja referendári, dvaja tlmočníci, viac ako dvadsať právnikov- prekladateľov, štyria právnici na poste administrátorov, a viac ako desať asistentiek, zosumarizoval Schwarcz. Ako dodal, on osobne ako sudca spravodajca mal možnosť pracovať na veciach týkajúcich sa okrem iného práva hospodárskej súťaže, štátnej pomoci, ochrany pred dumpingom a pred subvencovanými dovozmi, poľnohospodárstva, ochranných známok, prístupu k dokumentom EÚ, mimozmluvnej zodpovednosti EÚ a rozhodcovských doložiek. Ročne vyrieši sudca na Všeobecnom súde okolo 25-30 vecí, dodal.

Všeobecný súd rozhoduje v komorách zložených väčšinou z troch sudcov – asi 80 prípadov. Ak to odôvodňuje právna zložitosť alebo dôležitosť veci, komora má piatich sudcov. Iba vo výnimočných prípadoch sa rozhoduje vo veľkej komore zloženej z trinástich sudcov. Rozhodovanie samosudcom je zatiaľ pomerne zriedkavé, i keď čerstvo prijatý rokovací poriadok môže túto situáciu zmeniť, pretože rozširuje oblasti, v rámci ktorých nie je potrebné kolegiálne rozhodnutie, vysvetlil ďalej sudca.

.Každý sudca má svoj kabinet, ktorý je zložený z troch referendárov – právnikov a dvoch asistentiek. Na rozdiel od Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého pracovnými jazykmi sú francúzština a angličtina, pracovným jazykom Súdneho dvora a Všeobecného súdu je len francúzština. Znamená to, že i keď sa žalobcovia môžu obracať na Všeobecný súd v zásade v ktoromkoľvek z 24 úradných jazykov EÚ, všetky vnútorné porady a zasadania sa vedú vo francúzštine. Vo francúzštine sa tiež píšu návrhy rozsudkov a uznesení. Agendu si sudca spravodajca vybrať nemôže, prípady sú mu pridelené predsedom Všeobecného súdu.

Všeobecný súd svoju činnosť začal v roku 1989 pod názvom Súd prvého stupňa. Bol zriadený, aby sa zabezpečila európskym občanom dvojstupňová súdna kontrola v určitých oblastiach a zároveň, aby sa odbremenil Súdny dvor. Všeobecný súd rozhoduje v prvom stupni o žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré smerujú k zrušeniu aktov inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie, ktoré sú im určené alebo ktoré sa ich priamo a osobne dotýkajú. Ďalej rozhoduje o žalobách podaných členskými štátmi proti Komisii, žalobách podaných členskými štátmi proti Rade, týkajúcich sa aktov prijatých v oblasti štátnej pomoci, opatrení na ochranu obchodu („dumping”) a aktov, ktorými vykonáva svoju výkonnú právomoc. Rozhoduje tiež o žalobách smerujúcich k náhrade škody spôsobenej inštitúciami alebo orgánmi a agentúrami Európskej únie alebo ich zamestnancami. Do kompetencie tohto súdu patrí aj rozhodovanie o žalobách vo veciach duševného vlastníctva podaných proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) a proti Úradu Spoločenstva pre ochranu odrôd rastlín. Proti rozhodnutiam Všeobecného súdu EÚ možno podať odvolanie na európsky Súdny dvor.

Súdna rada bude 28. mája voliť sudcu za Slovensko v rámci pravidelnej šesťročnej obmeny a aj sudcu na nové dodatočné miesto, ktoré by malo vzniknúť od septembra. Na miesto v rámci pravidelnej rotácie kandiduje doterajší slovenský sudca na tomto sude Juraj Schwarcz. Na novovytvorené miesto sudcu kandidujú – Ján Mazák, Mária Patakyová a Miroslav Gavalec.

Fico rokoval so Zemanom: O čom sa hlavy štátov rozprávali?

MOSKVA 9. mája (SITA) – Predseda vlády SR Robert Fico hovoril na dnešnom stretnutí s českým prezidentom Milošom Zemanom o projekte prepojenia riek Váh a Morava. „Je to obrovský projekt, ktorý Miloš Zeman už dlhodobo presadzuje,“ vyhlásil Fico na dnešnej tlačovej konferencii.

Prepojenie riek Labe – Ondra smerom až na Dunaj podporuje podľa Fica Zeman už dlhší čas. Ako dodal, Zeman mu odovzdal aj niekoľko podkladov. Premiér očakáva, že sa o tomto projekte budú rozprávať aj na spoločnom zasadnutí českej a slovenskej vlády v utorok 12. mája.

Predseda vlády sa dnes zúčastnil aj na slávnostnej recepcii k oslavám konca druhej svetovej vojny v Moskve. „Na sviatočnej recepcii som mal možnosť porozprávať sa aj s generálnym tajomníkom OSN Pan Ki-Munnom,“ povedal novinárom.

Ako premiér povedal už pred návštevou v Moskve, podiel Červenej armády na víťazstve nad fašizmom je podľa neho nespochybniteľný. Preto považuje za správne uctiť si pamiatku ľudí, „ktorí preukázateľne niesli najväčšiu ťarchu druhej svetovej vojny“´.

Fico sa zúčastnil na oslavách konca druhej svetovej vojny aj v poľskom Gdansku pri pamätníku Westerplatte. V piatok sa zúčastnil na celoslovenských oslavách na vojenskom cintoríne Háj – Nicovô v Liptovskom Mikuláši, kde vystúpili aj prezident Andrej Kiska a predseda parlamentu Peter Pellegrini.

Pellegrini urobí všetko pre to, aby bol šéf NKÚ zvolený 19. mája

BRATISLAVA 10. mája (SITA) – Predseda parlamentu Peter Pellegrini urobí všetko pre to, aby sme mali 19. mája nového predsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) a aby ho 20. mája hneď ráno do úradu uviedol. “Voľbu som nevypísal ako krycí manéver. Veľmi by som si želal, aby predseda zvolený bol,” povedal šéf NR SR v relácii V politike na TA3. Ako pokračoval, predseda vlády Robert Fico, ako sľúbil, ponechá rozhodnutie na parlament a poslancov.

Žiadneho z troch kandidátov na post šéfa NKÚ však predseda NR SR favorizovať nechcel. “Nemôžem nikoho favorizovať, ešte to je čerstvé. Budeme o kandidátoch diskutovať, budeme trvať na tom, že voľby majú byť tajné, pretože v personálnych otázkach je slušné hlasovať tajne, a voľba následne ukáže, ktorý z kandidátov bude úspešný,” povedal v relácii. Nerád by tiež hovoril o konkrétnom mene víťaza. “Ani u nás definitívne rozhodnutie nepadlo,” poznamenal. Všetky návrhy na kandidátov budú predmetom rokovania parlamentného výboru pri financie a rozpočet, kde kandidátov podrobia tzv. hearingu.

Kandidátka Henrieta Crkoňová, ktorú navrhli v piatok 8. mája na post predsedu NKÚ poslanci Marián Kvasnička (KDH) a Štefan Kuffa (OĽaNO), je pre Petra Pellegriniho prekvapením. “Aj za našej vlády pracovala v oblasti školstva, takže ja osobne nemôžem byť úplne nezaujatý. Nehodnotím jej odborné kvality, pretože som s ňou pracoval na ministerstve školstva,” povedal na TA3. Každý si však so sebou nosí svoju minulosť, pripomenul, no pri rozhodovaní budú brať do úvahy odborné a morálne zdatnosti, musia to byť osobnosti, pretože NKÚ je vysoko postavený úrad.

Pellegrini by bol rád, keby sa situácia okolo NKÚ konečne po toľkých rokoch uzavrela. Nepáči sa mu však, že aj pri voľbe sa z toho robí politika. “Chce byť z toho súboj opozície a koalície a súboj proti vládnej strane. Má to byť však pragmatické riešenie,” uviedol v relácii V politike. Podľa neho to je príbeh, ktorý sa, ako pevne verí, po 19. máji uzavrie. V prípade opozície však pripomenul, že už boli momenty, keď mohol byť jej kandidát do tejto funkcie zvolený a dnes už mohol pracovať.

Podľa predsedu KDH Jána Figeľa je v prípade doterajšieho nezvolenia šéfa NKÚ chyba na strane premiéra Fica, pretože sľuby treba plniť. Nejde však podľa neho o kreslo a posty, ale o to, že ľudia si zaslúžia účinnú kontrolu peňazí, eurofondov či hospodárenia s majetkom štátu. “Opozícia nie je Národný front, no má predkladať vhodných kandidátov. Takých už predložila, no nebol záujem niektorého z nich zvoliť,” poznamenal v relácii. Slovensko modernú, nezávislú a účinnú kontrolu verejných financií potrebuje, je to nový pilier moci, ktorý je dnes slabučký a krehučký, poznamenal. Kandidát Maroš Žilinka, podporený opozíciou takmer totálne zhodne, je podľa jeho slov dobrý návrh. Šéf KDH si myslí, že ak Smer-SD svoje slovo dodrží, a nebude to teatro alebo zablokovanie, Žilinka má veľkú šancu. “Takého rozhodcu na ihrisku potrebuje aj Smer, pretože, ak sa bude rozvíjať korupcia, poškodí to aj jemu,” dodal.

Smer-SD opozíciu podľa šéfa SDKÚ-DS Pavla Freša už päťkrát podviedol. Je to teda signál, že sa netreba dať šiesty raz oklamať, ale zvoliť inú stratégiu. Strana preto na post šéfa NKÚ navrhla Karola Mitríka, ktorý je podľa Freša iný kaliber ako všetko, čo tu doteraz bolo. “Bude sa to mimoriadne ťažko odmietať,” poznamenal. Mitrík je podľa neho človek, ktorý má veľmi dobré renomé a ako šéf tajnej služby za vlády Ivety Radičovej nemá za sebou žiadny škandál. “Nepovedal som, že Žilinka nie je pre mňa dostatočne zdatný, je to však o tom, že niekto je lepší a niekto ešte lepší,” povedala na záver v relácii na TA3 s tým, že Mitrík má iné kvality ako Žilinka.

Harabin zažaloval Slovensko: V kauze nastal pat!

BRATISLAVA 10. mája (SITA) – V kauze Harabin nastal pat. Ústavný súd odmietol obnoviť jeho disciplinárku a Štrasburg napriek tomu mlčí, informovala o tom televízia TA3 v Hlavných správach. Riešením mala byť podľa televízie novela ústavy. Kým Harabin tvrdí, že na jeho prípad nefunguje, poslanci aj Ústavný súd SR tvrdia opak. Bývalý šéf justície o svojom víťazstve nepochybuje. “Som dostal absolútnu prioritu, samozrejme,” povedal pre TA3 predseda trestnoprávneho kolégia NR SR Štefan Harabin. “Takto optimisticky videl Štefan Harabin ešte pred rokom svoju druhú sťažnosť v Štrasburgu,” uviedla televízia.

Podľa TA3 Slovensko zažaloval, pretože Ústavný súd SR napriek jasnému verdiktu európskeho súdu odmietol nanovo rozhodovať o jeho disciplinárke. Podľa TA3 sa ale zdá, že jeho radosť bola predčasná. “Ešte oficiálne nebola Vláde SR oznámená,” uviedla v reportáži zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP) Marica Pirošíková. Akú satisfakciu si Harabin žiada, stále jasné nie je. Keď sa sťažoval na disciplinárny trest, chcel naspäť 50-tisíc eur, o ktoré prišiel krátením platu a ako odškodné ďalších 100-tisíc eur. Ako informovala televízia, koľko je to teraz, si vraj už nepamätá. “Viete, toho je toľko, že ja už ako…ale ako všetko, čo treba, buďte si istý,” povedal. Faktom je, že nesplnenie štrasburského rozsudku Slovensku na kredite nepridalo, tvrdí TA3. Blamáž mala odvrátiť jednoduchá novela ústavy. Keď Štrasburg nariadi obnovu procesu, Ústavný súd SR musí konať. Okrem Harabina sú podľa televízie v hre aj ďalšie dva prípady. Ten ale tvrdí, že novelu poslanci napísali zle. “Nie je úplne jasné, že by sa táto novela vzťahovala aj na môj prípad, pretože ja som jednu obnovu už podal a bola mi zamietnutá,” uviedol. Ako pre TA3 povedala poslankyňa za Smer-SD Anna Vitteková, “je účinná aj na tie prebiehajúce konania.” Ústavný súd cez hovorkyňu odkázal, že návrh na obnovu možno podať do šiestich mesiacov od verdiktu Štrasburgu, resp. od platnosti novely, teda od 1. januára 2015. “Čím sa ošetrili aj prípady prerokúvané ústavným súdom pred prijatím novely,” vysvetlila Martina Demčáková z tlačového odboru ústavného súdu.

Ako odznelo v príspevku, na podanie novej žiadosti o obnovu podania má tak Štefan Harabin ešte necelé dva mesiace. Ten sa ale nikam neponáhľa, zatiaľ mu vraj z 50-tisícov eur, ktoré by mal po verdikte Štrasburgu dostať späť, bežia parádne úroky. “Ja verím v spravodlivosť. Harabin nikdy neprehral. Ako, ja som trpezlivý, čas hrá pre mňa,” povedal pre televíziu.

Putin rokoval s Merkelovou, diskutovali o Ukrajine

MOSKVA 10. mája (SITA/Reuters) – Ruský prezident Vladimir Putin po nedeľnom rokovaní s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou vyjadril presvedčenie, že mierový proces na východe Ukrajiny napriek viacerým ťažkostiam pokračuje. Merkelová mierovému procesu opätovne vyjadrila svoju podporu, pričom Putina opakovane vyzvala k využitiu svojho vplyvu na rokovania s proruskými povstalcami v oblasti, čo by podľa nej mohlo viesť k ukončeniu konfliktu, ktorý si od apríla 2014 vyžiadal už viac ako 6 000 životov.

“Máme všetky dôvody na to aby sme verili, že (mierový) proces naštartovaný v Minsku sa hýbe vpred aj napriek problémom,” uviedol Putin na spoločnej tlačovej konferencii s Merkelovou, pričom odkazoval na mierovú dohodu, podpísanú v bieloruskej metropole vo februári tohto roku. Ruský líder dodal, že v procese bol podľa neho kľúčový práve priamy dialóg medzi povstalcami a kyjevskou vládou. Vzťahy Ruska s Nemeckom v poslednom období značne ochladli v dôsledku ruskej anexie Krymu ako aj údajnej podpory proruských separatistov na východe Ukrajiny. Nemecko zároveň výrazne podporilo ekonomické sankcie, ktoré na Rusko v súvislosti s týmito udalosťami uvalili Západné krajiny. Merkelová dnes na margo ukrajinskej krízy uviedla, že “poučenie z histórie tkvie v tom, že konflikty treba za každú cenu riešiť pokojne a dialógmi a teda diplomaticky”.

Nemecká kancelárka bola v Moskve na návšteve pri príležitosti 70. výročia konca druhej svetovej vojny v Európe. Ako väčšina Západných lídrov sa však ani ona nezúčastnila na sobotňajšej vojenskej prehliadke na Červenom námestí. S ruským prezidentom ale v nedeľu, ešte pred spoločným rokovaním, položila pamätný veniec k hrobu neznámeho vojaka pri kremeľských hradbách.