Domáce Udalosti Politika Spoločnosť Top

17.november. Deň, kedy nacisti zlomili študentov, Slováci s Čechmi komunistov

Na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí sa 21. novembra 1989 zišiel niekoľkotisícový dav prevažne mladých ľudí, ktorí takto vyjadrili svoju podporu hnutiu pražských vysokoškolákov. Zdroj: archív TASR - Pavel Neubauer

BRATISLAVA (Redakcia/SITA) – Deň boja za slobodu a demokraciu ako štátny sviatok si 17. novembra pripomíname už symbolických sedemnásť rokov. Parlament 25. októbra 2001 schválil poslanecký návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, pod ktorý sa podpísali poslanci SMK, KDH, DS a LDU. Dovtedy bol 17. november na Slovensku na rozdiel od Českej republiky len pamätným dňom.

 

V parlamentnej rozprave pred sedemnástimi rokmi búrlivo reagovali hlavne poslanci národniarov. Obvinili konzervatívnych poslancov, že tento návrh je len zastieracím manévrom zobrať Slovensku sviatky, ktoré znamenajú jeho samostatnosť a zvrchovanosť. Poslanec Ján Cuper predkladateľom odkázal, že HZDS im tento sviatok odhlasuje, ale nech si nemyslia, že ho budú aj oslavovať. Najväčšie výhrady k zmene pamätného dňa na štátny sviatok malo vtedajšie ministerstvo financií pod vedením Brigity Schmögnerovej. Podľa šéfky štátnej kasy sme už mali priveľa štátnych sviatkov a ako vtedy tvrdila, ďalší by znamenal stratu zhruba 3,7 miliardy slovenských korún.

Pamätným dňom sa u nás 17. november stal už v roku 1990, keď Federálne zhromaždenie ČSFR schválilo zákon, na základe ktorého sa tento deň stal Dňom boja študentov za slobodu a demokraciu. Po vzniku Slovenskej republiky a prijatí nového zákona sa 17. november stal Dňom boja proti totalite. V roku 2001 nakoniec poslanci Národnej rady SR rozhodli, že 17. november bude štátnym sviatkom SR ako Deň boja za slobodu a demokraciu.

Symbolika siaha až do II.svetovej vojny

V noci zo 16. na 17. novembra 1939 urobili nacisti razie v študentských internátoch v Prahe, Brne, Příbrami a Olomouci. Do koncentračných táborov odviezli viac ako 1 000 študentov, deviatich študentských funkcionárov popravili a zatvorili vysoké školy. O protištudentských represiách informovali významné svetové médiá Chicago Tribune, New York Herald, sovietska Pravda alebo Osservatore Romano. Študentské organizácie po celom svete následne tento deň v roku 1941 zo solidarity vyhlásili za Medzinárodný deň študentstva, aby sa osud perzekvovaných študentov každoročne pripomínal. Spomienkové akcie sa konali na univerzitách od Austrálie po Južnú Ameriku.

Perzekúcie proti českým študentom sa začali 28. októbra, keď bol na protinemeckej a protinacistickej demonštrácii pri príležitosti výročia vzniku Československa postrelený študent Jan Opletal, ktorý 11. novembra zomrel a na jeho pohrebe 15. novembra sa konali tiché demonštrácie.

Študent Lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe Jan Opletal zomrel 11. novembra 1939. V deň výročia založenia ČSR 28. októbra 1939 sa v Prahe uskutočnili protinacistické demonštrácie a nepokoje, kde bol vážne zranený. Narodil sa 1. 1. 1915. Jeho pohrebu sa zúčastnili tisíce šštudentov, a samotný pohreb prerástol na ďalšiu demonštráciu, v dôsledku čoho bolo uzatvorených niekoľko univerzít a internátov. Viac ako 1000 študentov bolo poslaných do koncentračného tábora Sachsenhausen a 9 študentov bolo popravených. Z dôvodu pripomenutia tejto udalosti bol tento deň vyhlásený za Svetový deň študentstva . Zdroj: REPROFOTO ARCHÍV TASR

Novodobé dejiny

Pred 29 rokmi 17. novembra 1989 zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939.

Brutálny policajný zákrok proti účastníkom spomienkovej slávnosti v roku 1989 na Národnej triede v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a protestné akcie. Do štrajku po vysokých školách v Československu vstúpili herci divadiel, od 20. do 26. novembra sa konali denne stotisícové manifestácie v celej ČSSR.

Demonštrácie sa konali aj v Bratislave. Prvú masovú demonštráciu zorganizovali v našom hlavnom meste 22.novembra na námestí SNP. Moderovali ju Milan Kňažko a Ján Budaj. Herečka Magda Vášáryová predniesla vyhlásenie hercov SND. Svoj odkaz Slovákom poslal aj Václav Havel. Študenti rozdávali a vylepovali svoje požiadavky, ktoré sa stali základom programu nových politických síl.

Manifestácia desaťtisícov Bratislavčanov na Námestí SNP v Bratislave 24. novembra 1989. Zdroj archív TASR – Alexander Buzinkay

Vzniklo Občianske fórum (OF) v Čechách a Verejnosť proti násiliu (VPN) na Slovensku , 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk na podporu demokratických požiadaviek. Federálne zhromaždenie 29. novembra zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla. V decembri prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom, v ten istý deň prezident odstúpil. 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel. Takto sa začali písať nové dejiny Čechov a Slovákov, ktoré vyústili v roku 1993 až k rozdeleniu našich krajín.

Galéria
Na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí sa 21. novembra 1989 zišiel niekoľkotisícový dav prevažne mladých ľudí, ktorí takto vyjadrili svoju podporu hnutiu pražských vysokoškolákov. Zdroj: archív TASR – Pavel Neubauer
Manifestácia desatisícov Bratislavčanov na Námestí SNP v Bratislave 24. novembra 1989. Zdroj archív TASR – Alexander Buzinkay
Desaťtisíce obyvateľov Banskej Bystrice a okolia vyjadrili 27.novembra 1989 na Námestí SNP v Banskej Bystrici svoju podporu generálnemu štrajku. Zdroj: archív TASR – Peter Lenhart
Desatisíce Bratislavčanov sa 27. novembra 1989 v popoludňajších hodinách zišli na mohutnej manifestácii na Námestí SNP. Zdroj: archív TASR – Peter Brenkus
V bratislavskom televíznom štúdiu 2 v Mlynskej doline sa počas “Nežnej” revolúcie v roku 1989 pravidelne konal dialóg za okrúhlym stolom k situácii v Bratislave. Na snímke z 28.novembra 1989 zástupcovia výboru občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu, zľava Vladimír Ondruš, Milan Kňažko, Zuzana Mistríková, Ján Budaj a Miroslav Kusý. Zdroj: archív TASR – Ivan Rychlo
Predseda Slovenskej národnej rady Rudolf Schuster (vľavo) navštívil 11. decembra 1989 sídlo Koordinačného výboru občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu na Jiráskovej ulici v Bratislave, kde sa stretol s predstaviteľmi iniciatívy a novinármi: zľava Milan Kňažko, Ladislav Snopko, Juraj Záriš a Fedor Gál. Foto: Pavel Neubauer/TASR
Zo stretnutia zástupcov robotníkov s predstaviteľmi Verejnosti proti násiliu v Slovenskom národnom divadle 29. novembra 1989 v Bratislave za účasti Marty Kubišovej a Václava Havla. Na snímke moderátor večera Milan Kňažko . Zdroj: archív TASR – Peter Brenkus
Pred 30 rokmi havarovalo auto, v ktorom sedel Alexander Dubček. ZDROJ: TASR
Na Pražskom hrade zložili 10. decembra 1989 sľub do rúk prezidenta Československej socialistickej republiky Gustáva Husáka noví členovia vlády ČSSR. Na snímke predseda vlády ČSSR Marián Čalfa (vľavo) a G. Husák. Zdroj: ARCHÍV TASR TELEFOTO – Jiří Kruliš
Obyvatelia Bratislavy privítali 4. júna 1990 prezidenta Českej a slovenskej federatívnej republiky ( ÈSFR ) Václava Havla, predsedu Federálneho zhromaždenia ( FZ ) Alexandra Dubčeka a predsedu federálnej vlády Mariána Čalfu. Na snímke zľava Marián Čalfa, Václav Havel a Alexander Dubček na tribúne. Zdroj: TASR – Vladimír Andor
„Nežná revolúcia priniesla dlho očakávanú zmenu komunistického režimu, ktorý v Československu trval približne 50 rokov. Václav Havel, bol za prezidenta zvolený 29. decembra 1989 ešte komunistickým parlamentom. Z ústavy bol vypustený článok o vedúcom postavení KSČ v štáte, začína sa postupný prechod k demokratizácii, ktorého prvým významným krokom budú prvé slobodné voľby, ktoré sa budú konať 8. a 9. júna 1990. Václav Havel prišiel na návštevu do Komárna v rámci predvolebných mítingov na Slovensku . Občania nechápapu tieto voľby ako súťaž politických strán, ale ako plebiscit medzi totalitou a demokraciou. Na snímke Václav Havel a predseda FZ Alexander Dubček 4. júna 1990 medzi obyvateľmi. Zdroj: archív TASR – Pavel Neubauer
Na archívnej snímke z 15. mája 1991 pracovný pobyt prezidenta ČSFR Václava Havla v Bratislave. Slovenský premiér Ján Čarnogurský (uprostred) predstavil Václavovi Havlovi (vpravo) prvého podpredsedu vlády Slovenskej republiky Martina Porubjaka (vľavo). Zdroj: TASR – Peter Brenkus
Prezident ČSFR Václav Havel navštívil 17. mája 1990 východoslovenský kraj. V popoludňajších hodinách navštívil Václav Havel štátny podnik Tesla Stropkov, na archívnej snímke Havel v rozhovore s Evou Študiovou. Zdroj: archív TASR – Alexander Buzinkay
Študent Lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe Jan Opletal zomrel 11. novembra 1939. V deň výročia založenia ČSR 28. októbra 1939 sa v Prahe uskutočnili protinacistické demonštrácie a nepokoje, kde bol vážne zranený. Narodil sa 1. 1. 1915. Jeho pohrebu sa zúčastnili tisíce šštudentov, a samotný pohreb prerástol na ďalšiu demonštráciu, v dôsledku čoho bolo uzatvorených niekoľko univerzít a internátov. Viac ako 1000 študentov bolo poslaných do koncentračného tábora Sachsenhausen a 9 študentov bolo popravených. Z dôvodu pripomenutia tejto udalosti bol tento deň vyhlásený za Svetový deň študentstva . Zdroj: REPROFOTO ARCHÍV TASR
navigate_before
navigate_next